Fakulta matematiky, fyziky
a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave

Informatika

Doktorandský študijný program

Študijný odbor:

Informatika

Forma štúdia:

denná alebo externá

Štandardná dĺžka štúdia:

denná forma 4 roky
externá forma 5 rokov

Jazyk štúdia:  slovenský a anglický

Garant:

prof. RNDr. Rastislav Královič, PhD.

Spolugaranti: 

doc. Mgr. Bronislava Brejová, PhD.
prof. Ing. Igor Farkaš, Dr.
prof. RNDr. Roman Ďurikovič, PhD.
doc. RNDr. Edita Mačajová, PhD.

Nadväzuje na študijné programy:  magisterský študijný program Informatika
magisterský študijný program Aplikovaná informatika

Charakteristika študijného programu

Hlavným cieľom tretieho stupňa vysokoškolského štúdia študijného program Informatika je pripraviť študentov na samostatnú vedeckú a výskumnú prácu v oblasti informatiky, či už v akademickom prostredí alebo vo firemných vývojových tímoch. Ťažisko sa kladie na schopnosť samostatne analyzovať a riešiť vedecké a technické problémy, ktoré vďaka svojej náročnosti a komplexnosti predstavujú hranice súčasného poznania.

Absolvent programu disponuje rozsiahlym portfóliom matematických techník, ktoré mu umožňujú formalizovať a následne rigorózne skúmať a analyzovať aj neštandardné komplexné systémy. Z kľúčových oblastí informatiky má hlboké teoreticko-metodologické vedomosti, ktoré zodpovedajú úrovni súčasného svetového výskumu. V oblasti zamerania svojej dizertačnej práce ovláda najnovšie vedecké techniky a postupy a je oboznámený s aktuálnym stavom bádania a výskumom na hranici súčasného stavu poznania. Chápe súvislosti a prepojenia medzi rôznymi oblasťami informatiky a IT praxou a svoj vhľad vie aplikovať pri riešení konkrétnych problémov.

Štúdium umožňuje študentovi zapojiť sa do výskumu na špičkovej medzinárodnej úrovni, pričom si osvojí zásady samostatnej aj tímovej vedeckej práce, metodiku vedeckého bádania, spôsob formalizácie problémov a formulovania výsledkov, naučí sa publikovať svoje výsledky formou vedeckého textu a prezentovať ich pred medzinárodnou vedeckou komunitou. Dôležitou časťou štúdia je aj účasť na pedagogických aktivitách, kde študent získa schopnosť jasne a zrozumiteľne prezentovať komplexné výsledky, vhodne ich formulovať a komunikovať.

Program poskytuje študentom možnosť špecializovať sa v širokom spektre oblastí od matematických základov informatiky cez teoretickú informatiku, aplikačné oblasti ako počítačová bezpečnosť, počítačové videnie, sémantický web, až po najnovšie smery v oblasti bioinformatiky, strojového učenia a výpočtovej kognitívnej vedy.

Absolvent programu je pripravený rozvíjať svoju vednú disciplínu ako samostatný vedecký pracovník, je schopný viesť výskumné tímy, sledovať najnovšie výskumné trendy vo svojom odbore a formulovať nové výskumné otázky. Je tiež pripravený tvorivo aplikovať získané vedomosti a techniky ako člen výskumných a vývojových tímov pri riešení praktických problémov. Jeho schopnosť pochopiť a vystihnúť aj neštandardné zložité systémy z neho robí hodnotného člena interdisciplinárnych tímov. Bude schopný dopĺňať a aktualizovať svoje vedomosti formou celoživotného vzdelávania. Uvedomuje si etické, právne a spoločenské dosahy svojej profesie.

Čo vás čaká v študijnom programe?

Študijný program je súbor predmetov a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie predmetov pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje študentovi získať vysokoškolské vzdelanie. Pre každý študijný program je stanovený odporúčaný študijný plán, ktorý je zostavený tak, aby jeho absolvovaním študent splnil podmienky na úspešné skončenie štúdia v rámci jeho štandardnej dĺžky. Tvorba študijného plánu je spravidla založená na modulárnom (blokovom) princípe s cieľom umožniť študentom priebežne upravovať zameranie v rámci zvoleného študijného odboru a rozširovať rozsah štúdia. Študijný plán sa člení na povinné, povinne voliteľné a výberové predmety. Predmet je tvorený jednotlivými samostatnými vzdelávacími činnosťami alebo ich kombináciou, ktoré sú zamerané na poskytnutie vzdelávania vo vymedzenej oblasti. Profilové predmety študijného plánu sú povinné alebo povinne voliteľné predmety a študent po ich absolvovaní získa vedomosti a zručnosti, ktoré sú podstatné na absolvovanie študijného programu. Aktualizácia študijných programov reflektujúca vývoj v oblasti je realizovaná výberovými predmetmi, ktoré umožňujú využitie aj krátkodobej prítomnosti mimo fakultných odborníkov do vyučovacieho procesu. Zaradenie viacerých (výberových) predmetov do programov je reakciou na konštruktívne pripomienky študentov a ich záujem o určitú oblasť.

Študijnú časť tvoria povinné predmety “Teoretické základy informatiky” (8kr), “Teória a metodológia informatiky” (10kr), “Oblasť špecializácie” (14kr) a "Sledovanie a spracovanie literatúry" (10kr) a je zakončená dizertačnou skúškou (20kr). Obsah predmetov sa v jednotlivých rokoch prispôsobuje zloženiu doktorandov; v konkrétnom roku sa volí obsah predmetov tak, aby študentom sprostredkovali pokročilé znalosti z teoretických princípov informatických vied a umožnili im získať hlboký prehľad o oblastiach, ktoré v širšom kontexte súvisia s blasťou dizertačnej práce. Študent má zároveň získať také poznatky v oblasti špecializácie, ktoré umožňujú aktívny výskum v nej. Súčasne študent získa schopnosť aktívne sledovať najnovšie výskumné dianie v príslušnej  oblasti, pochopiť, spracovať a prezentovať najnovšie výsledky. V tejto časti študijného plánu môže školiteľ študentovi predpísať aj absolvovanie ďalších predmetov z iných programov, ak sú potrebné vzhľadom na tému dizertačnej práce.

Vedecká časť je kľúčová časť vzdelávacieho procesu v študijnom programe, ktorej cieľom je pripraviť študenta na samostatnú výskumnú prácu. Podstatnú úlohu pritom zohráva školiteľ. V študijnom pláne túto časť zastupuje predmet “Vedecká činnosť” v troch variantoch s rôznym kreditovým ohodnotením, ktorý je možné absolvovať viacnásobne a študent z neho musí získať aspoň 50 kreditov. Vzhľadom na to, že študijný program Informatika poskytuje širokú možnosť špecializácií v oblastiach s rôznymi publikačnými zvyklosťami, konečné priradenie kreditov konkrétnym výstupom určuje školiteľ, pričom dbá na to, aby študent merateľne dokumentoval vynaloženú prácu zodpovedajúcu kreditovej dotácii. Spravidla ide o publikovanie technických správ, preprintov, publikovanie/zaslanie príspevkov na konferencie a do časopisov a podobné výstupy, ktorými študent dokumentuje posun v príprave dizertačnej práce. Študent je podporovaný, aby so svojimi vedeckými výsledkami vystúpil na domácej alebo medzinárodnej konferencii, pričom školiteľ môže všetky tieto a podobné aktivity zohľadniť v hodnotení vedeckej činnosti. Podstatnou súčasťou vedeckej prípravy je aj pravidelná aktívna účasť na vedeckých seminároch v rámci príslušného pracoviska resp. výskumnej skupiny. Študent je povinný zúčastňovať sa na vybranom seminári podľa svojej špecializácie (napr. seminár z počítačovej bezpečnosti, seminár z teórie grafov, seminár z teoretickej informatiky, seminár CNC: cognition and neural computation, YACGS: "Yet another Computer Graphics Seminar", seminár z bioinformatiky), pričom aktívna účasť je spojená s pravidelným prezentovaním výsledkov. Podporuje sa aj získavanie skúseností v rámci mobility zahraničnými a domácimi študijnými pobytmi vo vedeckých a vedecko-pedagogických ustanovizniach.

Uplatnenie absolventov

Absolventi sú uplatniteľní predovšetkým:

  • v akademickej sfére ako samostatní vedeckí pracovníci alebo odborní asistenti. Absolvovanie programu a získanie titulu PhD. im umožňuje ďalší kariérny rast v prostredí univerzít a výskumných ústavov na Slovensku aj v zahraničí.
  • v technologických firmách a vývojových konzorciách, kde sa vyžaduje schopnosť vyvíjať softvérové produkty s použitím najnovších technológií, reagovať na aktuálne výskumné smery, aktívne ich rozvíjať a prenášať ich do praxe z pozície vývojára softvéru, projektovéh menežéra, vedúceho pracovníka, konzultanta a pod.

Počas doktorandského štúdia je študent dôležitou súčasťou vedeckého tímu, kde v spolupráci so školiteľom rieši zložité vedecké problémy. Študent je často zodpovedný za manažovanie a riešenie niektorých čiastkových úloh, ktoré vyžadujú, aby si vedel organizovať tímovú prácu (bakalárov a diplomantov) a vhodne komunikovať s členmi tímu, aj so zahraničnými partnermi. Okrem odborných kvalít preto získa aj podporné komunikačné a jazykové zručnosti, ktoré môže uplatniť v širokej škále povolaní.

Štipendiá doktorandského štúdia

Doktorand v dennej forme štúdia s trvalým pobytom v členskom štáte EÚ má počas štandardnej doby trvania štúdia nárok na štipendium, ktoré začne poberať po zápise na štúdium. Výšky mesačného štipendia sú určené podľa tabuliek v zákone č. 553/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov:

  • doktorand pred dizertačnou skúškou: 1025,50 EUR (6. platová trieda, 1. stupeň)
  • doktorand po dizertačnej skúške: 1 194 EUR (7. platová trieda, 1. stupeň)

Zo štipendia sa podľa súčasných zákonov neplatia dane ani odvody.

Doktorandské štúdium je ekvivalent práce na plný úväzok a vo väčšine prípadov nie je vhodné ani možné absolvovať denné doktorandské štúdium v kombinácii s iným pracovným úväzkom. V prípade štúdia popri zamestnaní je vhodné voliť externú formu štúdia. Povinnosti doktorandov v dennej forme zahŕňajú podiel na pedagogickej činnosti (vedenie cvičení, opravovanie písomných prác a pod.) podľa rozvrhu určeného na príslušnej katedre.

Témy dizertačných prác na akademický rok 2024/2025

  • Riedke neurónové siete
    (školiteľ: Mgr. Vladimír Boža, PhD.)
  • Modely a algoritmy na spracovanie veľkých genomických dát
    (školiteľka: doc. Mgr. Bronislava Brejová, PhD.)
  • Integratívna analýza genomických dát v onkológii
    (školiteľka: doc. Mgr. Bronislava Brejová, PhD.)
  • Detegovanie v výraznosti reklamy
    (školiteľka: doc. RNDr. Zuzana Černeková, PhD.) 
  • Metódy hlbokého učenia pre analýzu medicínskych obrazov
    (školiteľka: doc. RNDr. Zuzana Černeková, PhD.) 
  • Adaptívna multimodálna interakcia človek-robot
    (školiteľ: prof. Ing. Igor Farkaš, Dr.)
  • Porozumenie scéne pre autonómnu robotickú manipuláciu
    (školiteľ: prof. Ing. Igor Farkaš, Dr.) 
  • Porozumenie interným representáciám v natrénovaných neurónových sieťach v robotických aplikáciach
    (školiteľ: prof. Ing. Igor Farkaš, Dr.)
  • Aktivizácia a použiteľnosť pre virtuálne múzeum
    (školiteľ: doc. RNDr. Andrej Ferko, PhD.)
  • Formálne metódy a bezpečnosť kyber-fyzických systémov
    (školiteľ: doc. RNDr. Damas Gruska, PhD.)
  • Bezpečnosť, súkromie a ich kvantifikácia
    (školiteľ: doc. RNDr. Damas Gruska, PhD.)
  • Formálne metódy pre verifikáciu a špecifikáciu konkurentných a paralelných systémov
    (školiteľ: doc. RNDr. Damas Gruska, PhD.)
  • Grafické nástroje pre bezpečnostné systémy
    (školiteľ: doc. RNDr. Damas Gruska, PhD.)
  • Automatizovaná dedukcia v mnohohodnotových logikách
    (školiteľ: doc. RNDr. Dušan Guller, PhD.) 
  • Modely výpočtov: neuniformita a dátová nezávislosť
    (školiteľ: prof. RNDr. Rastislav Kráľovič, PhD.)
  • Vplyv znalosti parametrov vstupu v online a distribuovaných algoritmoch
    (školiteľ: prof. RNDr. Rastislav Kráľovič, PhD.) 
  • Algoritmy na kubických grafoch
    (školiteľ: doc. RNDr. Robert Lukoťka, PhD.)
  • Nikde nulové toky na k-póloch
    (školiteľ: doc. RNDr. Robert Lukoťka, PhD.)
  • Advanced Methods in Development of Large Software Systems
    (školiteľ: doc. Ing. Ivan Polášek, PhD.) 
  • Vylepšovanie motorických zručností s využitím rozhrania mozog-počítač a virtuálnej reality
    (školiteľ: Ing. Mgr. Roman Rosipal, DrSc.)
  • Výpočtová analýza bakteriálnych plazmidov
    (školiteľ: doc. Mgr. Tomáš Vinař, PhD.)
  • Fundamentálne vlastnosti informácie a zložitosť problémov
    (školiteľ: prof. RNDr. Branislav Rovan, PhD.)
  • Realistické 3D ľudské avatary založené na parametrickom modelovaní a hlbokých generatívnych modeloch
    (školiteľ: doc. RNDr. Martin Madaras, PhD.)
  • Využitie umelej inteligencie na automatizáciu spracovania a analýzy optických spektier
    (školiteľ: prof. RNDr. Roman Ďurikovič, PhD.)
  • Automatické rozpoznávanie nebezpečných typov oblakov
    (školiteľ: prof. RNDr. Roman Ďurikovič, PhD.)
  • Algoritmus pre rozlíšenie vedecky relevantných dát pre celooblohové meteorické kamery
    (školiteľ: prof. RNDr. Roman Ďurikovič, PhD.)

Do akademického roka 2019/2020 sa odovzdávali autoreferáty dizertačných prác (rozsiahlejšie dokumenty v jazyku dizertačnej práce). 

Autoreferáty dizertačných prác