Fakulta matematiky, fyziky
a informatikyUniverzita Komenského v Bratislave
Hlavné menu
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK > O fakulte > Akademický senát > Čriepky z histórie AS

Čriepky z histórie AS

Záverečná reč prvého predsedu AS MFF UK doc. RNDr. Rudolfa Hajossyho, CSc.

Vážené kolegyne, kolegovia.

Je to moje posledné vystúpenie v roli predsedu AS. Považujem za potrebné povedať zopár záverečných slov (rozlúčkových - by znelo príliš sentimentálne).

Okrem poďakovania, a nebojím sa to povedať, za dobrú spoluprácu s Vami senátormi a aj s vedením, rád by som stručne zhrnul svoje poznatky z pôsobenia v tejto funkcii počas 6 rokov. Akú kvalitu mala táto činnosť - to posúdi čas a iní (to nie je v mojej kompetencii). Napriek tomu by som rád zhrnul zopár mojich skúseností.

Ako predseda som sa riadil jednoduchými pravidlami. Vyplynulo to z mojej profesie fyzika, pri výkone ktorej sa neustále presviedčam, že aj tie najzložitejšie procesy v mojom okolí sú popísané zopár zákonmi - rovnicami (Newtonovou, Maxwellovými, Schrodingerovou).

Množinu mojich 10 pravidiel tvorí pätoro vecných a pätoro etických pravidiel. (Upozorňujem, že početná zhoda s desatorom je iba náhodná. Lebo mne, žiaľ, chýba božská múdrosť a senát nie je vyvoleným ale iba zvoleným ľudom.)

Pätoro vecných pravidiel:

Pravidlo 1: AS vznikol z predstavy, že "všetka moc patrí ľudu".
Dôsledok: Demokratické zastúpenie všetkých pracovísk a sekcií.
Príklad: Rázna obrana právnej subjektivity fakulty.

Pravidlo 2: AS je koncepčný (legislatívny) orgán - výkonným orgánom je vedenie fakulty.
Dôsledok: AS si musí zvoliť rozumného dekana, ale nemá sa mu (zbytočne) miešať do rozhodovania. (V opačnom prípade je vhodnejšie si zvoliť "tajtrlíka".)
Príklad: Stanovili sa priority hospodárskej politiky fakulty - ale pri ich konkrétnom plnení dekana obmedzoval len zákon.

Pravidlo 3: (Odpozorované zo športu) Kameň v strede potoka možno obísť obvykle rovnako dobre zprava i zľava. Treba sa však o spôsobe obchádzky dosť skoro a jednoznačne rozhodnúť - inak loď s posádkou, ktorá pridlho mudruje o smere obchádzky, skončí na tomto kameni.
Dôsledok: AS musí vždy, bez prieťahov rozhodnúť.
Príklad: Hlasovacie pravidlá o platnosti rozhodnutí, keď stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných; ak treba, tak rozhodne hoci aj žrebovanie. Cením si, že ani raz sa nestalo, aby bol senát uznášania neschopný alebo sa nevedel rozhodnúť.

Pravidlo 4: Time is money
Dôsledok: Minimalizovať počet schôdzí a ich trvanie. Možnože v tomto smere som to prehnal: Čl.9, ods. 8i/ Štatútu "Raz do roka podať akademickej obci správu o svojej činnosti a o stave fakulty" - som interpretoval tak, že okamžitým zverejňovaním zápisníc zo schôdzí vo výveskách a v INFe túto povinnosť plníme dokonca viackrát do roka (inú činnosť, okrem tej riešenej na schôdzach senát nevykonával - účasť senátorov na schôdzach vedenia dokumentujú zverejňované zápisnice z vedenia!). To je môj pohľad organizátora a minimalizátora schôdzovania. Z druhej strany, celá akademická obec má možnosť priamej účasti na schôdzach senátu, ktoré sú verejné. Okrem toho existuje aj nepriama účasť prostredníctvom zástupcu, ktorého má každé pracovisko. (Ak by bola táto miestnosť počas schôdze preplnená - budúca by sa bola konala vo veľkej posluchárni!)

Pravidlo minimálnej entropie (5): Napoleon prehral u Waterloo aj v dôsledku informačného deficitu. (Neinformovali ho, že okrem Angličanov majú ešte ten istý deň chuť si s ním zabojovať aj Prusi.)
Senát "neutrpel žiadne Waterloo" aj vďaka možnosti rýchleho prístupu k informáciám o najaktuálnejších problémoch fakulty dosiahnutej vďaka účasti dekana, prodekanov na všetkých schôdzach senátu a obrátene, predsedníctva senátu na schôdzach vedenia; vďaka úsiliu kolegyne Senderákovej pri písaní zápisníc; vďaka informačnému systému fakulty budovanému vedením za podpory senátu.

Pätoro etických pravidiel:

Pravidlo konštruktívneho prístupu (6): Všetko sa dá vyriešiť, len treba chcieť!
Dôsledok: Koštruktívny prístup si obzvlášť cením, ak sa spája s odvahou kritizovať.
Príklad: Spomienka na priateľov senátorov Miša Grajcara, Pištu Známa.

Pravidlo tolerancie (7): Nie je ťažké realizovať Voltairovo "Nesúhlasím s Vami, ale urobím všetko preto, aby ste svoje myšlienky mohli slobodne vyjadriť", ak nepovažujem človeka s iným názorom apriórne za svojho nepriateľa a seba za "stolicu múdrosti". 
Dôsledok: Napriek rôznym politickým názorom jednotlivých členov senát nesklzol do spolitizovávania problémov.
Príklad: Určite k tomu boli príležitosti pri prejednávaní novely zákona, listu predsedovi vlády...

Pravidlo fair play o športovom duchu (8): Mens sana in corpore sano (V svalnatom tele zdravý duch.)
Dôsledok: Do každého hlasovania, riešenia problému treba ísť so snahou vyhrať, ale keď prehrám - uznám to, nekritizujem sudcu a zo súperom si zájdem na pivo tak ako predtým. Ale hlavne, celú energiu venujem príprave na ďalšie stretnutie a nerozptyľujem sa úvahami o minulosti.
Príklad: Výsledky tesných hlasovaní o poplatkoch za neštandardné úkony. Cením si, že ani raz nevznikli dlhotrvajúce spory navyše s dozvukmi za hranicami senátu.

Pravidlo rovnovážnej polohy s minimom potenciálnej energie (9): Vyjadruje ho Pilátovo: Čo som napísal - napísané je.
Dôsledok: Minimalizovať zmeny Štatútu a podobných minulých rozhodnutí, aby boli jasné pravidlá a nevznikali pochybné precedensy.
Príklad: Minimálny počet zmien pôvodných rozhodnutí.

Pravidlo relativity alebo stoického optimizmu (10): Všetko má rub aj líc. To čo sa zdá byť nešťastím v súčasnosti môže byť zárodkom budúceho šťastia (samozrejme aj obrátene). Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Stručné zhrnutie týchto povzbudení pre upadajúceho ducha je vo Werichovom vecnom konštatovaní: "Pánové, když nejde vo život, jde vo h.... . " (Dámam sa za tento citát určený pesimisticky zmýšľajúcim pánom ospravedlňujem.)
Dôsledok: Atmosféra senátnych zasadnutí bola pracovná, ale nie škrobená. Prajem budúcemu senátu, aby taká aj zostala.

Život je krátky, netreba si ho zbytočne znepríjemňovať a ani ja Vám ho nechcem skracovať dlhou rečou.

Už iba na záver vinš novému senátu a jeho predsedníctvu:
Pokračujte v tom, čo bolo na našej doterajšej činnosti dobré, zmeňte to, čo sa dá a oplatí zlepšiť. Želám Vám veľa šťastia a duševnej sily na to, aby ste bezpečne rozoznali, čo bolo na našej činnosti dobré a čo bude rozumné zmeniť.

(prednesené na 22. zasadnutí AS MFF UK v 2. volebnom období dňa 17. júna 1996)

Spomienky RNDr. Martina Belluša na udalosti Novembra ´89

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

Bol som poverený AV RPŠ (Akademický Výbor Rady Pracujúcich a Študentov) povedať pár viet na koniec jedného časovo krátkeho ale na udalosti mimoriadne bohatého obdobia.

Nemá zmysel zaťažovať vás podrobnou správou o činnosti našej Rady. Hádam len na osvieženie pamäti sa vrátim do blízkej minulosti a spomeniem niektoré udalosti.

16. 11. 1989 vyvrcholila aktivita študentov a niektorých (nie mnohých) učiteľov a zamestnancov fakulty zameraná proti stavbe školského jadrového reaktora. Búrlivá beseda s odborníkmi a zainteresovanými ľuďmi, ktorú vtedajšie vedenie fakulty charakterizovalo ako nátlakovú akciu a pohrozilo rozpustením schôdze, akoby predznamenala udalosti najbližších dní.

Po známych udalostiach v Prahe vstúpili naši študenti 20. 11. 1989 do štrajku a hneď od začiatku viedli ostrý dialóg s vedením fakulty. 24. 11. 1989 sa uskutočnil spoločný míting študentov a zamestnancov fakulty na ktorom sme sa dokázali vzoprieť strachu a spolu s vedením sme podporili všetky požiadavky študentov, vrátane generálneho štrajku, ku ktorému sme sa 27. 11. 1989 pridali.

O dva dni neskôr 29. 11. 1989 bola vďaka iniciatíve VPN (Verejnosť Proti Násiliu) na fakulte zvolaná plenárna schôdza zamestnancov, ktorá sa vyslovila k aktuálnym spoločenským požiadavkám (demokratické voľby, zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany) a schválila tiež návrh na zriadenie Rady Pracujúcich a Študentov. Zhromaždenie schválilo dočasný štatút Rady, hlavné ciele jej činnosti a 5 členov Rady ako reprezentantov celého kolektívu. Tí boli v priebehu niekoľko málo dní doplnení volenými zástupcami jednotlivých pracovísk. RPŠ mohla tak okamžite zahájiť činnosť ako demokraticky zvolený orgán. Chcel by som zdôrazniť na tomto mieste, že naši zamestnanci vedomí si dôležitosti úloh, ktoré RPŠ bude plniť, zvolili si (napriek vylúčeniu kandidatúry vedúcich pracovísk a členov vedenia fakulty) zástupcov kompetentných. Z 33 boli 30 s VŠ vzdelaním a z nich 14, t.j. prakticky 50% bolo docentov a profesorov. Okrem toho ďalší význační pracovníci fakulty s Radou úzko spolupracovali a angažovali sa mimo fakultu (napr. prof. Pišút, Smítal, Hejný, Hubač ...) v Akademickom fóre Slovenska, vo Fóre vedcov a výskumníkov, učiteľskom fóre, nezávislých odboroch, senáte univerzity, vo Verejnosti proti násiliu atď.

V dobe od 1. 12. 1989 do 31. 1. 1990 zasadala RPŠ osemkrát. Vyslovovala sa ku všetkým aktuálnym problémom a zasahoval priamo do vedenia fakulty. Prijala množstvo doporučení pre vedenie fakulty. Vymenujem len niektoré: riešenie odchodu zákl. organizácií komunistickej strany z pôdy fakulty, zrušenie evidencie a odovzdanie kádrových materiálov pracovníkom, zaistenie zverejňovania politiky vedenia, rehabilitácie, menovanie docentov a profesorov, katedra spoločenských vied, spôsob rozdeľovania odmien, voľba vedúcich katedier a ostatných pracovísk, otázky knižnice atď. Všetky námety vedenie fakulty akceptovalo. Väčšinu týchto problémov riešilo nové vedenie.

Po odstúpení dekana akademika Greguša 12. 12. 1989 pripravila RPŠ voľbu nového dekana a zaistila demokratický výber kandidátov a samotný priebeh voľby. 21. 12. 1989 prebehla tajná voľba. Zúčastnilo sa 426 zamestnancov. 58% hlasov v prvom kole dostal prof. Riečan a stal sa v poradí druhým dekanom MFF UK.

4. 1. 1990 sa prof. Riečan zúčastnil zasadania RPŠ. Vyslovil presvedčenie, že ľudia mu budú, tak ako doteraz, hovoriť pravdu. Sám je optimista. Dúfa, že v korektnej spolupráci sa podarí problémy riešiť. Predložil návrhy na prodekanov a Rada ich po diskusii schválila.

K mimo fakultným iniciatívam RPŠ patrí podstatný podiel pri tvorbe akademického senátu univerzity a pri návrhu novely a neskôr samotného zákona o vysokých školách.

Od konca januára až po dnes RPŠ prakticky nezasahovala do riadenia fakulty. Bolo konštatované, že nové vedenie fakulty demokraticky zvolené, spolu s riadne zvolenými vedúcimi katedier a ostatných pracovísk majú našu plnú dôveru. Činnosť RPŠ sa obmedzila viac-menej na kontrolnú činnosť a na zabezpečenie zverejnenia politiky prostredníctvom svojich zástupcov vo vedení a iných orgánoch na fakulte. Do sporu s vedením sa RPŠ dostala v dvoch prípadoch. Jedná sa o hodnotenie vedeckých pracovníkov a učiteľov, ktoré požadoval list ministra. RPŠ zastáva stanovisko, že hodnotenie musí byť všestranné podľa kritérií, ktoré odrážajú mnohorakú činnosť učiteľov a čo je podstatné, sme za hodnotenia v budúcnosti podľa teraz stanovených kritérií a nie, ako to bolo zvykom za posledných 40 rokov, hodnotiť spätne podľa kritérií, ktoré vyhovujú v súčasnosti. Otázkou ale zostáva, či sa masovým hodnotením nevraciame k praktikám totalitného režimu. Nestačilo by presvedčenie príslušného vedúceho, že ten a ten je pre pracovisko užitočný alebo nie? Iná vec je samozrejme pracovný, funkčný a iný postup, ktorý sa bez podrobnejšieho hodnotenia nezaobíde.

Druhé jablko sváru sú konkurzy na vedúcich katedier. Náš názor je taký, že súčasní vedúci boli nedávno zvolení demokratickým spôsobom na pracovisku a potvrdení dekanom a rektorom. Nevidíme dôvod, prečo by mali prejsť konkurzom. Nebolo by to priznanie, že pracoviská a konečne aj vedenie nie sú kompetentné pri voľbe vedúceho katedry? Alebo je to jednoducho nekritické prijímanie toho, čo príde z ministerstva? Naša fakulta mala vždy vysoký kredit a v tomto období ho nestratila, skôr upevnila. My môžeme prehlásiť, že nás sa problém vedúcich katedier (ktorý sa ministerstvo snaží globálne riešiť) netýka a ministerstvo to musí akceptovať. Ak si myslíme, že na niektorých katedrách sme sa mýlili, nič nám nestojí v ceste povedať to priamo a vypísať konkrétny konkurz. Funkčné obdobie vedúcich katedier, tak ako to určuje zákon o vysokých školách, končí dňom 31. 1. 1991. Je vecou štatútu fakulty, ktorý má byť vypracovaný na jeseň tohto roku, akým spôsobom budú ustanovení noví vedúci katedier.

Záverom by som chcel povedať, že sme prežili rušných a krásnych 7 mesiacov. Dokázali sme sami sebe, že vieme jednať samostatne, iniciatívne a aktívne, že sme nečakali na pokyny zhora, že sme sa postupne zbavili strachu. Učitelia, študenti a zamestnanci sa prebrali z letargie, prejavili záujem o veci verejné a aktívne pristúpili k riešeniu problémov fakulty. Ďakujem všetkým tým, čo stáli na začiatku, študentom, ktorí nám pomohli správne sa orientovať. RPŠ o pár dní nahradí Akademický senát. Nech ho vytvoríme podľa akéhokoľvek kľúča, mal by to byť podľa nášho názoru orgán, ktorý bude konštruktívnou opozíciou vedeniu. Len tak bude možné udržať aktivitu členov akademickej obce, len to bude zárukou, že sa nevrátime do obdobia pasívneho čakania na pokyny a ich neiniciatívneho plnenia. Musíme za každú cenu dosiahnuť, aby sa nevrátilo obdobie tzv. ťahania za jeden povraz, ktoré síce vyhovuje neosvietenému vedeniu (nemyslím súčasné), umožňuje kľudný, bezkonfliktný život, ale v konečnom dôsledku vedie k stagnácii. Z tejto myšlienky mimo iné, čerpá aj návrh RPŠ na zloženie a systém voľby Akademického senátu.

Ďakujem.

Martin Belluš

(Prejav bol prednesený na zhromaždení akademickej obce MFF UK dňa 18.6.1990.)