Voľby do AS MFF UK v roku 1990
30. výročie prvých volieb do akademického senátu fakulty
Dňa 26. júna 2020 si pripomíname 30. výročie prvých volieb do zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty. Akademické senáty, ktoré konštituoval zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, sú výsledkom demokratizačného procesu vo vysokom školstve a prinavrátenia akademických práv a slobôd po Nežnej revolúcii.
Akademická samospráva vysokých škôl a fakúlt má pôvod v demokratických premenách, ktoré sa odohrali na vysokých školách a v celej spoločnosti počas Nežnej revolúcie ´89. V revolučných novembrových dňoch vznikali na jednotlivých fakultách UK demokraticky volené kolektívne orgány zložené zo zamestnancov a študentov. Na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK bola na plenárnej schôdzi zamestnancov fakulty dňa 29. novembra 1989 zriadená Rada pracujúcich a študentov (RPŠ). Zhromaždenie schválilo dočasný štatút RPŠ, hlavné ciele jej činnosti a 5 členov RPŠ ako reprezentantov celého kolektívu zamestnancov (RNDr. Martin Belluš, doc. RNDr. Pavol Čičmanec, CSc., RNDr. Milan Vachula, doc. RNDr. Rudolf Hajossy, CSc., doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc.). RPŠ bola doplnená zástupcami fakultných pracovísk a študentov.
Keďže RPŠ a ani iné demokraticky zvolené kolektívne orgány fakúlt nemali oporu vo vtedajšom zákone o vysokých školách z roku 1980, otázkou, pred ktorou stál prvý porevolučný minister školstva Ladislav Kováč bolo, akým spôsobom legalizovať demokratizáciu v riadení vysokých škôl a fakúlt. Ako dočasné riešenie na právne ukotvenie revolučných zmien bol využitý § 97 zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách, ktorý umožňoval ministerstvu školstva so súhlasom republikovej vlády overovať na jednej alebo viacerých vysokých školách alebo fakultách návrhy na zdokonaľovanie štúdia, organizácie a riadenia vysokých škôl. Minister školstva prof. RNDr. Ladislav Kováč, DrSc. (spolu s námestníkom pre oblasť vysokých škôl prof. RNDr. Jánom Pišútom, DrSc.) v prvej polovici roka 1990 riadil a usmerňoval vysoké školy prostredníctvom listov, ktoré dostali ľudovú prezývku "pastierske listy".
Revolučné provizórium v riadení vysokých škôl a fakúlt ukončil nový zákon o vysokých školách, ktorý bol schválený Federálnym zhromaždením ČSFR dňa 4. mája 1990 a následne publikovaným v zbierke zákonov pod číslom 172/1990. Zákon potvrdil demokratické premeny, ktoré sa udiali v riadení vysokých škôl a fakúlt, a za personálny substrát akademickej samosprávy ustanovil akademickú obec vysokej školy (fakulty). Zákon ďalej ustanovil za akademické orgány a akademických funkcionárov fakulty akademický senát fakulty, vedeckú radu fakulty, dekana a prodekanov, a súčasne určil rozsah ich právomocí. Zákon ponechával vysokú mieru autonómnosti vysokým školám a fakultám, podrobnosti o organizácii, riadení, činnosti, hospodárení a o štúdiu na fakulte určoval štatút fakulty. Ako zaujímavosť možno uviesť, že súčasťou štatútu fakulty bol aj študijný a skúšobný poriadok.
Keďže zákon o vysokých školách mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 1990, ostávali približne dva mesiace na konštituovanie nového kolektívneho orgánu fakulty - Akademického senátu MFF UK. Času neostávalo nazvyš, bolo potrebné rozhodnúť o volebnom systéme do akademického senátu a pripraviť samotné voľby. RPŠ na zasadnutí dňa 28. mája 1990 poverila Akčný výbor RPŠ, aby do 5. júna 1990 pripravil a zverejnil návrh zloženia Akademického senátu MFF UK spolu s volebným poriadkom. RPŠ zároveň poverila akčný výbor, aby na 18. júna 1990 zvolal schôdzu zamestnaneckej časti akademickej obce MFF UK a študentskej komory RPŠ, na ktorom by boli prerokované návrhy na vytvorenie Akademického senátu MFF UK a postup pri voľbách do akademického senátu.
Zhromaždenie zamestnaneckej časti akademickej obce MFF UK sa uskutočnilo v plánovanom termíne 18. júna 1990 (o 14.00 hod. v posluchárni A), nezvolal ho však Akčný výbor RPŠ, ale pozvánkou dekan fakulty prof. RNDr. Beloslav Riečan, DrSc. Na programe zhromaždenia bola informácia dekana o aktuálnych problémoch fakulty, štruktúra akademického senátu fakulty a harmonogram volieb do akademického senátu fakulty. Zhromaždenie možno z právneho hľadiska považovať za akúsi bodku za revolučným provizóriom v riadení fakulty, keďže nový zákon o vysokých školách predpokladal, že zloženie a spôsob volieb do akademického senátu fakulty určí štatút fakulty, ten však mal schváliť akademický senát fakulty, ktorý ešte neexistoval a napokon aj zákon o vysokých školách mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 1990, čiže pred vykonaním prvých volieb do Akademického senátu MFF UK ...
Na zhromaždení boli predložené dva alternatívne návrhy na zloženie a voľbu Akademického senátu MFF UK: návrh RPŠ (vypracovaný Akčným výborom RPŠ) a návrh vedenia fakulty. Návrh vedenia fakulty predpokladal, že Akademický senát MFF UK bude mať 35 členov, pričom 20 z nich bude volených spomedzi profesorov a docentov, 10 spomedzi ostatných zamestnancov - členov akademickej obce, zvyšných 5 členov bude zvolených spomedzi študentov. Návrh RPŠ, ktorý bol napokon schválený, vychádzal z princípu, že Akademický senát MFF UK bude tvorený po jednom zástupcovi za každé pracovisko fakulty (zvoleným daným pracoviskom), 10 členmi z radov profesorov, docentov a im na roveň postavených vedeckých pracovníkov (zvolenými celou zamestnaneckou časťou akademickej obce fakulty) a 12 študentmi (zvolenými študentskou časťou akademickej obce fakulty). Oba návrhy tak určitým spôsobom predznamenali diskusiu, ktorá sa na fakulte periodicky nastoľuje, a to, či má byť zamestnanecká časť Akademického senátu MFF UK (FMFI UK) tvorená na princípe zastúpenia pracovísk fakulty (prípadne skupín pracovísk fakulty) alebo na princípe zastúpenia jednotlivých skupín členov akademickej obce fakulty (profesori, docenti, odborní asistenti, vedeckí pracovníci). Zároveň predznamenala aj druhú diskutovanú otázku, a to, aké má byť percentuálne zastúpenie študentov v akademickom senáte fakulty.
Zhromaždenie okrem zloženia Akademického senátu MFF UK schválilo aj harmonogram volieb zamestnaneckej časti Akademického senátu MFF UK. Voľby sa uskutočnili v dvoch kolách. V prvom kole sa volilo 10 členov akademického senátu fakulty z radov profesorov a docentov a im na roveň postavených vedeckých pracovníkov, pričom každá katedra alebo ústav mala navrhnúť 2 kandidátov (kandidáti mohli byť aj z iného pracoviska). Kandidátka za fyzikálne pracoviská obsahovala 14 kandidátov a za matematické a informatické pracoviská 17 kandidátov. Kandidovať do akademického senátu nemohol dekan, prodekan, vedúci pracoviska ani vedúci sekcie.
Prvé kolo volieb sa konalo 26. júna 1990 v miestnosti č. 3 pavilónu F2 (zasadačka „ROH“). Volieb sa zúčastnilo 234 voličov - členov zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty (členmi boli aj interní ašpiranti). Prvých 5 kandidátov z fyzikálnych pracovísk s najvyšším počtom získaných hlasov a prvých 5 kandidátov z matematických a informatických pracovísk s najvyšším počtom získaných hlasov sa stali členmi akademického senátu zastupujúcimi celú akademickú obec fakulty. Najvyšší počet hlasov (172) získal doc. RNDr. Rudolf Hajossy, CSc., ktorý bol neskôr zvolený za prvého predsedu Akademického senátu MFF UK (funkciu zastával v rokoch 1990 - 1996). Zaujímavosťou je, že voliči sa mohli hlasovania aj zdržať (prečiarknutím hlasovacieho lístka; toto právo využilo 5 voličov). Vo vážnych prípadoch (napr. plánovaná služobná cesta) si mohol volič hlasovací lístok vybrať u predsedu volebnej komisie skôr a požiadať iného voliča, aby na základe splnomocnenia priniesol volebný lístok vobálke d o volebnej miestnosti, obálku otvoril a lístok „v zastúpení“ vhodil do volebnej urny. Následné druhé kolo volieb spočívalo vo voľbe členov akademického senátu zastupujúcich katedry a ústavy fakulty a povinnosťou pracovísk fakulty bolo uskutočnilo ho do 2. júla 1990.
Prvé zasadnutie Akademického senátu MFF UK malo netypický charakter, pretože bolo spoločné s Vedením MFF UK a konalo sa 2. júla 1990 (pondelok) o 14.00 hod. v posluchárni F1-108. Na zasadnutí bol schválený návrh na zloženie Vedeckej rady MFF UK, čím bola sústava akademických orgánov fakulty podľa zákona o vysokých školách skompletizovaná (dekan a prodekani ako akademickí funkcionári fakulty pokračovali na základe prechodného ustanovenia zákona vo svojich funkciách do 31. januára 1991). V rámci bodu Rôzne prebehla (podľa zápisnice zo zasadnutia) „búrlivá a rozporuplná diskusia“ o prípadnej zmene názvu fakulty, ktorá sa napokon zrealizovala o 10 rokov neskôr (1. septembra 2000 sa fakulta premenovala z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK).
Druhé zasadnutie Akademického senátu MFF UK sa konalo až v ďalšom školskom roku 1990/1991, a to 11. septembra 1990. Na zasadnutí si akademický senát schválil svoj dočasný štatút (do schválenia štatútu fakulty) a zvolil svoje orgány (predsedníctvo, predsedu, podpredsedu a komisie).
Zákon o vysokých školách z roku 1990 je vo všeobecnosti považovaný za úspešný krok pri demokratizácii vysokého školstva a prispôsobení sa vysokých škôl zmeneným spoločenským podmienkam. Zákon zakotvil akademické práva a slobody, ustanovovanie akademických funkcionárov na demokratickom princípe a zakázal na akademickej pôde vyvíjať činnosť politickým stranám.
Počas uplynulých troch desaťročí (a opätovne v dnešných dňoch) sa vynárali pochybnosti o úlohe a postavení akademických senátov na vysokých školách a fakultách. Akademické senáty boli/sú kritikmi častokrát hodnotené ako „relikt“ Nežnej revolúcie, dobou prekonaný model samosprávneho riadenia vysokých škôl akademickou obcou či nebodaj „brzda“ v progresívnom (na)smerovaní vysokých škôl. Takéto zovšeobecňujúce tvrdenia nemožno pokladať za pravdivé. Tri desaťročia od prvých volieb do zamestnaneckej časti Akademického senátu MFF UK preukázali, že akademický senát plní nezastupiteľnú kontrolnú funkciu v štruktúre orgánov akademickej samosprávy fakulty a umožňuje členom akademickej obce fakulty na zastupiteľskom princípe sa spolupodieľať na riadení fakulty. Našej spoločnej fakulty.
Z dokumentov poskytnutých Archívom UK a Registratúrnym strediskom FMFI UK pripravili:
doc. RNDr. Sebastián Ševčík, CSc. (predseda AS FMFI UK)
RNDr. Róbert Kysel, PhD. (tajomník AS FMFI UK)