Fakulta matematiky, fyziky
a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave

40. výročie vzniku fakulty

Dňa 1. septembra 2020 si pripomíname 40. výročie vzniku Matematicko-fyzikálnej fakulty UK („Matfyzu“), ktorá vznikla 1. septembra 1980 odčlenením matematických a fyzikálnych pracovísk od Prírodovedeckej fakulty UK. Súčasne si pripomíname 20. výročie zmeny názvu Matematicko-fyzikálnej fakulty UK na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK. 

Vznik Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave (1940)

Začiatky činnosti matematických a fyzikálnych pracovísk našej fakulty sú nerozlučne spojené s existenciou Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Hoci zákon č. 375/1919 Zb., ktorým bola zriadená Československá štátna univerzita v Bratislave (neskôr premenovaná na Univerzitu Komenského), predpokladal zriadenie štyroch fakúlt (právnickej, lekárskej, prírodovedeckej a filozofickej), prírodovedecká fakulta ostala počas trvania 1. ČSR len v rovine legislatívnej a jej zriadenie sa vzhľadom na finančné, priestorové a personálne problémy, s ktorými Univerzita Komenského v prvých rokoch svojej existencie zápasila, neuskutočnilo. Prírodovedecká fakulta vznikla až v roku 1940 na základe zákona č. 168/1940 Sl. z. a svoju činnosť začala v akademickom roku 1940/1941.

Vznik matematických a fyzikálnych pracovísk na Prírodovedeckej fakulte UK

Už v auguste 1940 boli s účinnosťou od 1. októbra 1940 vymenovaní prednostovia I. a II. ústavu matematiky na Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (SVŠT) prof. PhDr. Jur Hronec a prof. PhDr. Josef Kaucký za nehonorovaných riadnych profesorov matematiky na vznikajúcej Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity (PriF SU, Slovenská univerzita bol dobový názov Univerzity Komenského v rokoch 1939 - 1954). Keďže obaja boli plne vyťažení pedagogickými a organizačnými povinnosťami na SVŠT, nemohli sa náležite venovať poslucháčom PriF SU špecializovanými prednáškami v potrebnom rozsahu a skladbe. Prevažná väčšina výučby matematických predmetov prebiehala spoločne pre poslucháčov SVŠT aj pre poslucháčov učiteľských kombinácií s matematikou na PriF SU. Podobná situácia bola aj v oblasti fyziky, kde mimoriadny profesor SVŠT a prednosta Ústavu technickej fyziky na SVŠT Dionýz Ilkovič bol taktiež s účinnosťou od 1. októbra 1940 vymenovaný za nehonorovaného mimoriadneho profesora fyziky na PriF SU. Kritickú personálnu situáciu čiastočne zmiernilo angažovanie študentov vyšších ročníkov na miesta asistentov s povinnosťou viesť cvičenia a vykonávať niektoré ďalšie pomocné práce súvisiace s výučbou, ako aj spoločná výučba poslucháčov techniky a prírodovedeckej fakulty.

Začiatkom akademického roku 1942/1943 vznikol ústav atómovej fyziky (prednosta: prof. RNDr. Dionýz Ilkovič, sídlil na Törökovej ul. č. 2 – dnešná Moskovská ulica) ako prvý vedecký ústav fyziky PriF SU. V akademickom roku 1944/1945 vznikli matematický ústav (prednosta: prof. PhDr. Jur Hronec) ako prvý vedecký ústav matematiky PriF SU, astronomický ústav (prednosta: RNDr. Antonín Bečvář) a fyzikálny ústav (prednosta: prof. RNDr. Dionýz Ilkovič, vznikol z ústavu atómovej fyziky). Súčasne so zriadením fyzikálneho ústavu bol Dionýz Ilkovič vymenovaný za nehonorovaného riadneho profesora PriF SU.

Matematický ústav aj fyzikálny ústav s veľkými existenčnými ťažkosťami a personálnymi problémami prežili poslednú vojnovú zimu akademického roku 1944/1945 a v prvých povojnových rokoch v postupne sa zlepšujúcich priestorových podmienkach začali pozvoľna budovať materiálnu a personálnu základňu svojho pedagogického i vedeckovýskumného pôsobenia. V akademickom roku 1945/1946 bol zriadený ústav pre meteorológiu a klimatológiu (prednosta: prof. RNDr. Mikuláš Konček, pri svojom vzniku sídlil na Moskovskej č. 1, neskôr sídlil na Trnavskej ul. č. 1).

Vývoj matematických a fyzikálnych pracovísk na Prírodovedeckej fakulte UK v 50. a 60. rokoch

Politické zmeny po februári 1948 priniesli zvýšenú mieru politizácie vnútorného života vysokých škôl, čo sa prejavilo na personálnom vývoji matematických a fyzikálnych pracovísk (kádrové čistky v radoch učiteľov a vedeckých pracovníkov, ako aj v radoch študentov). Zásadnú zmenu vo vnútornej organizácii vysokých škôl a prestavbu vysokoškolského štúdia priniesol zákon č. 58/1950 Zb. o vysokých školách. Základným pracoviskom fakúlt sa namiesto vedeckých ústavov stali katedry. V rámci personálnych zmien bolo prof. Jurovi Hroncovi stanovené ako výlučné pracovisko Prírodovedecká fakulta SU, na ktorej bol ustanovený za vedúceho katedry matematiky (v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti v roku 1959).

Veľkú zásluhu na výchove povojnovej generácie matematikov a fyzikov a budovaní matematických a fyzikálnych pracovísk na bratislavskej prírodovedeckej fakulte mali profesori z českých vysokých škôl - prof. RNDr. Vilém Kunzl (profesor fyziky na Univerzite Karlovej v Prahe, prednosta bratislavského fyzikálneho ústavu v rokoch 1947 - 1950 a vedúci katedry fyziky v rokoch 1950-1953) a prof. PhDr. Otakar Borůvka (profesor matematiky na Masarykovej univerzity v Brne, 11 rokov externe pôsobil na bratislavskej prírodovedeckej fakulte).

V 50. rokoch 20. storočia sa postupne zlepšovali priestorové a materiálne podmienky práce katedry matematiky a katedry fyziky. Stabilizácia učiteľského zboru katedier a špecializácia ich vedeckovýskumnej činnosti, prijímanie nových schopných absolventov štúdia z fakulty i absolventov ašpirantúry na popredných pracoviskách v českých krajinách, angažovanie externých pracovníkov z mimofakultných pracovísk do pedagogického procesu, ako aj získavanie kvalifikovaných pracovníkov z praxe a z iných vysokých škôl vytvárali priaznivé prostredie na zvyšovanie kvality výučby, jej špecializáciu a výchovu vlastných ašpirantov.

Na začiatku a v prvej polovici 60. rokov 20. storočia sa personálny stav a rozptyl zamerania vedeckovýskumnej činnosti katedier matematiky a fyziky rozrástli natoľko, že bolo účelné založiť nové katedry. V roku 1960 sa z katedry matematiky odčlenila katedra geometrie (vedúci: prof. RNDr. Jan Srb). Z pôvodnej katedry fyziky vznikli v roku 1961 tri samostatné katedry: katedra experimentálnej fyziky (vedúci: doc. RNDr. Štefan Veis), katedra teoretickej fyziky (vedúci: doc. RNDr. Ján Fischer) a katedra jadrovej fyziky (vedúci: doc. RNDr. Sergej Usačev). Katedra matematiky sa v roku 1964 rozdelila na katedru matematickej analýzy (vedúci: doc. RNDr. Michal Greguš), katedru algebry a teórie čísel (vedúci: doc. RNDr. Milan Kolibiar) a katedru numerickej matematiky a matematickej štatistiky (vedúci: prof. RNDr. Anton Kotzig). V roku 1967 bolo zriadené laboratórium výpočtovej techniky (vedúci: doc. RNDr. Valter Šeda), ktoré sa v roku 1973 transformovalo na Ústav aplikovanej matematiky a výpočtovej techniky pri PriF UK v Bratislave (vedúci: prof. Ing. Jozef Brilla).

Vývoj matematických a fyzikálnych pracovísk na Prírodovedeckej fakulte UK v 70. rokoch

Matematické a fyzikálne katedry boli umiestnené v nevyhovujúcich priestoroch na Šmeralovej ulici (dnes na mieste zbúranej budovy stojí budova Najvyššieho súdu SR). Priestorové problémy Prírodovedeckej fakulty UK (PriF UK), ktorá sídlila v niekoľkých budovách v rôznych častiach Bratislavy, vyriešila výstavba univerzitného areálu v Mlynskej doline. Základný kameň bol položený v máji 1967, pričom prvé priestory na prevádzku boli k dispozícii začiatkom roku 1972, keď bol do užívania odovzdaný pavilón matematiky (našli v ňom trvalé umiestnenie všetky matematické pracoviská Prírodovedeckej fakulty UK a z fyzikálnych pracovísk v ňom dočasne sídlili Katedra teoretickej fyziky a Katedra astronómie, geofyziky a meteorológie). Tieto dve katedry a ostatné fyzikálne pracoviská sa postupne sťahovali do pavilónov fyziky I a II tak, ako boli dokončené a uvedené do prevádzky v rokoch 1974 a 1976-77.

V 70. rokoch naďalej rástol počet pracovísk fakulty. Fyzikálna sekcia sa v roku 1972 rozrástla o katedru všeobecnej fyziky (vedúci: doc. RNDr. Gustáv Siráň), v roku 1978 o kabinet teórie vyučovania fyziky (vedúci: RNDr. Dobroslav Lehotský) a o katedru biofyziky (vedúci: doc. RNDr. Dušan Chorvát). V matematickej sekcii bol v roku 1976 zriadený kabinet vyučovania matematiky a deskriptívnej geometrie (vedúci: RNDr. Štefan Malina). Významným počinom sa v roku 1974 stalo zriadenie katedry teoretickej kybernetiky (vedúci: prof. RNDr. Ladislav Kosmák, katedra sa stala zárodkom neskoršej informatickej sekcie), pričom prednášky z kybernetiky sa začali na Prírodovedeckej fakulte UK prednášať ako na prvej fakulte v bývalom Československu už v roku 1973. V roku 1978 po dlhšom vývoji sformovala katedra numerickej matematiky (vedúci: prof. RNDr. Anton Huťa) a katedra teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky (vedúci: doc. RNDr. Tibor Neubrunn).

Cesta ku vzniku Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave

Intenzívny personálny a odborný rast matematických a fyzikálnych pracovísk v 60. rokoch 20. storočia nastoľoval na program dňa konštituovanie samostatnej matematicko-fyzikálnej fakulty. V roku 1965 pri príležitosti 25. výročia vzniku Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave jej vtedajší dekan doc. RNDr. Michal Greguš hovoril o tomto akte ako o perspektíve najbližších rokov, závislej len od vyriešenia priestorových problémov výstavbou vysokoškolského areálu v Mlynskej doline. Trvalo však ešte dlhých pätnásť rokov, kým sa táto vízia stala skutočnosťou.

Od polovice 70. rokov 20. storočia začala myšlienka vytvorenia samostatnej matematicko-fyzikálnej fakulty v orgánoch Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, medzi jej akademickými funkcionármi i radovými pracovníkmi nadobúdať reálne kontúry. V prospech uskutočnenia tejto myšlienky, ktorú istá časť predstaviteľov prírodovedných odborov na PriF UK považovala len za prejav nezdravých ambícií, pôsobili mnohé objektívne aj subjektívne faktory na fakulte i mimo nej.

Koncom 70. rokov mala PriF UK vnútornú štruktúru členenú podľa jednotlivých odborov - sekcií (chémia, biológia, geológia, geografia, matematika a fyzika). V prostredí niekoľkých desiatok katedier zoskupených v šiestich sekciách a množstve študijných odborov prirodzene vznikali rozdielne priority, čo sa prejavovalo v čoraz zložitejšom a ťažkopádnejšom rozhodovaní a riadení fakulty, a to aj v záležitostiach dôležitých pre bežný chod fakulty, akými bolo každoročné rozdelenie rozpočtových prostriedkov, prideľovanie pracovní a iných miestností, kvóty kvalifikačných a platových postupov atď. Prírodovedecká fakulta UK bola jednou z najväčších fakúlt UK (v akademickom roku 1979/1980 zamestnávala 406 učiteľov, z toho 37 profesorov, 83 docentov, 286 odborných asistentov a 648 technických a ostatných zamestnancov, študovalo na nej 2 582 poslucháčov denného štúdia a 367 poslucháčov popri zamestnaní, fakulta bola školiacim pracoviskom pre 35 vedných odborov). Ďalším faktorom bolo, že rozvoj matematických a fyzikálnych pracovísk v uplynulých dvoch desaťročiach spôsobil ich dobudovanie po kvalifikačnej stránke, čo umožňovalo plniť všetky spoločenské úlohy vo výchove učiteľov i odborníkov - špecialistov, ako aj ďalej rozvíjať vedeckú činnosť a zapájať sa do riešenia vnútroštátnych i medzinárodných výskumných úloh. Taktiež priaznivo pôsobila skutočnosť, že areál v Mlynskej doline projektovaný Ing. arch. Vladimírom Dedečkom bol architektonicky navrhnutý a aj stavebne riešený ako komplex pavilónov matematiky, fyziky a výpočtového strediska a komplex pavilónov chémie, biológie, geológie a geografie.

Zriadenie Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave

Konečné rozhodnutie o rozdelení Prírodovedeckej fakulty UK na Prírodovedeckú fakultu UK a Matematicko-fyzikálnu fakultu UK prijala vláda Slovenskej socialistickej republiky (SSR) svojím nariadením č. 115 zo dňa 3. októbra 1979 (podľa § 32 ods. 2 vtedajšieho zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách bolo v kompetencii republikovej vlády nariadením zriaďovať, zrušovať, zlučovať a deliť fakulty a ustanovovať a meniť ich sídla a názvy). Nariadenie vlády nadobudlo účinnosť 1. septembra 1980 a tento deň je zároveň dňom vzniku Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave (MFF UK), deviatej fakulty univerzity. Za jej prvého dekana minister školstva SSR vymenoval prof. RNDr. Michala Greguša (na poste dekana zotrval až do 12. decembra 1989, ktorý v dôsledku prebiehajúcich spoločensko-politických zmien v Novembri ´89 dňa 12. decembra 1989 z tejto funkcie abdikoval).

Pri príležitosti otvorenia Matematicko-fyzikálnej fakulty UK sa v aule UK konalo dňa 1. septembra 1980 slávnostné zasadnutie Vedeckej rady UK rozšírené o vedecké rady fakúlt UK, a to za početnej účasti hostí (ministra školstva SSR prof. Ing. Juraja Bušu, CSc., prvého námestníka ministra školstva SSR prof. PhDr. Ľudovíta Kilára, CSc., ako aj ďalších námestníkov ministra školstva SSR, predsedu SAV akademika Juraja Hajka, predstaviteľov KSS na rôznych úrovniach, predstaviteľov zastupiteľských úradov v Bratislave a zástupcov československých vysokých škôl). Na slávnostnom zasadnutí minister školstva SSR odovzdal prvému dekanovi MFF UK prof. RNDr. Michalovi Gregušovi insígnie fakulty (mohlo by sa zdať, že vhodnejšie bolo na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady UK odovzdať novému dekanovi vymenúvací dekrét, avšak v rovnaký deň, t. j. 1. septembra 1980, nadobudol účinnosť nový zákon č. 39/1980 Zb. o vysokých školách, podľa ktorého bolo potrebné všetkých rektorov a dekanov opätovne vymenovať do funkcií, čo sa udialo počas slávnostného aktu v Rytierskej sieni Bratislavského hradu aj za účasti nového dekana MFF UK prof. RNDr. Michala Greguša).

Následne rektor UK prof. PhDr. Ján Kvasnička, DrSc. dňa 5. septembra 1980 na aktíve školských a straníckych funkcionárov UK počas slávnostného aktu odovzdal vymenúvacie dekréty novým prodekanom MFF UK: doc. RNDr. Jurajovi Mamrillovi, CSc. (prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť), doc. RNDr. Pavlovi Povincovi, CSc. (prodekan pre výchovno-vzdelávaciu činnosť) a prof. RNDr. Antonovi Štrbovi, CSc. (prodekan pre výchovno-vzdelávaciu činnosť).

Zmena názvu Matematicko-fyzikálnej fakulty UK na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK

Prvé diskusie o zmene názvu fakulty možno datovať do roku 1990, kedy na prvom zasadnutí novokonštituovaného Akademického senátu MFF UK dňa 2. júla 1990 sa k otázke prípadnej zmeny názvu fakulty viedla (aspoň podľa zápisnice zo zasadnutia) „búrlivá a rozporuplná diskusia“. Ku konkrétnym krokom vedúcim ku zmene názvu fakulty napokon došlo až o desaťročie neskôr, teda v roku 2000. Otázka zmeny názvu fakulty sa najskôr prerokúvala na zasadnutí Vedenia MFF UK dňa 18. januára 2000. Vedenie fakulty v kontexte opatrení vedúcich k posilneniu postavenia informatiky na fakulte vyjadrilo súhlas s návrhom na zmenu názvu fakulty na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK. Návrh na zmenu názvu fakulty bol predložený na zasadnutie Akademického senátu MFF UK dňa 31. januára 2000. Vtedajší dekan doc. RNDr. Ľudovít Fischer, CSc. návrh zdôvodnil existenciou troch rovnoprávnych sekcií (matematickej, fyzikálnej a informatickej), čo malo viesť k tomu, že vo vtedajšom pomenovaní fakulty (Matematicko-fyzikálna fakulta UK) jedna zo sekcií chýbala. Akademický senát MFF UK po diskusii návrh na zmenu názvu fakulty s účinnosťou od 1. septembra 2000 väčšinou hlasov schválil.

Pre zmenu názvu fakulty bolo potrebné následne vykonať niekoľko formálnych krokov: požiadať o vyjadrenie Akreditačnej komisie, zmeniť štatút fakulty a zmeniť Štatút UK a registrovať ich na Ministerstve školstva SR. Po vykonaní týchto krokov rektor UK prof. Ferdinand Devínsky dňa 10. októbra 2000 vydal rozhodnutie č. ORR 2738/2000, ktorým s účinnosťou od 1. septembra 2000 zmenil pôvodný názov fakulty Matematicko-fyzikálna fakulta UK na nový názov Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI UK), ktorý fakulta používa do súčasnosti.

 

Použitá literatúra:

Štyridsať rokov Prírodovedeckej fakulty UK. In: Naša univerzita. 1980, roč. 26, č. 9, s. 4-6.

Slávnostné otvorenie novej Matematicko-fyzikálnej fakulty UK. In: Naša univerzita. 1980, roč. 27, č. 1, s. 1-5.

C[SÁDER], V[iliam]. Korene Matematicko-fyzikálnej fakulty UK. In: Naša univerzita. 1999, roč. 46, č. 2, s. 8.

CSÁDER, Viliam. História a súčasnosť Univerzity Komenského v Bratislave 1919 – 2000. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2000, s. 64-66. ISBN 80-968419-0-4.

ČIŽMÁR, Juraj, ŠEBESTA, Juraj, ŠUSTER, Borislav. 25 rokov Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. 1. vyd. Bratislava : PEEM, 2005. ISBN 80-89197-24-8.

 

RNDr. Róbert Kysel, PhD.