v čase od 9:30 do 13:30 hod. v posluchárni F1
9:40 hod. | | Juraj Tóth: Od asteroidov a komét k planétam (prednáška z astronómie a fyziky) |
10:20 hod. | | Broňa Brejová: Ako čítať DNA (s porozumením) (prednáška z bioinformatiky) |
11:30 hod. | | Filip Květoň: Sladké stanovenie chorôb? (prednáška z biochémie) |
12:10 hod. | | Eva Steinová: Odkiaľ sa vzali úvodzovky? Krátke dejiny európskej citačnej kultúry (prednáška z histórie a medievistky) |
Po prednáškach bude nasledovať panelová diskusia s rečníkmi. V nej by sme chceli študentom priblížiť prácu vedca a vedu ako kariéru. Dozvedia sa, čo považujú na svojej práci za najzaujímavejšie, čo ich najviac baví, v čom je práca vedca iná a v čom zas rovnaká ako iné zamestnania. Účastníci budú mať možnosť hosťom klásť otázky a po skončení podujatia bude priestor aj pre neformálne stretnutia.
Koniec programu je naplánovaný na 13:30 a vstup je pre študentov a sprevádzajúcich vyučujúcich voľný.
Abstrakty prednášok:
Ako čítať DNA (s porozumením)
V molekulách DNA je uložená informácia, ktorú bunky potrebujú pre svoj život a ktorú si odovzdávajú z generácie na generáciu. Na prednáške budeme hovoriť o sekvenovaní DNA, čo je biotechnologický proces, ktorý umožňuje prečítať túto informáciu a ďalej ju analyzovať informatickými a matematickými technikami. Ukážeme si, čo sa môžeme dozvedieť sekvenovaním DNA najrôznejších organizmov od vírusov a baktérií až po kosti neandertálcov.
Odkiaľ sa vzali úvodzovky? Krátke dejiny európskej citačnej kultúry
Ak dnes otvoríme knihu, považujeme za samozrejmosť, že v nej nájdeme pasáže označené úvodzovkami - buď preto, že ide o priamu reč, alebo preto, že tieto interpunkčné znamienka vyznačujú citáciu v texte. V najstarších dochovaných knihách sa však s touto vymoženosťou ešte nestretneme. Prax vyznačovať citácie totiž nie je žiadnou samozrejmosťou. Niekto musel ako prvý prísť s myšlienkou, že značiť citácie v texte je užitočné či potrebné. Tejto myšlienke trvalo ďalších päť storočí, pokým v európskom prostredí zapustila korene a stala sa normou. V mojej prednáške sa pozrieme na týchto prvých päťsto rokov úvodzoviek a budeme sa baviť o tom, prečo nakoniec prevládla tá forma interpunkčných znamienok, ktorú používame aj dnes, o čom vypovedajú zmeny v ich používaní, ako sú doložené v historických dokumentoch, a či je možné na základe týchto zmien hovoriť v Európe o vývoji určitej mentality citovania
Od asteroidov a komét k planétam
Pri vzniku Slnečnej sústavy rovnaký materiál a v princípe podobné procesy viedli k vzniku veľmi rozdielnych telies, asteroidov, komét, mesiacov, trpasličích planét ako aj klasických planét. Čo bolo príčinou vzniku tak rozdielnych "svetov" u nás, v našej sústave a čo môžeme očakávať pri iných planetárnych sústavách pri iných hviezdach?