Fyzikálne vlastnosti a dynamika meteoroidov (projekt APVV)
Cieľom projektu je študovať fyzikálne charakteristiky rojovej aj sporadickej populácie meteoroidov na základe systematického monitorovania meteorickej aktivity a spektrálnych pozorovaní zo severnej aj južnej hemisféry.
Hlavný riešiteľ: Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, oddelenie astronómie a astrofyziky KAFZM – doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD., doc. RNDr. Leonard Kornoš, PhD., Ing. Pavol Zigo, PhD., Mgr. Jozef Világi, PhD., RNDr. Roman Nagy, PhD., prof. RNDr. Pavel Povinec, DrSc., prof. RNDr. Vladimír Porubčan, DrSc., Mgr. Pavol Matlovič
Spoluriešiteľ: Astronomický ústav SAV - RNDr. Mária Hajduková, PhD., Mgr. Marián Jakubík, PhD., Mgr. Dušan Tomko, PhD.
Financovanie projektu: Agentúra na podporu výskumu a vývoja, projekt APVV-16-0148
Doba riešenia projektu: 2017-2021
Projekt je zameraný na výskum fyzikálnych a dynamických vlastností meteoroidných častíc a na získavanie nových dát vlastnou technikou, celooblohovým systémom AMOS (All-sky Meteor Orbit System). Predmetom projektu je zistenie podielu kometárnych a asteroidálnych meteoroidov v aktuálnom prítoku medziplanetárnej hmoty na Zem, heterogenity materiálu v meteorických prúdoch a zmeny počas vývoja prúdov v Slnečnej sústave.
Za týmto účelom dobudujeme sieť kamier AMOS na južnej a severnej hemisfére spolu s dátovým prepojením na centrálny server na FMFI UK. Sieť poskytne aktuálne a originálne informácie využiteľné v základnom výskume a aj ako aplikácia pre prevádzkovateľov satelitov na obežnej dráhe Zeme. Novou oblasťou v projekte sú spektrálne dáta získané z pozorovaní meteorov a určovanie ďalších fyzikálnych charakteristík, ktoré nám pomôžu rozlíšiť pôvod meteoroidov. Analýzy meteoritov (meteorit je časť meteoroidu, ktorá ak prežije prelet atmosférou, dopadne na povrch Zeme) poskytnú údaje o veľkosti meteoroidných telies pred vstupom do atmosféry a o ich expozícii kozmickým žiarením počas existencie v medziplanetárnom priestore. Numerické modelovania umožnia študovať dynamiku meteoroidov v Slnečnej sústave. Dáta získané z pozorovaní a aj existujúce dáta budú využité na vyhľadávanie nových meteorických rojov, zvlášť rojov s radiantami na málo preskúmanej južnej oblohe. Taktiež bude detailnejšie študovaná štruktúra známych rojov a bude sa hľadať súvis medzi prúdmi meteoroidov a ich materskými telesami. Poznanie tejto súvislosti v budúcnosti umožní lepšie predpovedať približovanie sa prúdov meteoroidov, najmä ich častí s vyššou priestorovou hustotou, k dráhe Zeme, kde môžu ohrozovať umelé družice a kozmické stanice s ľudskou posádkou.