INFO - Informacie o MFF UK

Sylaby volitelnych predmetov (IS: 63512)

                             HUMANISTIKA


DEJINY A FILOZOFIA FYZIKY VO VYUCOVANI FYZIKY
doc. RNDr. Juraj Sebesta, CSc.                  -        1/ 1 Z

Dejiny, filozofia a vyucba fyziky. Historicke experimenty na hodinach fyziky. 
Fyzikalna teoria vo vyucovani fyziky. Stare ucebnice fyziky a fyzika na 
zakladnych skolach. Fyzikalny obraz sveta. Piaget a vyucovanie fyziky. Etika 
a fyzika. Vztah vedy a viery - specificky slovensky problem. Historia 
a filozofia fyziky v ucitelskom vzdelavani.


DEJINY A FILOZOFIA MATEMATICKEJ ANALYZY
doc. Dr. Ladislav Kvasz                        1/ 1 Z     -

Vyvoj mocninovych radov od umenia pocitat k teorii konvergencie (Mercator, 
Newton, Euler, Abel).Vyvin Fourierovych radov od mechaniky kontinua po teoriu 
Hilbertovych priestorov (D'Alembert, Fourier, Dirichlet, Hilbert). Vyvin 
pojmu integralu od metody kvadratur po teoriu miery (Cavalieri, Newton, 
Leibniz, Riemann, Lebesgue). Dejiny teorie funkcii komplexnej premennej 
(Euler, Cauchy, Riemann). Vyvin matematickeho aparatu fyziky.


DEJINY A METODOLOGIA FYZIKALNEHO POZNANIA 1,2
doc. RNDr. Juraj Sebesta, CSc.                 1/ 1 Z    1/ 1 Z

1. Kde sa zacina fyzika? Kopernikov prevrat a prechod ku Galileimu. Newtonove 
Principia. Matematizacia mechaniky. Od Amperovej elektrodynamiky 
k Faradayovej a Maxwellovej teorii elmag pola. Atomizmus a kineticka teoria. 
Fenomenologicka termodynamika. Statisticka mechanika. 
2. Eter a jeho vyhostenie z fyziky - vznik STR. Vseobecna teoria relativity. 
Zacina sa moderna fyzika kvantovou mechanikou? Stara a nova kvantova 
mechanika. Fyzikalny obraz sveta vo fyzike a ludskej kulture. Co je poslanim 
vyucby fyziky? Dejiny fyziky a vyucovanie fyziky na strednych skolach. Fyzika 
na bratislavskej univerzite. 


EPISTEMOLOGIA A KOGNITIVNE VEDY
doc. PhDr. Jan Rybar, CSc.                      -        1/ 1 Z

Revolucia v kognitivnych vedach (psychologia, lingvistika a umela 
inteligencia). Jean Piaget (teoria vyvinu inteligencie) a Noam Chomsky 
(psycholingvisticka koncepcia) ako iniciatori kognitivnej revolucie vo vede. 
Je inteligencia vrodena alebo ziskana? Existuje univerzalny jazyk myslenia? 
Je jazyk kulturny fenomen, alebo je to instinkt? Existuje gramaticky gen? 
Ovplyvnuju nase teorie to, co vidime, alebo procesy vnimania su od nich 
nezavisle?


ETIKA
PhDr. Stefan Nemeth, CSc.                       -        1/ 1 Z

1. Uvod do moralnej filozofie: pojem moralneho dobra a jeho sociokulturna 
podmienenost; problemy suvisiace s existenciou sucasneho hodnotoveho 
pluralizmu.
2. Normativne aspekty: etika vedy, profesionalne etiky. Predmet scasti 
navazuje na kurz socialnej filozofie (ZS).


EVOLUCIA SOCIALNEHO SPRAVANIA 1,2
doc. RNDr. Peter Sykora, PhD. (CESUK)          1/ 1 Z    1/ 1 Z

Ludske spavanie ako vysledok genetickych, environmentalnych, socialnych 
a historickych okolnosti. Priroda versus kultura. Altruisticke versus 
sebecke, kooperativne versus agresivne spravanie v evolucnej perspektive: 
xenofobia, nacionalizmus, etnicke cistky, genocidy, vrazdy deti. 
Vnutroskupinova solidarita a mimoskupinova nenavist. Rodina ako konflikt 
zaujmov pohlavi a generacii. Evolucny feminizmus. (Kurz prebieha v ramci 
celouniverzitnych prednasok.)


FILOZOFICKA PROPEDEUTIKA 1,2
PhDr. Stefan Nemeth, CSc.                       -        1/ 1 Z
                                               1/ 1 Z    1/ 1 Z
                                               1/ 1 Z     -

Prehlad najvyznamnejsich filozofickych koncepcii s priebeznym vykladom 
filozofickych pojmov v ich historickej retrospektive. Cielom kurzu je 
oboznamit posluchacov s kulturou filozofickeho uvazovania ako sucasti 
europskej vzdelanosti a ukazat suvislost tejto tradicie s paradigmatickymi 
zmenami vo vedeckom poznani.


FYZIKA ZAZITKOM 1,2
RNDr. Katarina Teplanova, CSc.                 1/ 1 Z    1/ 1 Z

Konstruktivizmus. Skusenosti a ich vyuzitie v procese fyzikalneho vzdelavania 
na urovni ZS a SS: Skola ako tvoriva dielna. Demonstracie a experimenty. 
Uloha vlastneho experimentu. Zaklady vedeckej prace. Rozvoj kritickeho 
myslenia. Systematicke budovanie fyzikalnych poznatkov. Interaktivne formy 
vyucby, uloha komunikacie pri sprostredkovani poznatkov. Objavovanie 
a hodnotenie v kolektive. Vyuzitie externych zdrojov. Samotna prednaska bude 
pokusom o naplnenie zameru - fyzika zazitkom, radost z poznania, skola hrou.


KAPITOLY Z ETIKY 1,2
PhDr. Stefan Nemeth, CSc.                      1/ 1 Z    1/ 1 Z

1. Uvod do moralnej filozofie: pojem moralneho dobra a jeho sociokulturna 
podmienenost; problemy suvisiace s existenciou sucasneho hodnotoveho 
pluralizmu.
2. Normativne aspekty: etika vedy, profesionalne etiky.


LUDWIG WITTGENSTEIN 1,2
PhDr. Dezider Kamhal                           0/ 2 Z    0/ 2 Z

Analyza vybranych casti textov hlavnych prac Ludwiga Wittgensteina. Vplyv 
diela G. Fregeho a B. Russella. Interpretacia "Logicko-filozofickeho 
traktatu" (zimny semester). Interpretacia "Filozofickych skumani" (letny 
semester).


PIAGETOVA EPISTEMOLOGIA A PSYCHOLOGIA 1,2
doc. PhDr. Jan Rybar, CSc.                     1/ 1 Z    1/ 1 Z

Psychogeneza poznania (formovanie logicko-matematickeho myslenia u dietata). 
Biogeneza poznania (lamarckovsky empirizmus, behaviorizmus, koncepcia K. 
Lorenza atd.). Epistemologicke problemy logiky, matematiky a fyziky 
z hladiska skumania psychogenezy a biogenezy poznania. S vyuzitim 
multimedialnych zaznamov (videokazety a CD-ROM Piaget) experimentalnych 
vyskumov vyvinu inteligencie (myslenia) dietata. 


PSYCHOLOGIA V SKOLSKEJ PRAXI
PhDr. Katarina Hennelova, CSc.                 1/ 1 Z     -

Pohlad psychologa na humanizaciu skolstva. Rozvijanie praktickych skusenosti 
ucitela: komunikacia so ziakmi a utvaranie priaznivej klimy. Postoj ucitela 
k priestupkom ziaka, zvladanie agresivity, riesenie konfliktov vyplyvajucich 
z charakteristiky vyvinovych obdobi. Motivovanie a prinos ucitela 
k rozvijaniu myslenia ziaka. Stres v praci ucitela a moznosti jeho zvladania.


SPORTOVO-REKREACNE AKTIVITY V DENNOM REZIME VYSOKOSKOLAKOV
doc. Vojtech Potocny, CSc., PhDr. Pavlina Kohutova, CSc., doc. PaedDr. Ivan 
Trnovsky, CSc.
                                               1/ 1 Z     -

Optimalizacia denneho pracovneho programu vysokoskolakov. Programy sportovo-
rekreacnych aktivit a volny cas studentov. Komunikacia v telesnej vychove 
a sporte. Sport a zdravie v hodnotovej orientacii studentov. Racionalizacne 
prvky vo vyucbe telesnej vychovy a sportovej priprave. Faktory ovplyvnujuce 
realizaciu sportovo-rekreacnych aktivit. Optimalizacia zatazenia v telesnej 
vychove a sporte v podmienkach vysokoskolakov. Sucasny system a perspektivy 
telesnej vychovy a sportu ako zakladny predpoklad upevnovania zdravia, 
ziskavania telesnej zdatnosti, rozsirenia pohybovych zrucnosti, obnove 
pracovnych sil a pripravenosti organizmu celit stresovym situaciam 
a rizikovym faktorom.


TEORIA RACIONALNEHO KONANIA
PhDr. Stefan Nemeth, CSc.                      1/ 1 Z     -

Idea tzv. metodologickeho individualizmu a jeho charakteristicke metody; 
koncept racionalneho (ekonomickeho) egoizmu, anarchia a regularita, 
predpoklady socialnej kooperacie, paradoxy socialneho konania, individualna 
a kolektivna, instrumentalna a strategicka racionalita.


TEORIA RECOVYCH AKTOV 1,2
PhDr. Dezider Kamhal                           1/ 1 Z    1/ 1 Z

Vychodiska - Wittgensteinove "Filozoficke skumania". "Recove" hry. J. L. 
Austin: Performativne vypovede a konstatacie. Podmienky "uspesnych" 
performativnych vypovedi. Performativne slovesa. Lokucne, ilokucne 
a perlokucne akty. Ilokucna sila. Klasifikacia vypovedi podla ilokucnej sily. 
J. R. Searle: Vyrazy, vyznam a recove akty. Struktura ilokucnych aktov. 
Taxonomia ilokucnych aktov. Referovanie ako recovy akt. Aplikacie teorie 
recovych aktov.


UCITELSKA PSYCHOLOGIA 1,2
PhDr. Katarina Hennelova, CSc.                 1/ 1 Z    1/ 1 Z

Psychologicke poznatky najma pre studentov prihlasenych na doplnujuce studium 
ucitelskej aprobacie. Zakladne pojmy vseobecnej psychologie: poznavacie 
a emocionalno-volove procesy, motivacia, temperament, schopnosti. Dusevny 
vyvin v obdobi dospievania a adolescencie. Psychologia vychovy a vyucovania. 
Komunikacia na vyucovani. Dusevna hygiena v skole a zvladanie narocnych 
zivotnych situacii.


UVOD DO DEJIN VEDECKEHO A FILOZOFICKEHO MYSLENIA 1,2
doc. PhDr. Jan Rybar, CSc.                     1/ 1 Z    1/ 1 Z

Starogrecka prirodna filozofia, Sokrates, Platon, Aristoteles, Epikuros, 
stoici, skeptici. Stredoveka kultura ako medium prenosu antickej vedy 
a filozofie. Zapadna cesta: Plotinos, sv. Augustin, Boethius, Areopagita, 
Eriugena, Anselm, Abelard. Vychodna cesta: Nestorius, Al-Kindi, Avicenna, 
Averroes. Synteza sv. Tomasa. Renesancna filozofia a veda. Vedecka revolucia 
v 17.st.(J. Kepler, G. Galileo, I. Newton). Idealy novovekej vedy (R. 
Descartes, J. Locke, I. Kant). Sucasna situacia vo filozofii vedy (Popperov 
falzifikacionizmus, Kuhnova teoria paradigiem a Feyerabendov epistemologicky 
anarchizmus).


UVOD DO FILOZOFIE JAZYKA 1,2
PhDr. Dezider Kamhal                           1/ 1 Z    1/ 1 Z

Strucne dejiny filozofie jazyka. Pociatky - G. Frege, B. Russell, G. E. 
Moore. Ciele filozofickej analyzy, rozne koncepcie. Vztah jazyka a "sveta" 
(Logicko-filozoficky traktat). Kritika tradicnej filozofie a jej 
"pseudoproblemov". Princip verifikovatelnosti a jeho varianty. Prirodzeny 
jazyk a umely jazyk, dva pristupy k beznemu jazyku. Quinova kritika dogiem 
empiricizmu. Vyznam vyrazu a pouzitie vyrazu. Oxfordska filozoficka skola (P. 
F. Strawson, J. L. Austin, H. P. Grice).


UVOD DO PIAGETOVEJ EPISTEMOLOGIE A PSYCHOLOGIE 1,2
doc. PhDr. Jan Rybar, CSc.                     1/ 1 Z    1/ 1 Z

Odpoved na otazky suvisiace so vznikom vedomia (mentalnych aktivit, 
subjektivity, symbolickych foriem - mentalnych obrazov a reci). Psychogeneza 
logicko-matematickeho myslenia - vznik spontannych elementarnych 
kvantitativnych pojmov (cislo, dlzka, objem atd.) a fyzikalnych pojmov (cas, 
priestor, kauzalita atd.). Aplikacie z hladiska pedagogickej psychologie 
s vyuzitim multimedialnych zaznamov (videokazety a CD-ROM Piaget) 
experimentalnych vyskumov vyvinu inteligencie (myslenia) dietata.


VZDELAVANIE ZIAKOV SO SPECIALNYMI PEDAGOGICKYMI POTREBAMI
PhDr. Peter Pavlis, CSc. (KH)                   -        1/ 1 Z

Kurz poskytuje zakladne poznatky o specialnej pedagogike. Vyber z tem: 
normalita a vyvinove anomalie, vychovna rehabilitacia, specialne vyucovanie, 
zaklady pedagogiky mentalne, sluchovo, zrakovo a telesne postihnutych, 
chorych, zdravotne oslabenych, emocionalne a socialne narusenych, nadanych 
a talentovanych v podmienkach skolskej integracie.


Z DEJIN FYZIKY NA SLOVENSKU
doc. RNDr. Juraj Sebesta, CSc.                 1/ 1 Z     -

Prednewtonovska fyzika (I. Caban, P. Pazmany, D. Frohlich). Sirenie 
Newtonovej fyziky (Trnavska univerzita, fyzika na strednych skolach). Fyzika 
J. A. Segnera. Fyzika na Banskej akademii v B. Stiavnici. Ucebnice fyziky 
v 1. pol. 19. stor. (A. Fuchs, A. Jedlik). Prve slovenske ucebnice fyziky (B. 
Zoch, G. Kordos a i.). Fyzika na bratislavskych skolach (V. Klatt, Ph. 
Lenard, K. Polikeit, K. Antalik). Zaciatky fyziky na technike a na univerzite 
(D. Ilkovic, V. Kunzl, J. Fischer). 


ZIT EFEKTIVNEJSIE - PRAKTICKE APLIKACIE NEUROLINGVISTICKEHO PROGRAMOVANIA
RNDr. Ivan Kupka, CSc.                         1/ 1 Z     -

Neurolingvisticke programovanie (NLP) je humanitna disciplina s kybernetickou 
filozofiou. Zaobera sa modelovanim efektivnych strategii uspesne 
komunikujucich ludi. Cast stretnuti bude venovana precvicovaniu technik, 
ktore nam umoznuju sledovat ako sa ucime, rozhodujeme, motivujeme a ktore nam 
dovolia optimalizovat tieto procesy. Z obsahu: Mapy sveta. Praca so 
zmyslovymi kanalmi. Struktura reci a subjektivne prezivanie. Praca 
s vnutornymi stavmi pomocou zmeny reprezentacii. Analyza situacie a hladanie 
rieseni podla Batesonovej schemy logickych urovni. Aplikacie: vyjednavanie, 
ucenie sa a vyucovanie, predaj, praca na sebe. Urcene tym, ktori stoja viac 
o prakticke osvojenie si komunikacnych zrucnosti nez len o teoreticky opis.

Dátum poslednej aktualizácie tohto dokumentu: 10.7.00.
Posledná aktualizácia údajov v systéme: 091006-V393.