INFO - Informacie o MFF UK
Používateľ: TESTUSERVyberte si spôsob kódovania diakritiky: ASCII ISO 8859-2
Predchádzajúca stránka |
Úvodné menu |
História |
Index
Sylaby volitelnych predmetov odboru fyzika (IS: 6334)
FYZIKA
APLIKACIA ULTRAZVUKU V MEDICINE
prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc. 3/ 0 Z -
Generacia akustickych poli a ich struktura. Detekcia a meranie ultrazvuku.
Relaxacia a pohltenie ultrazvukovych vln. Odraz a rozptyl ultrazvuku. Echo-
impulzne, dopplerovske a ine metody vizualizacie a merania ultrazvuku.
Biofyzika ultrazvukovych efektov. Pouzitie ultrazvuku v terapii a chirurgii.
Posudenie bezpecnosti aplikacie ultrazvuku v medicine.
APLIKACIE FYZIKY PLAZMY
prof. RNDr. Jan Skalny, CSc. 2/ 0 Z -
Zdroje plazmy. Prehlad vlastnosti dolezitych typov vyboja (tleci, oblukovy,
koronovy, vysokofrekvencny, barierovy). Klasifikacia plazmovych technologii.
Plazmochemicke reakcie, homogenne a heterogenne. Uprava povrchov tuhych
polymernych latok (prirodne a synteticke polymery. Plazmove technologie
v mikroelektronike (leptanie a priprava tenkych vrstiev). Plazmova uprava
vlastnosti povrchov kovovych materialov. Plazmova technologia pre zivotne
prostredie (elektrostaticke odlucovace, plazmova dekompozicia exhalatov, Nox
a Sox technologie vyuzivajuce plazmu, generacia a vyuzitie ozonu, eliminacia
elektrostatickeho naboja, elektrostaticka separacia tuhych castic, ionizacia
vzduchu pre medicinske ucely). Plazmova polymerizacia.
APLIKACIE MATEMATICKEJ STATISTIKY V MEDICINE
doc. RNDr. Katarina Kozlikova, CSc. (LFUK) - 2/ 0 Z
Porovnavanie skupin v medicine, planovanie lekarskeho vyskumu, sledovanie
ucinku liekov. Popis dat pomocou jednorozmernej a dvojrozmernej nahodnej
premennej. Odhad vyskytu chorob. Pravdepodobnost a nahodne veliciny.
Rozhodovaci proces v medicine. Teoreticke rozdelenia. Testy pre bodove
odhady. Intervaly spolahlivosti. Testovanie vyberov. Kontingencne tabulky.
Regresia a korelacia. Zavislost medzi dvomi znakmi. Analyza prezivania.
Spracovanie, interpretacia a prezentacia dat.
APLIKACIE RADIOIZOTOPOV A ZVAZKOV CASTIC V PRAXI
RNDr. Karol Holy, CSc. 2/ 0 Z -
Specialne metody prvkovej a izotopovej analyzy : CPAA, NRM, RBS, ERD, TLA,
XRF a pod. Metody radioaktivneho datovania a ich aplikacie v geologii.
Izotopove indikatory pohybu atmosfery, vod a hornin. Priemyselne
nedestruktivne testovacie a sterilizacne metody. Ovplyvnovanie koroznych
a mechanickych vlastnosti materialov. Produkcia radioizotopov na
urychlovacoch a ich vyuzitie pri diagnostike a terapii ochoreni. Pristroje
a zariadenia na baze zdrojov ziarenia.
APLIKACNY SOFTWARE
Mgr. Pavel Stavina, PhD. 0/ 2 Z -
Prednaska spojena s praktickymi cviceniami je urcena studentom, ktori dosial
neabsolvovali podobny predmet. Zaobera sa standardnym software v prostredi MS
WINDOWS, s orientaciou na pripravu grafickych a textovych dokumentov. Budu
objasnene moderne mechanizmy vymeny udajov (DDE, OLE) a ich aplikacie
v praxi. v ramci praktickych cviceni studenti ziskaju skusenosti aj so
sietovym prostredim NOVELL.
APLIKOVANA KLIMATOLOGIA 1
doc. RNDr. Milan Lapin, CSc. - 2/ 0 Z
Zameranie, clenenie a vyznam aplikovanej klimatologie. Zakladne principy
klimatologickeho informacneho systemu. Postavenie SHMU v systeme poskytovania
klimatologickych informacii. Prehlad vstupov pre spracovanie klimatologickych
informacii. Meteorologicke a klimatologicke udaje. Klimatologicke pomery
a klimatologicke charakteristiky. Prehlad klimatologickych pomerov na
Slovensku. Zvlastnosti mezoklimy a miestnej klimy vo vybranych oblastiach
Slovenska. Zaklady metod spracovania klimatologickych informacii.
APLIKOVANA KLIMATOLOGIA 2
doc. RNDr. Milan Lapin, CSc. 2/ 0 Z -
Metody spracovania jednotlivych druhov klimatologickych informacii. Prakticke
cvicenia zamerane na spracovanie klimatologickych informacii. Statne normy
a predpisy s podielom klimatickych podkladov. Osveta a spatna vazba v oblasti
poskytovania klimatologickych informacii. Zmeny klimy z pohladu zmien
dlhodobych priemerov, zmien rozptylovych charakteristik klimy a vyskytu
mimoriadnych pripadov pocasia. Dynamicky pristup k pouzivaniu
klimatologickych normalov a statnych noriem s podielom klimatologickych
podkladov. Predpoklady dalsieho rozvoja informacnych systemov klimatologie na
svete a v SR.
APLIKOVANA NELINEARNA OPTIKA
RNDr. Pavel Vojtek, CSc. 2/ 0 Z -
Fyzika javov v generatoroch druhej harmonickej a parametrickych generatoroch
svetla. Sposoby vypoctov roznych faktorov vplyvajucich na cinnost generatorov
(aperturne javy, fokusacia ziarenia, nehomogenita dvojlomu, tepelne javy,
fotorefrakcny jav, viacnasobne cerpanie a ine).
ASTROFYZIKA VYSOKYCH ENERGII
Mgr. Michal Sersen - 2/ 0 Z
UV, rontgenova a gama astronomia: pulzary, rontgenove a gama zdroje
(kvaziperiodicke a milisekundove pulzary), rontgenova emisia aktivnych
galaktickych jadier, vytrysky hmoty v galaxiach, ziarenie vysokoionizovaneho
plynu; kompaktne galakticke rontgenove zdroje, zvysky supernov, medzihviezdny
plyn. Projekty kozmickeho vyskumu vysokoenergetickej emisie kozmickych
zdrojov.
ASTROMETRIA
doc. RNDr. Maria Hajdukova, CSc., RNDr. Leonard Kornos
- 1/ 1 Z
Katalogy, rocenky, efemeridy. Zaklady astrometrie. Fundamentalna a relativna
astrometria. Urcovanie astronomickych suradnic a casu. Zakladne redukcie
astronomickych pozorovani - vplyv paralaxy, aberacie, precesie a nutacie na
suradnice hviezd. Vztah medzi sferickymi a astrografickymi suradnicami -
metoda depedencie.
ATMOSFERICKY OZON A RIZIKA JEHO ZMIEN
doc. RNDr. Dusan Zavodsky, CSc. - 2/ 0 Z
Interakcia ozonu so slnecnym ziarenim. Globalny ozonovy observacny system.
Globalna distribucia atmosferickeho ozonu. Prirodzena variabilita
atmosferickeho ozonu. Globalne zmeny stratosferickeho ozonu a ich priciny.
Zmeny troposferickeho ozonu v dosledku ludskej aktivity. Rizika ubytku
stratosferickeho ozonu. Rizika rastu troposferickeho ozonu. Medzinarodna
spolupraca pri ochrane ozonovej vrstvy. Medzinarodna spolupraca pri znizovani
emisii prekurzorov troposferickeho ozonu.
AUTOMATIZACIA INZINIERSKYCH PRAC 1,2
RNDr. Peter Fabo 2/ 0 Z 0/ 2 Z
Vlastnosti a pouzitie niektorych CAD-systemov (ORCAD, P-CAD). Pouzitie
systemov pre matematicke symbolicke manipulacie (DERIVE, MUMATH).
BIODEGRADACIA
Ing. Eva Chmielewska, CSc. (PIFUK), Ing. Tamara Rehackova (PIFUK)
2/ 1 Z -
Ucelom predmetu je oboznamit studentov s problematikou biologickeho rozkladu
znecistenia v tuhej, kvapalnej alebo plynnej faze, objasnit zakladne principy
biodegradacie a vyznam mikroorganizmov pri transformovani xenobiotik na
zluceniny menej toxicke az konecne metabolity ako su oxid uhlicity, voda,
metan a pod. Sucastou vykladu bude oboznamenie studentov s prevadzkovymi
podmienkami sanacie zemin, cistenia vod a kontaminovaneho vzduchu pomocou
bioprocesov a navstevou pracovisk vykonavajucich tuto cinnost.
BIOENERGETIKA
prof. RNDr. Tibor Hianik, DrSc., Mgr. Iveta Waczulikova
3/ 0 Z -
1. a 2. veta termodynamicka a biologicke systemy. Gibbsova volna energia
a entropia v biosystemoch. Entropia a informacia. Spriahnutie chemickych
reakcii v kondenzovanej faze. Kinetika a mechanizmy enzymatickej katalyzy.
Entropicke stroje I. a II. druhu. Substratova fosforylacia. Membranova
fosforylacia.
BIOFYZIKA VIRUSOV
Ing. Gabriel Ruttkay-Nedecky, CSc. 3/ 0 Z -
Vyznam biofyziky vo virologii. Virusy ako modelove systemy. Klasifikacia
a morfologia virusov. Separacia virusovych castic a ich komponentov
fyzikalnymi metodami. Urcenie velkosti a tvaru virusovych castic a ich
subjednotiek fyzikalnymi metodami. Fyzikalne a chemicke metody studia
struktury virusov. Rekonstitucia virusovej castice z jej separovanych
zloziek. Vlastnosti virusovych nukleovych kyselin, bielkovin a membran.
Rozmnozovaci cyklus virusu v bunke. Fyzikalne a chemicke metody studia
evolucie virusov. Fyzikalno-chemicke a geometricke aspekty morfogenezy
virusov. Kapsid virusu. Vztahy medzi strukturou a biologickymi vlastnostami
virusov.
BIOFYZIKALNE VLASTNOSTI KRVI A ICH VYZNAM
MUDr. Ing. Peter Bardos (KBCHF) 3/ 0 Z -
Staticke vlastnosti krvnej naplne. Energetika prudenia krvi. Dynamicke
vlastnosti krvnej naplne. Definicia kinematickeho rychlostneho profilu krvi.
Biofyzikalne vlastnosti cievneho riecista: zaklady anatomie, elasticita
a tenzia, rezistencia a impedancia, elektricky naboj cievnej steny. Dynamika
arteriarneho riecista. Metody studia biofyzikalnych vlastnosti krvi.
BIOMEDICINSKE APLIKACIE NMR
Mgr. Martin Krssak, PhD. (KBCHF), Ing. Vladimir Mlynarik, CSc. (KBCHF)
- 2/ 0 Z
Vlastnosti NMR signalu v biologickych tkanivach. Informacie, ktore mozno
ziskat pomocou NMR metod o zivom tkanive. Hlavne problemy in vivo aplikacii
a ich riesenia. Studium degenerativnych ochoreni mozgu. Studium energetickych
procesov. Studium transportu glukozy, analyza metabolickych procesov. Studium
degenerativnych zmien v chrupavkach a kostiach. Funkcne zobrazovanie. Studium
nadorovych ochoreni. Posudenie vitality tkaniva, relaxometria.
BIOSENZORY
prof. RNDr. Tibor Hianik, DrSc. 2/ 0 Z -
Principy molekularnej recepcie a ich vyuzitie na tvorbu biosenzorov. Typy
biosenzorov. Enzymaticke a afinitne biosenzory a ich prakticke aplikacie
v medicine. Vyuzitie lipozomov na detekciu biologicky aktivnych latok. Metody
detekcie signalov. Vyvoj biosenzorov a ich design.
CHEMIZMUS ATMOSFERY
doc. RNDr. Dusan Zavodsky, CSc. 2/ 0 Z -
Vyvoj atmosfery, dnesne zlozenie atmosfery. Chemicke, fotochemicke procesy,
radikalova chemia v atmosfere. Chemia troposfery. Chemia oblakov a zrazok.
Zluceniny uhlika, dusika a siry v atmosfere. Tazke kovy v atmosfere. Zlozenie
atmosfery a energeticka bilancia systemu Zem - atmosfera. Matematicke
modelovanie atmosferickeho chemizmu.
CISTENIE A UPRAVA VOD
Ing. Eva Chmielewska, CSc. (PIFUK) 2/ 1 Z -
Prednasky z tohto predmetu su zamerane na problematiku uprav vod pre dalsie
pouzitie (pitna voda, technicka voda) a s roznymi sposobmi cistenia
komunalnych a priemyselnych odpadovych vod. Predmet je zamerany na podrobne
vysvetlenie procesov prebiehajucich pri cisteni vod aj po technickej stranke.
DATABAZY A INFORMACNE SYSTEMY V MEDICINE 1,2
doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc., RNDr. Ing. Mikulas Popper, CSc.
2/ 0 Z 2/ 0 Z
Struktura a organizacia udajov. Databazove systemy. Zobrazenie reality
v bazach udajov. Interna organizacia udajov. Ochrana integrity databaz.
Distribuovane databazy. Informacne systemy. Postupy konstrucii databaz
a informacnych systemov. Niektore priklady medicinskych databaz
a informacnych systemov. Expertne systemy v medicine. Medicinska informatika:
ludske telo - zdroj analogovych, disktretnych a multimediovych informacii,
charakteristiky, prostriedky a sposoby ich ziskavania, zaznamenavania,
uchovania, spracuvania a interpretacie. Prirodzeny jazyk - nositel lekarskych
informacii, nomenklatura vyrazov, semanticke formy ich uchovavania
a spracuvania. Klinicke, laboratorne, nemocnicne, regionalne, nadnarodne
a geograficke informacne systemy. Informaticka zakladna diagnostickych,
liecebnych a osetrovatelskych cinnosti. Medicinske diagnostikovanie -
matematicko-pravdepodobnostne a kognitivne procesy usudzovania o pozorovani
priamo nedostupnych zdravotnych stavoch. Medzinarodne standardy, vytvaranie
noriem v medicinskej informatike.
DETEKCIA SVETELNEHO ZIARENIA
RNDr. Pavel Vojtek, CSc. - 2/ 0 Z
Zakladne principy detekcie svetla - vonkajsi, vnutorny fotoefekt. Vakuove
fotonky, vlastnosti fotokatod, charekteristiky fotoniek. Konstrukcne typy
a ich parametre. Fotonasobice. Polovodicove fotocitlive prvky. Zvlastnosti
impulznej fotometrie.
DETEKCNE METODY FYZIKY VYSOKYCH ENERGII
prof. RNDr. Branislav Sitar, DrSc. 2/ 0 Z -
Detektory pre fyziku vysokych energii. Magneticke spektrometre. Detektory na
kolajderoch. Drahove detektory proporcionalne, driftove, streamerove komory.
Vrcholove detektory. Meranie ionizacnych strat v plyne. Kalorimetre
elektromagneticke a hadronove. Identifikacia nabitych castic, Cerenkovske
hodoskopy, RIC-detektory., detektory prechodoveho ziarenia.
DETEKTORY V OPTICKYCH MERANIACH
doc. Ing. Vladimir Gasparik, CSc. - 2/ 0 Z
Viditelne a infracervene ziarenie. Zakladne pojmy a zakony v radiometrii
a fotometrii. Klasifikacia optickych a infracervenych detektorov.
Fotoelektricke detektory (vnutorny fotojav - fotoodpor; fotonapatovy jav -
fotodioda a fototranzistor; laterarny fotojav - polohovocitlivy detektor;
struktury s prenosom naboja - snimacie obvody CCD). Fotoelektronove detektory
(vonkajsi fotojav - vakuova fotonka, fotonasobic). Fotochemicke detektory
(termoelektricky jav - termoelektricke clanky; bolometricky jav - kovove,
polovodicove a supravodicove bolometre; pyroelektricky jav - pyroelektricky
fotodetektor).
DIELENSKE PRACE
doc. RNDr. Jan Pavlik, CSc. - 0/ 2 Z
Zaklady rucneho opracovania konstrukcnych materialov: rezanie, strihanie,
pilovanie. Zaklady strojoveho opracovania materialov: vrtanie, ohybanie,
vykruzovanie otvorov, sustruzenie, frezovanie. Zaklady spajkovania a zvarania
kovov.
DIFRAKCNE METODY V MATERIALOVOM VYSKUME
doc. RNDr. Edmund Dobrocka, CSc. - 2/ 0 Z
V prednaske su vylozene zaklady kinematickej teorie difrakcie. Je odvodeny
vyraz pre integralnu intenzitu vratane vplyvu teplotnych kmitov atomov.
Uvadzaju sa priklady vyuzitia rtg. difrakcie pri analyze polykrystalickych
ako aj monokrystalickych materialov. Vylozene su zaklady rtg. topografie. Su
vysvetlene principy vyuzitia elektronovej difrakcie pri analyze strukturnych
defektov, vratane vysokonapatovej a vysokorozlisovacej mikroskopie. Strucne
su vylozene principy a vyuzitie difrakcie tepelnych neutronov.
DIGITALNE ZOBRAZOVACIE METODY CT, MR, USG
doc. MUDr. V. Belan, CSc. (LFUK) 3/ 0 Z -
Digitalne zobrazovanie, princip CT, vyvoj CT diagnostiky, pouzitie
kontrastnych latok v CT, CT mozgu, hrudnika, abdomenu, v ORL, orbit, stitnej
zlazy a pristitnych teliesok, chrbtice. Princip zobrazovania pomocou
magnetickej rezonancie a princip MR spektroskopie, technicke komponenty
a rozdelenie MR zariadeni, klinicke aplikacie, indikacie a kontraindikacie MR
vysetreni, kontrastne latky v MRI, MR mozgu, chrbtice, hrudnika,
muskuloskeletalneho systemu, abdomenu, vyznam MR. Princip USG, zaklady USG
zobrazovania organov, zakladne obrazove charakteristiky patologie organov,
zaklady dopplerovskeho vysetrovania.
DISLOKACIE V POLOVODICOCH
doc. RNDr. Edmund Dobrocka, CSc. 2/ 0 Z -
Zakladne poznatky o strukturnych defektoch v tuhych latkach. Ciarove defekty
- dislokacie. Experimentalne metody studia dislokacii. Vznik a vyznam
dislokacii v polovodicovej technologii. Vplyv dislokacii na parametre
polovodicov a polovodicovych mikroelektronickych struktur. Sucasne trendy
v oblasti vyskumu dislokacii v polovodicoch.
DYNAMICKE PROGRAMOVANIE
RNDr. Margareta Halicka, CSc. - 2/ 0 Z
Sylaby pozri v matematike.
DYNAMICKY HOLOGRAFICKY ZAZNAM
RNDr. Dagmar Senderakova, CSc. - 2/ 0 Z
Fyzikalne mechanizmy dynamickeho holografickeho zaznamu (DHZ). Plosny,
objemovy, stacionarny a nestacionarny DHZ. Precerpavanie energie medzi
koherentnymi svetelnymi vlnami. Zosilnujuci DHZ. Fazova konjugacia
v dynamickej holografii a dalsie prakticke aplikacie DHZ.
DYNAMIKA MAGNETICKEHO POLA ZEME
prof. RNDr. Gustav Siran, DrSc. - 2/ 0 Z
Magneticky moment Zeme. Sekularne variacie magnetickeho pola Zeme, ich
priciny a prejavy. Zmeny polarity magnetickeho pola Zeme. Variacie
magnetickeho pola Zeme a ich vztah k procesom v zemskej ionosfere
a magnetosfere. Elektromagneticka odozva Zeme a elektricka vodivost zemskeho
plasta.
EKOLOGICKE PROBLEMY ZNECISTENIA OVZDUSIA
doc. RNDr. Dusan Zavodsky, CSc. - 2/ 0 Z
Interakcia medzi atmosferou a ostatnymi zlozkami prirodneho prostredia,
biogeochemicke kolobehy latok v prirode a ich antropogenne narusovanie,
zachyt plynov a castic na povrchu, sucha, mokra a skryta atmosfericka
depozicia na rozne druhy rastlinnych povrchov, meranie suchej a skrytej
depozicie, biogenna produkcia N2O a CH4 , perzistentne organicke latky
v ovzdusi, acidifikacia lesnych pod, kriticke zataze, kriticke urovne,
integrovany monitoring prirodneho prostredia.
ELEKTRICKE MERANIA A MERACIA TECHNIKA
RNDr. Peter Kohaut 2/ 0 Z -
Merania aktivnych a pasivnych elektrickych velicin. Meracie metody
a pristroje na meranie napatia, prudu, vykonu, kmitoctu, faze, skreslenia,
odporu, kapacity, indukcnosti, impedancie. Magneticke merania. Meranie
magnetickej indukcie, magnetizacnych charakteristik, permeability, strat.
Elektricke merania neelektrickych velicin. Telemetria.
ELEKTROKARDIOGRAFIA
MUDr. Ljuba Bacharova, CSc. (KBCHF) 3/ 0 Z -
Miesto elektrokardiografie v medicinskej diagnostike, jej vyvoj v kontexte
s rozvojom inych vied, inych diagnostickych metod a medicinskych poznatkov.
Informacia, ktoru poskytuju elektrokardiograficke metody a jej optimalne
vyuzitie. Parametre vyuzivane pre analyzu elektrokardiogramu. Zasady
klinickej interpretacie a pouzivane konceptualne diagnosticke modely. Zasady
kodovania elektrokardiogramu pre epidemiologicke a multicentricke klinicke
studie. Vyuzitie biomatematickych a biofyzikalnych modelov, priama uloha,
riesenie inverzneho problemu vo vztahu k anatomickym, fyziologickym
a klinickym poznatkom.
ELEKTROMAGNETICKE DIAGNOSTICKE A TERAPEUTICKE METODY
doc. RNDr. Katarina Kozlikova, CSc. (LFUK) 3/ 0 Z -
Anatomicka a fyziologicka baza bioelektromagnetizmu, bioelektricke zdroje,
vodice a ich modelovanie, teoreticke metody analyzy bioelektromagnetickych
javov a merani, elektricke a magneticke merania elektrickej aktivity
nervoveho tkaniva a srdca, elektricka a magneticka stimulacia nervoveho
tkaniva a srdca, merania vnutornych elektrickych vlastnosti biologickych
tkaniv, ine bioelektromagneticke javy.
ELEKTROMAGNETICKE ZIARENIE ELEMENTARNYCH CASTIC
prof. RNDr. Jan Ruzicka, DrSc. - 2/ 0 Z
Prednaska je zamerana na rozne druhy elektromagnetickych ziareni a ich
vyuzitie v praxi. Obsah prednasky: brzdne ziarenie; synchrotronove ziarenie;
ondulatorove ziarenie; prechodove ziarenie; Vavilovovo-Cerenkovovo ziarenie
a ine.
ELEKTRONIKA VELMI VYSOKYCH FREKVENCII
doc. RNDr. Andrej Tirpak, CSc. 4/ 1 Z -
Vseobecne problemy generacie a prenosu signalov velmi vysokych frekvencii.
Priecne a pozdlzne zlozky elektromagnetickeho pola vo vlnovode a ich vzajomny
suvis. E-, H- a TEM vlny vo vlnovode. Pravouhle, cylindricke, koaxialne
a paskove vlnovody. Napatove a prudove vlny na dvojvodicovych vlnovodoch,
dlhych vedeniach. Telegrafne rovnice. Stojate vlny vo vlnovodoch. Dutinove
rezonatory. Generatory kmitov velmi vysokych frekvencii. Klystrony,
magnetrony, polovodicove generatory.
ELEKTRONOVA OPTIKA A HMOTNOSTNA SPEKTROSKOPIA
doc. RNDr. Ludovit Cervenan, CSc. - 2/ 0 Z
Elektronova a ionova balistika, opticko-mechanicka analogia, zakladne rovnice
elektronovej optiky pre rotacne symetricke polia, modelovanie poli
a trajektorii castic, elektrostaticke sosovky, vady sosoviek, aplikacie
systemov elektronovej optiky v praxi. Hmotnostne spektrometre, hlavne triedy
spektrometrov, ionove zdroje, interpretacia hmotnostnych spektier, dynamicke
spektrometre prieletove hmotnostne spektrometre, systemy so stabilnou drahou.
ENERGETICKA BILANCIA SYSTEMU ZEM - ATMOSFERA
prof. RNDr. Jan Tomlain, DrSc. - 2/ 0 Z
Model tepelnych dejov prebiehajucich na zemskom povrchu a v atmosfere.
Energeticka bilancia systemu zemsky povrch - atmosfera. Energeticka bilancia
podsystemu zemsky povrch. Energeticka bilancia podsystemu atmosfera.
Energeticka bilancia Zeme ako planety. Vplyv slnecneho ziarenia na
atmosfericke deje. Vplyv cloveka na zlozky energetickej bilancie Zeme a mozne
klimaticke zmeny.
ENVIROMENTALNE PRAVO 1,2
JUDr. Bozena Gasparikova (PIFUK) 2/ 0 Z 2/ 0 Z
Ucelom vyucba prava zivotneho prostredia je oboznamit posluchacov so zakladmi
tohto samostatneho a moderneho pravneho odvetvia. Prostrednictvom rozboru
platnej upravy a jej aplikacie v praxi maju posluchaci moznost ziskat prehlad
pravneho stavu jednotlivych zloziek zivotneho prostredia, vratane jeho
medzinarodnych aspektov. Vyucba smeruje k nadobudnutiu schopnosti posluchacov
vediet orientovat sa v zlozitej a rozdrobenej pravnej uprave ochrany
zivotneho prostredia, ako aj sposobilosti vediet vyuzivat existujuce pravne
mechanizmy ochrany.
EXPERIMENTALNA A MODELOVA HYDROMETEOROLOGICKA BILANCIA
RNDr. Pavel Petrovic, CSc. (KMK) 2/ 0 Z -
Predmet je zamerany na prakticke otazky cyklu pohybu vody vo vertikale od
hladiny podzemnej vody cez nenasytenu vrstvu pody, korenovy system, rastlinu
do atmosfery a opacne. V experimentalnej casti sa uvedu rozne zakladne
a doplnkove metody merania niektorych zloziek hydrometeorologickej bilancie.
V modelovej casti sa posluchaci oboznamia s teoriou hydrologickej bilancie,
s vybranymi modelmi vertikalnej bilancie a s vyuzitim modelov na pripravu
podkladov pre sledovanie tendencii v ramci studia prejavov globalnych
(klimatickych a suvisiacich) zmien.
EXPERIMENTALNE METODY FYZIKY TAZKYCH IONOV
RNDr. Karol Holy, CSc. - 2/ 0 Z
Urychlovace a urychlovacie komplexy tazkych ionov. Ionove zdroje PIG a ECR.
Zdroje polarizovanych ionov. Akumulacne prstence tazkych ionov. Plynove
detektory pre tazke iony. Braggovske spektrometre. Polohovo citlive
detektory. Multidetektorove systemy. Laserova spektroskopia exotickych
jadier. Magneticke spektrometre.
EXPERIMENTALNE METODY JADROVEJ FYZIKY 1
RNDr. Vladimir Hlinka 2/ 0 Z -
Interakcia nabitych castic, neutronov a gama ziarenia s latkovym prostredim.
Principy cinnosti plynovych detektorov. Ionizacne komory, proporcionalne, G-
M, koronove a iskrove detektory. Scintilacne, polovodicove, kryogenne,
Cerenkovove, stopove a ine detektory. Polohovo-citlive a drahove detektory.
Hmlove a bublinove komory. Proporcionalne, driftove, streamerove a iskrove
komory. Mikrostripove plynove a polovodicove detektory. Hodoskopy. Komory
typu TPC.
EXPERIMENTALNE METODY JADROVEJ FYZIKY 2
doc. RNDr. Martin Chudy, CSc. - 2/ 0 Z
Zvlastnosti jadrovo-fyzikalnych merani, zakladna struktura meracej aparatury.
Funkcia odozvy detektora, energeticke rozlisenie (ohranicenia, Fanov faktor),
casove charakteristiky ( nalozenie, skreslenie spektra). Magneticke metody
spekrometrie, principy vyuzitia magnetickeho pola na separaciu zvazku castic,
fokusujuce ucinky magnetickeho pola, klasifikacia spektrometrov. Ionizacne
metody spektrometrie nabitych castic, ionizacna komora s mriezkou, principy
vyuzitia proporcionalnych pocitacov, polovodicove detektory v spektrometrii,
kompenzovane a HPGe detektory. Scintilacne metody spektrometrie, spracovanie
pristrojoveho spektra, cistota spektra, pikova ucinnost, viackrystalova
spektrometria gama ziarenia. Elektronicka trasa spektrometra s vysokym
energetickym rozlisenim. Aplikacie kvapalnej scintilacnej spektrometrie (3H
a 14 C analyzy). Aplikacie scintilacnych metod v radionuklidovej diagnostike
(gamagrafia a emisna tomografia, principy zobrazovania pomocou tenkeho
scintilatora).
EXPERIMENTALNE METODY V OPTICKEJ A IC SPEKTROSKOPII
doc. RNDr. Pavol Veis, CSc. 2/ 0 Z -
Typy monochromatorov a spektorgrafov. Disperzia, rozlisovacia schopnost
a oblast pouzitia hranolovych, mriezkovych a iterferencnych systemov.
Kalibracia vlnovych dlzok, urcovanie spektralnej citlivosti a pristrojovej
sirky ciary. Detekcia ziarenia: pocitanie fotonov (slabe intenzity), OMA
detektory. Opticka spektroskopia: Urcovanie koncentracie radikalov titracnou,
aktinometrickou a absorpcnou metodou. Urcovanie dob zivota excitovanych
stavov, koeficientov deexitacie zrazkami a koeficientov difuzie pomocou
fluorescencie (LIF, fluorescencia v casovo zhasanom vyboji). IC
spektroskopia: Absorpcna a emisna spektroskopia. Objemova detekcia plynov,
kvapalin a tuhych latok, povrchova detekcia tuhych latok metodami
mnohonasobneho totalneho odrazu (FMIR, ATR). Kombinacie IC spektroskopie
s hmotovou spektroskopiou a plynovou chromatografiou.
EXPERIMENTALNE VADEMEKUM
doc. RNDr. Viktor Martisovits, CSc. 4/ 0 Z -
Meranie vf prudov a napati, meranie malych jednosmernych prudov, principy
pamatovych osciloskopov a elektronickych rychlostnych kamier, merania
elektrickych velicin v extremnych podmienkach, odolnost elektronickych
aparatur proti ruseniu a porucham, zvazky nabitych a nenabitych castic,
vybrane problemy z techniky a fyziky vakua (sylabus mozno modifikovat podla
konkretneho zaujmu).
EXPERTNE SYSTEMY
RNDr. Ing. Mikulas Popper, CSc. - 2/ 2 Z
Sylaby pozri v informatike.
FINANCNE UCTOVNICTVO A ANALYZA
(FMUK) - 2/ 2 Z
Sylabus pozri v matematike.
FONONY V TUHYCH LATKACH
RNDr. Milan Ozvold, CSc. (KFTL) 2/ 0 Z -
Kmity krystalickej mriezky, prechod k elastickemu kontinuu. Opticke kmity
a dielektricke vlastnosti krystalov. Fonony. Termodynamika krystalov, merne
teplo mriezky, anharmonizmus a tepelna roztaznost, interakcia fononov
s fononmi. Fononova transportna rovnica. Druhy zvuk. Tepelna vodivost.
Absorpcia zvuku v tuhych latkach.
FORMOVANIE VYBOJOV (FORMATION OF ELECTRICAL DISCHARGES)
doc. RNDr. Mirko Cernak, CSc. 2/ 0 Z -
Statistika lavinovych ionizacnych procesov a zapalenie elektrickych vybojov,
prechod od Townsendovho k strimerovemu mechanizmu, dynamika vybojov
pouzivanych na cerpanie laserov a spinanie vysokych napati a prudov,
elektricky vyboj v kvapalinach.
Poznamka: Prednaska bude v anglickom jazyku.
FOTOBIOFYZIKA
doc. RNDr. Libusa Sikurova, CSc. 3/ 0 Z -
Chromofory a fluorofory v biosystemoch, klasifikacia fotobiologickych
procesov, nefyziologicke fotobiologicke procesy, fyziologicke fotobiologicke
procesy.
FOTOBIOLOGIA A FOTODYNAMICKA TERAPIA
doc. RNDr. Libusa Sikurova, CSc. 3/ 0 Z -
Fotofyzikalne zakonitosti absorpcie a emisie kvanta svetla molekulami.
Fyziologicke a nefyziologicke fotobiologicke procesy. Perspektivy
fotodynamickej terapie pri liecbe nadorovych a virusovych ochoreni.
FUNKCIONALNE METODY V TEORII TUHYCH LATOK
prof. RNDr. Viktor Bezak, DrSc. 2/ 0 Z -
Difuzia a Brownov pohyb. Difuzna rovnica bez driftoveho clena, jej Greenova
funkcia ako Wienerov integral. Blochova rovnica pre kanonicku maticu hustoty
sustavy pri termodynamickej rovnovahe. Jednocasticova kanonicka matica
hustoty neinteragujucich bezspinovych castic ako Feynmanov-Kacov kontinualny
drahovy integral (KDI). Greenova funkcia Schrodingerovej rovnice, Feynmanov
KDI. Pojem stochastickych integralov (Stratonovicov a Itoov integral).
Nahodne procesy a nahodne polia. Gaussovske nahodne polia. Langevinova
a Itoova rovnica, stochasticke diferencialne rovnice. Smoluchovskeho rovnica
(difuzna rovnica s driftovym clenom), jej Greenova funkcia ako KDI. Kanonicka
matica hustoty harmonickeho oscilatora. Idealny elektronovy plyn v statickom
skalarnom gaussovskom nahodnom potenciali, vyjadrenie statistickej sumy ako
KDI, jej vypocet v aproximacii kvadratickej autokorelacnej funkcie
potencialu, hustota hladin energie, aplikacie v teorii amorfnych polovodicov.
FYZIKA A CHEMIA ATMOSFERY, ATMOSFERICKE ZNECISTENINY A ICH DIAGNOSTIKA
doc. RNDr. Marcela Morvova, CSc., doc. RNDr. Pavol Veis, CSc.
2/ 0 Z -
Zakladne fyzikalne vlastnosti atmosfery a jej casti, chemicke zlozenie
atmosfery vcetne beznych znecistenin, transport znecistenin vo vertikalnom
smere (nie meteorologickymi efektami), chemicke a fotochemicke reakcie
v atmosfere, globalne a lokalne problemy znecistenia ovzdusia (ozonova diera,
sklenikovy efekt, smog a pod.), diagnosticke metody pouzivane na analyzu
spalin a spalinam podobnych exhalatov a to vo forme emisii i imisii; zoznamit
s metodikami merani pomocou IC, UV-VIS-NIR absorpcnej spektrometrie,
chemiluminiscencnej metody, magnetickej susceptibility, plynovej
chromatografie, ICP, optickych monitorovacich technik pozemnych, leteckych
a satelitnych.
FYZIKA HRANICNEJ VRSTVY ATMOSFERY
prof. RNDr. Jan Tomlain, DrSc. - 2/ 1 Z
Atmosfera Zeme, prizemna a hranicna vrstva atmosfery. Turbulentny stav
atmosfery, rovnica turbulentnej difuzie. Vertikalne rozlozenie
meteorologickych prvkov v prizemnej a hranicnej vrstve atmosfery pri
rovnovaznych podmienkach a pri lubovolnej teplotnej stratifikacii. Vertikalny
profil rychlosti vetra v hranicnej vrstve atmosfery. Energeticka bilancia
zemskeho povrchu.
FYZIKA KLASTROV (PHYSICS OF CLUSTERS)
prof. Dr. Tilman D. Mark - 2/ 0 Z
Charakteristika a struktura klastrov. Experimentalne metody tvorby klastrov.
Ionizacia, excitacia a rozpad klastrov. Interakcia ionov s klastrami.
Vlastnosti uhlikovych klastrov C60 a C70. Metody studia vlastnosti klastrov.
Rozpadove rady klastrov. Niektore aplikacie klastrov a perspektivy ich
dalsieho vyskumu. (Prednaska bude v anglickom jazyku.)
FYZIKA KOVOV
RNDr. Milan Vachula - 2/ 0 Z
Uvod do termodynamiky kovovych sustav. Termodynamika jednozlozkovych sustav.
Rovnovazny diagram. Termodynamika viaczlozkovych sustav. Zliatiny.
Klasifikacia fazovych prechodov. Kinetika fazovych prechodov. Difuzia
v kovoch. Krystalizacia kovov. Kovove skla. Fazove premeny v tuhom stave.
Metody vysetrovania fazovych premien.
FYZIKA MNOHYCH CASTIC 1,2
doc. RNDr. Richard Hlubina, PhD. 2/ 0 Z 2/ 0 Z
Druhe kvantovanie pre bozony a fermiony. Supratekute 4He. Coulombovsky plyn
elekektronov. Landauovska teoria fermiho kvapalin Cooperov jav a BSC teoria
supravodivosti.
Teoria linearnej odozvy. Greenove funkcie Poruchova teoria a Feymanove
diagramy. Aplikacie: Coulombovsky plyn elektronov, elektron - fononova
interakcia, funkcie odozvy supravodicov.
FYZIKA PLAZMY A PLAZMOVE TECHNOLOGIE
doc. RNDr. Jan Pavlik, CSc. - 2/ 0 Z
Zakladne vlastnosti plazmy. Debyeov tieniaci polomer, plazmova frekvencia,
pohyblivost castic, elektricka vodivost plazmy. Towsendova teoria
elektronovych lavin, Towsendove koeficienty, procesy na katode. Procesy
tvorby a zaniku nabitych castic, ionizacia a rekombinacia.
Vyboje v plynoch: tleci vyboj, prikatodove casti tlecieho vyboja, kladny
stlpec tlecieho vyboja. Oblukovy vyboj, jednotlive casti oblukoveho vyboja,
katodovy spad. Diagnostika plazmy. Metody elektricke, opticke a hmotnostno-
spektroskopicke.
Plazmove technologie: zdroje svetla, oblukove obrabanie materialov, plazmova
chemia, nanasanie tenkych vrstiev a vytvrdzovanie povrchov, riadena
termonuklearna synteza.
FYZIKA POLYMEROV A BIOPOLYMEROV
doc. RNDr. Jan Urban, CSc. (KBCHF) 2/ 0 Z -
Priestorova konfiguracia makromolekulovych retazcov-Floryho teoria,
molekulova pohyblivost makromolekul, pocitacova simulacia.
FYZIKA POVRCHOV A METODY ICH ANALYZY
doc. RNDr. Elena Brezna, CSc. 2/ 0 Z -
Vlastnosti povrchov pevnych latok, termoemisia, fotoemisia, interakcia
nabitych castic s povrchmi, vplyv elektrickeho pola na povrch, prehlad
analyzy povrchov, sondovanie elektronmi (LEED, AES, elektronova mikroskopia),
sondovanie ionmi (ISS, SIMS), sondovanie neutralnymi casticami, emisia
elektronov a ionov v poli a diagnosticke vyuzitie (FEM, FIM), ine metody
(reflexna IC absorpcna spektrometria).
FYZIKA TAZKYCH IONOV A ATOMOVYCH JADIER
prof. RNDr. Stefan Saro, DrSc. - 2/ 0 Z
Ionizacne stavy tazkych ionov. Jadrove reakcie s podbarierovymi,
nerelativistickymi a relativistickymi tazkymi ionmi. Jadrove reakcie
s tazkymi ionmi s inverznou kinematikou a sekundarnymi radioaktivnymi ionmi.
Synteza dalekych transuranov a supertazkych jadier. Vyuzitie urychlenych
tazkych ionov v atomovej fyzike, biologii a v dalsich oblastiach vedy
a techniky.
FYZIKA TENKYCH VRSTIEV
RNDr. Milan Vachula 2/ 0 Z -
Priprava tenkych vrstiev, chemicke a elektrochemicke naparovanie, katodove
naprasovanie, vakuove naparovanie. Meranie hrubky, rychlosti rastu
a chemickeho zlozenia tenkych vrstiev, vahove metody, opticke metody
a specialne metody. Mechanizmus vytvarania tenkych vrstiev. Stadia rastu
tenkych vrstiev. Kapilarna teoria nukleacie. Statisticka teoria nukleacie.
Moznosti formovania nukleacneho procesu. Epitaxne vrstvy. Vlastnosti
a aplikacie tenkych vrstiev. Struktura tenkych vrstiev, mechanicke
vlastnosti, elektricke a magneticke vlastnosti, opticke vlastnosti. Difuzia
v tenkych vrstvach.
FYZIKA TUHYCH LATOK 1
doc. Ing. Vladimir Gasparik, CSc. 2/ 0 Z -
Zaklady krystalografie, difrakcie a strukturnej analyzy.
Tepelne vlastnosti tuhych latok (TL). Zakladne vztahy termodynamiky TL.
Teorie merneho tepla TL. Sirenie kmitov v krystalovej mriezke.
Elektrony v tuhych latkach. Zaklady pasmovej teorie TL. Volne elektrony
v kovoch. Polovodice. Zakladne fyzikalne javy v polovodicoch. Elektrony
v izolatoroch a polovodicoch. Kontaktne javy v polovodicoch.
FYZIKA TUHYCH LATOK 2
doc. Ing. Vladimir Gasparik, CSc., doc. RNDr. Jan Foltin, CSc.
- 2/ 0 Z
Elektron v periodickom potencialovom poli. Metoda tesnej vazby. Urcenie
efektivnej hmotnosti - cyklotronova rezonancia. Kmity krystalickej mriezky
v harmonickej aproximacii. Diamagnetizmus, paramagnetizmus a feromagnetizmus.
FYZIKALNA CHEMIA
doc. Ing. Pavol Mach, CSc. - 2/ 0 Z
Zhrnutie chemickej termodynamiky - chemicky potencial, afinita chemickej
reakcie, rovnovazna a rychlostna konstanta. Vlastnosti roztokov elektrolytov,
silne a slabe elektrolyty, tlmive roztoky. Povrchove napatie, zakrivene
povrchy, Laplaceova a Kelvinova rovnica, povrchovo-aktivne latky. Koloidne
systemy - struktura a stabilita, elektricka dvojvrstva, zeta-potencial,
elektrokineticke javy. Adsorpcia na tuhom povrchu - fyzisorpcia,
chemisorpcia, adsorpcne izotermy.
FYZIKALNE POLIA BIOLOGICKYCH ORGANIZMOV, TERMOGRAFIA
prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc., doc. MUDr. Elena Kukurova, CSc. (LFUK)
- 2/ 0 Z
Dynamicke IC mapovanie, akustotermometria, magneticke mapovanie srdca
a mozgu, elektricke mapovanie, opticke multispektralne mapovanie organizmu,
informacne ulohy funkcneho mapovania biologickych objektov, termografia,
kontaktne a bezkontaktne metody, termovizia, indikacne oblasti termografie.
FYZIKALNE VLASTNOSTI MOLEKUL
doc. Dr. Stefan Matejcik, PhD. - 2/ 0 Z
Typy vazieb v molekulach, vazobne energie, vazobne vzdialenosti, struktura
molekul ich symetrie, potencialove diagramy, rotacie molekul, kmitanie
molekul, elektronicka struktura molekul, ionizacia molekul, ionizacna
energia, elektronovy zachyt na molekuly, elektronova afinita.
FYZIOLOGICKA OPTIKA
RNDr. Jozef Kaluzay, CSc. 2/ 0 Z -
Geometricka optika so zameranim na vady optickeho zobrazovania a ich
korekcie. Opticka sustava oka s prihliadnutim na teoriu videnia. Poruchy
videnia a metody ich zistovania. Opticke pristroje pre urcovanie poruch oka.
Teoria korekcie zraku. Technologia vyroby okuliarovych skiel a okuliarova
optika. Fotometria.
GEOFYZIKALNE METODY SLEDOVANIA A ANALYZY ZIVOTNEHO PROSTREDIA
RNDr. Lubomir Turna, CSc. - 2/ 0 Z
2/ 0 Z -
Vplyv parametrov prostredia a ucinky geofyzikalnych poli na zivu prirodu,
priciny a dosledky zmien zvukoveho, gravitacneho, elektrickeho, magnetickeho
a elektromagnetickeho pola. Atmosferny infrazvuk ako faktor zivotneho
prostredia. Suvis biologickych rytmov s dynamikou geofyzikalnych poli.
Biologicke ucinky nizkofrekvencnych elektrickych, magnetickych
a elektromagnetickych poli. Antropogenny charakter geofyzikalnych poli.
Globalny prejav ludskej cinnosti a ovplyvnovanie parametrov geofyzikalnych
poli. Metody urcovania parametrov geofyzikalnych poli.
GEOTERMALNA ENERGIA
RNDr. Marian Fendek, CSc. (PIFUK) 2/ 0 Z -
Tlakove pomery a hydraulicke parametre hydrogeotermalnych struktur,
hydrogeochemia geotermalnych vod. Geotermicke pomery Slovenska.
Hydrogeotermalne struktury sveta a Slovenska.
GEOTERMIKA
RNDr. Eva Kacmarikova 2/ 0 Z -
Riesenie rovnice vedenia tepla s vyuzitim analytickych metod. Zdroje tepla
v Zemi. Prenos tepla v zemskom telese. Urcenie vplyvu roznych fenomenov
(meteorologickych, geologickych, geochemickych... ) na rozlozenie teplotneho
pola v litosfere. Teplota v hlbsich castiach Zeme - v plasti, v jadre.
Tepelna historia Zeme.
GIS V METEOROLOGII A KLIMATOLOGII
Mgr. Martin Kremler 0/ 2 Z -
Uvod do problematiky geografickych informacnych systemov (GIS). Niektore
priklady vyuzitia prostriedkov GIS pri skumani a modelovani vybranych
procesov v meteorologii. Digitalny model terenu, zavislost intenzity priameho
slnecneho ziarenia od sklonu a orientacie svahov. Modelovanie poklesu teploty
vzduchu s rastucou nadmorskou vyskou. Mapove vyclenovanie agroklimatickych
zon, indexy zavlazenia.
HETEROGENNA KATALYZA, KATALYZATORY
F. Hanic (UF) - 2/ 0 Z
Katalyza v chemickych systemoch. Homogenna a heterogenna katalyza. Aktivacna
energia katalyzovanej rekcie. Selektivita katalyzatora. Retazove reakcie,
volne radikaly. Rovnovazne a nerovnovazne reakcie a ich kinetika.
Autokatalyza. Prirodne katalyzatory. Dezaktivacia katalyzatorov. Katalyza vo
fyzikalnych poliach. Reakcie na povrchoch tuhych latok. Chemisorpcia.
Priemyselne vyuzitie katalyzy.
HOLOGRAFIA A INTERFEROMETRIA
RNDr. Dagmar Senderakova, CSc. 2/ 0 Z -
Fyzikalny princip a vlastnosti holografickeho zaznamu a rekonstrukcie.
Fyzikalne zaklady interferometrie. Zakladne metody holografickej
interferometrie (HI) - HI v realnom case, dvojexpozicna HI, HI s ustrednenim
v case, stroboskopicka HI. Zmena citlivosti HI. HI priehladnych objektov. HI
difuzne odrazajucich povrchov. Holograficka topografia. Holograficka
interferometricka defektoskopia. Speckle fotografia a interferometria.
HORENIE A DETONACIA A JEJ VPLYV NA ZIVOTNE PROSTREDIE
doc. RNDr. Jan Pavlik, CSc. 2/ 0 Z -
Prednaska v castiach horenie, razove vlny a detonacia uvedene javy definuje,
poukazuje na vplyv tychto javov na zivotne prostredie a uvadza sposoby ako
tento negativny vplyv minimalizovat, resp. odstranit. v casti horenie
pojednava o: kinetike chemickych reakcii v procese horenia, horeni v rezime
laminarneho a turbulentneho prudenia, experimentalnej diagnostike vlny
horenia a jej produktov, vplyve horenia a produktov horenia na zivotne
prostredie. v casti detonacia sa zmienuje o: vybuchu a formovani detonacie,
diagnostike deflagracnej a detonacnej vlny, destrukcnych ucinkoch detonacnych
vln a ich moznych nasledkoch na zivotne prostredie, tvorba zabran na
blokovanie resp. oslabenie detonacnych vln. Cast razove vlny obsahuje razove
vlny a ich vyskyt v prirode, razove vlny umelo vytvorene na Zemi, rovinne,
cylindricke, sfericke expanzne a kompresne razove vlny, dalsie typy razovych
vln, laboratorne zariadenia na sledovanie razovych vln, razove vlny
a existencia cloveka.
HUMANNA BIOKLIMATOLOGIA
RNDr. Zlatica Cabajova, CSc. (KMK) 2/ 0 Z -
Prednaska obsahuje vseobecne pojmy v biometeorologii a bioklimatologii, ich
definicie, charakterizuje obsah, clenenie a historicky vyvoj vedneho odboru.
Zaobera sa metodikou vyskumu, vplyvom meteorologickych prvkov a klimatickych
podmienok na cloveka, hodnotenim pocasia a klimy z hladiska biometeorologie,
organizaciou biometeorologickej a bioklimatologickej sluzby, spolocenskym
a ekonomickym prinosom.
HYPERTEXT - NOVA PARADIGMA SPRACOVANIA TEXTU
Dipl. Ing. Dr. Veith Risak (KRF) 2/ 0 Z -
Dolezite rozdiely medzi linearnym a nelinearnym textom, komplexivita, typy
hypertextu (textovo a encyklopedicky orientovany). Typicke poziadavky
uzivatelov HT (autor, citatel, distributor, atd.). Typicke aplikacie.
Prednaska je doplnana velkym mnozstvom demostracii na PC.
IMPLANTACIA IONOV
doc. RNDr. Pavol Cicmanec, CSc. 2/ 0 Z -
Uvodne poznamky o implantacii ionov do tuhych latok. Implantatory ionov.
Implantacny profil, teoria brzdenia ionov v substrate. Implantacia ionov do
polovodicov /Si, GaAs/, vysokoteplotnych supravodicov a kovov. Metody
poimplantacneho zihania. Meranie implantacnych profilov.
INTERAKCIA SVETELNEHO ZIARENIA S HMOTNYM PROSTREDIM
RNDr. Jan Gregus, PhD. - 2/ 0 Z
Zakladne pristupy vysetrovania vzajomneho posobenia svetla a latky.
Matematicky popis vseobecnej polarnej vlny. Maticovy formalizmus. Stokesove
parametre. Jonessove a Millerove matice. Maxwellova teoria interakcie svetla
a hmotneho prostredia. Urcovanie optickych konstant z merani intenzit
odrazeneho a prepusteneho svetla. Lorenzov-Drudeho model interakcie.
Interakcia viazanej a volnej castice so svetelnou vlnou. Magnetoopticke javy.
Magnetoopticke javy pre viazane castice - Faradayovo usporiadanie
a Faradayova rotacia. Magnetoopticke javy vo Voigtovom usporiadani.
INTERAKCIA ZIARENIA S LATKOU
prof. RNDr. Branislav Sitar, DrSc. 2/ 0 Z -
Pruzny rozptyl. Rutherfordova a Mottove formuly. Rozptyl elektronov. Radiacne
brzdenie. Ionizacia a vzbudenie, Betheova - Blochova formula. Ionizacne
straty energie. Dobeh castic. Delta elektrony. Fluktuacia ionizacnych strat.
Cerenkovovo ziarenie. Prechodove ziarenie. Interakcia fotonov s latkou.
Vysokoenergeticke interakcie.
INTERAKCIE V JADRACH
RNDr. Peter Kubinec, CSc. - 2/ 0 Z
Relativisticky formalizmus elektromagnetickych interakcii. Pionovy
formfaktor, nukleonove a jadrove formfaktory, rozptyl elektronov na jadrach.
Relativisticky formalizmus slabych interakcii, slabe formfaktory, -rozpad,
dvojity -rozpad, slabe interakcie. Relativisticky formalizmus silnych
interakcii, rozptyl protonov a neutronov na protonoch a na jadrach.
JADROVA A SUBJADROVA FYZIKA A SPOLOCNOST
prof. RNDr. Stefan Saro, DrSc. 2/ 0 Z -
Uloha a postavenie vedy, najma fyziky v sucasnej spolocnosti. Sucasne trendy
v jadrovej a subjadrovej fyzike. Daleke transurany, supertazke atomove jadra
a limity stability. Fyzikalne zaklady energetiky a globalne aspekty,
perspektivne zdroje energie. Synteza lahkych jadier a termonuklearna
energetika. Astrofyzikalne aspekty jadrovej a subjadrovej fyziky. Vyuzitie
novych fyzikalnych poznatkov v diagnostike a terapii. Jadrove technologie.
JADROVA ELEKTRONIKA
doc. Ing. Dusan Kollar, CSc. - 2/ 0 Z
Zakladne metody analyzy linearnych obvodov. Obvody s polovodicovymi prvkami.
Obvody s bipolarnym a unipolarnym tranzistorom. Operacny zosilnovac. Spatna
vazba. Impulzny zosilnovac s velkou operacnou rychlostou. Sumy
v zosilnovacich obvodoch. Zakladne charakteristiky detektorov ionizujuceho
ziarenia. Linearne hradlo. Prevodnik A/D a D/A. Mnohokanalovy analyzator.
Cislicove a logicke obvody. Princip koincidencnej a antikoincidencnej metody.
JADROVA ENERGETIKA A ZIVOTNE PROSTREDIE
doc. RNDr. Martin Chudy, CSc. - 2/ 0 Z
Energetika ako zdroj znecistovania zivotneho prostredia. Schema jadrovej
elektrarne. Zdroje aktivity v jadrovych reaktoroch, bariery uniku. Nehody
v prevadzke JE. Palivovy cyklus, dopad na zivotne prostredie. Radioaktivne
odpady. Radionuklidy v potravinovom retazci. Kriticke cesty, kriticky organ.
Riziko obyvatelstva v okoli jadrovych elektrarni.
KINEMATIKA ELEMENTARNYCH CASTIC
doc. RNDr. Julius Vanko, PhD. - 2/ 0 Z
Lorentzove transformacie a relativisticke invarianty. Vyber sustavy
jednotiek. Suradnicove sustavy , prechody medzi nimi. Kinematicke premenne
v interakciach a rozpadoch. Zakony zachovania energie a impulzu, vyjadrenie
cez invarianty. Fazovy objem, pravdepodobnost rozpadu a ucinny prierez
procesu. Rozpady na dve a tri castice. Pruzny a kvazipruzny rozptyl.
KINETIKA A TERMODYNAMIKA PLAZMY
doc. RNDr. Rudolf Hajossy, CSc. - 3/ 0 Z
Teoria pohyblivosti, Boltzmannova teoria, Fokker-Planck, teoria vodivosti
(Spitzer), prenosove javy, drift v magnetickom poli, vlny v plazme (Langmuir,
elmag., Alfven, magnetozvukove), nestability (MHD, kineticke), Landauov utlm,
plazmove echo.
KLINICKA FYZIOLOGIA DYCHACIEHO SYSTEMU
prof. MUDr. Rafael Redhammer, DrSc. (LFUK) 3/ 0 Z -
Zaklady klinickej fyziologie dychania. Ventilacia, distribucia a difuzia
vzduchu, perfuzia. Zmeny tychto ukazovatelov za roznych chorobnych okolnosti.
Metody vysetrenia - plucne objemy, prietokove rychlosti, ventilacia a jej
nerovnomernosti. Proces prestupu respiracnych plynov z plynnej fazy v plucach
do krvi a naopak. Vysetrenie plucneho krvneho obehu - perfuzie. Ventilacno-
perfuzna rovnovaha, jej poruchy a ich vysetrenie. Krvne plyny (PO2, PCO2)
a acidobazicka rovnovaha, ich vysetrenie a interpretacia vysledkov. Poruchy
dychania v spanku, ich dosledky a metody vysetrenia. Hodnotenie vysledkov
funkcneho vysetrenia pluc. Vyznam vysetrovacej techniky - hardver a softver -
pre hodnotenie funkcneho stavu dychacieho systemu.
KONCEPTUALNE OTAZKY FYZIKY
doc. Ing. Pavel Bona, CSc. - 2/ 0 Z
Jazyk fyzikalnej teorie a interpretacia. Verifikacia a falzifikovatelnost.
Fyzikalne veliciny a symetrie. Kinematika a dynamika. Determinizmus a (ne-
)stabilita. Pravdepodobnostny opis javov v klasickej a kvantovej teorii.
Bellove vety o "skrytych parametroch". "Problem merania" v kvantovej teorii.
Makroskopicka ireverzibilita. Poznamka: V prednaske sa robi vyber z uvedenych
partii po dohode s posluchacmi.
KONEXIE A KALIBRACNE POLIA
RNDr. Marian Fecko, CSc. - 2/ 0 Z
Zaklady geometrickej teorie konexii a jej suvisu s kalibracnymi polami vo
fyzike. Geometria Lieovych grup, hlavny bundle, konexia na nom, krivost,
kovariantna derivacia, paralelny prenos, dynamika - lagranziany, priklady (
U(1), SU(2), gravitacia,... ), ... Predpoklada sa znalost zakladov modernej
diferencialnej geometrie (v rozsahu prednasky Matematicka fyzika 2).
KOZMOGENNE NUKLIDY V ZIVOTNOM PROSTREDI
doc. RNDr. Jozef Masarik, DrSc. 2/ 0 Z -
Nuleosynteza, planetarny system, radioaktivne datovanie a ine datovacie
metody. Kozmicke ziarenie, interakcie kozmickeho ziarenia v atmosfere. Casove
variacie produkcnych rychlosti izotopov, in situ produkovane nuklidy. Meranie
koncentracie nestabilnych izotopov. Stabilne kozmogenne izotopy.
Frakcionizacne procesy kyslika a deuteria ako infikatory klimatickych
procesov. Kozmogenne nuklidy ako tracery znecistenia. Aplikacie kozmogennych
nuklidov.
KOZMOLOGIA
doc. RNDr. Vladimir Balek, CSc. 2/ 0 Z -
Udaje pozorovania o vesmire. Newtonovsky opis rozpinania vesmiru,
pozorovatelne veliciny a dalsi osud vesmiru. Zlozenie a fyzikalne
charakteristiky prostredia v ranom vesmire. Nukleosynteza a procesy na skale
uvaznenia a Salamovej - Weinbergovej skale. Baryosynteza a kozmologicka
inflacia. Zakladne predstavy kvantovej kozmologie.
KRYOELEKTRONIKA
doc. RNDr. Michal Mahel, CSc. 2/ 0 Z -
Typy Jozephsonovych kontaktov. Jozephsonovske radiofrekvencne zariadenia
(zmiesavace, zosilovace), jozephsonove detektory ziarenia a castic.
Jozephsonove logicke elementy. Supravodive kvantove interferometre,
magnetometre. Supravodive prenosne vedenia a rezonatory. Ine aplikacie
supravodivosti. Para- a feroelektrika v kryoelektronike.
KVANTITATIVNE PRAVDEPODOBNOSTNE METODY V BIOFYZIKE
doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc. 3/ 0 Z -
Pravdepodobne a statisticke opisy, nahodne procesy, statisticke metody, uvod
do disperznej analyzy, aplikacia metody klasterizacie.
KVANTOVA A ATOMOVA OPTIKA
RNDr. Gabriel Drobny (KTF) 2/ 0 Z -
Kvantova elektrodynamika v rezonatoroch. Interakcia atomov so svetlom.
Atomova optika. Rozptyl atomov stojatou vlnou. Laserove chladenie atomov.
Opticke mriezky. Ionove pasce. Kvantovany vibracny pohyb uvaznenych ionov.
Modely kvantovych pocitacov pre uvaznene iony a chladene atomy. Priprava
kvantovych stavov a kvantovych hradiel pre uvaznene iony. Rekonstrukcia
kvantovych stavov. Koncept kvantoveho nedemolicneho merania. Popis kvantovych
disipativnych systemov.
KVANTOVA ELEKTRONIKA 1
prof. RNDr. Anton Strba, CSc. - 2/ 0 Z
Pravdepodobnosti prechodov. Inverzia. Kineticke rovnice. Tvar spektralnej
ciary. Absorpcia a zosilnenie. Koeficient zosilnenia. Sirenie svetla
disperznym prostredim. Nasytenie. Laser s Fabryho-Perotovym rezonatorom.
Spektrum generacie. Troj- a stvorhladinove systemy. Vykon lasera. Optimalna
spatna vazba. Synchronizacia modov. Generacia gigantickych impulzov. Opticke
kvantove zosilnovace. Niektore lasery a ich zakladne vlastnosti.
KVANTOVA OPTIKA 2
Mgr. Martin Konopka, PhD. (KO) - 2/ 0 Z
Ziarenie a kvanta. Kvantovanie radiacneho pola. Koherencne funkcie.
Koherentne stavy. Semiklasicka teoria a kvantova elektrodynamika.
KVANTOVA TEORIA MOLEKUL
prof. Ing. Ivan Hubac, DrSc. - 2/ 0 Z
Rozvoj mnohocasticovych metod pri studiu vlastnosti molekul v zakladnom
a excitovanom stave. Studium dynamiky molekulovych reakcii.
LABORATORNE PRACE 1, 3, 5
doc. RNDr. Pavol Cicmanec, CSc. 0/ 2 Z -
- 0/ 2 Z
0/ 2 Z -
Laboratorne prace su urcene na ziskanie experimentalnych skusenosti pre
vyprofilovanie absolventa v oblasti suvisiacou s diplomovou pracou. Napln
zabezpecuje gestor specializacie v uzkej spolupraci s veducimi diplomovych
prac.
LASEROVA TECHNIKA 1
RNDr. Pavel Vojtek, CSc. 2/ 0 Z -
Princip cinnosti lasera, spontanne a stimulovane kvantove prechody, hustota
energie stimulovaneho ziarenia, zosilnenie svetla, kineticke rovnice pre
systemy energetickych hladin, sposoby cerpania, typy aktivnych prostredi.
Podmienky stability a typy aktivnych rezonatorov, kvalita rezonatora. Tvar
pola vo vnutri rezonatora, Gaussov a realny tvar laseroveho zvazku. Disperzne
prvky a zrkadla optickych rezonatorov, antireflexne a zrkadlive povrchy.
Analyza impulzneho rezimu generatora lasera, zakladne rovnice generacie,
priblizne riesenie, impulzny rezim, volna generacia. Modulacia kvality,
zakladne rovnice, typy uzavierok.
LASEROVA TECHNIKA 2
RNDr. Pavel Vojtek, CSc. - 2/ 0 Z
Generacia ultrakratkych impulzov, metody synchronizacie modov, skracovanie
svetelnych impulzov. Tuholatkove lasery, principialna schema, vlastnosti
tuholatkovych matric, rubinovy laser, neodymove lasery, preladitelne
tuholatkove lasery. Polovodicove lasery, charakteristiky ziarenia a polohy
cerpania. Charakteristicke vlastnosti farbivovych laserov ovplyvnovanie
spektralnych vlastnosti, lasery s rozdelenou spatnou vazbou. Plynove lasery.
He-Ne laser, lasery na parach kovov, Cu laser, argonovy ionovy laser, He-Cd
laser, molekularne plynove lasery, typy CO2 laserov, princip cinnosti TEA
laserov, dynamicke plynove lasery, N2 laser, H2 laser. Chemicke lasery,
excimerove lasery, lasery na volnych elektronoch, perspektivy vyvoja laserov
v RTG a gama oblasti.
LASEROVE METODY MONITOROVANIA OVZDUSIA
doc. RNDr. Ivan Glesk, DrSc. - 2/ 0 Z
Idealna atmosfera ako prenosovy kanal. Prenosova funkcia atmosfery
s fluktujucimi parametrami. Frekvencna prenosova charakteristika turbulentnej
atmosfery. Statisticke vlastnosti svetelneho pola pri sireni v realnej
atmosfere. Vplyv kalnej atmosfery. Laserova lokacia. Vyuzitie lidarov pri
sondovani atmosfery.
LASERY A VLAKNOVA OPTIKA V MEDICINE
prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc., Mgr. Dusan Chorvat
3/ 0 Z -
Interakcia laseroveho ziarenia s biologickymi objektami. Lasery pre
biomedicinu. Vlaknove svetlovodice pre biomedicinu. Laserova
spektrofotometria a fourierova spektroskopia. Optokalorimetricka
spektroskopia bioobjektov. Laserova mikrospektralna analyza v biomedicine.
LIPOZOMY V BIOFYZIKE A MEDICINE
RNDr. Melania Babincova, CSc. 2/ 0 Z -
Struktura a vlastnosti lipidickej vrstvy lipozomov. Druhy lipozomov a metody
ich priprav. Fyzikalne vlastnosti: usporiadanie lipidickych molekul, fazove
prechody, osmoticke vlastnosti, permeabilita. Stabilita struktury: procesy
agregacie, fuzie, solubilizacie, samooxidacia. Vyuzitie v biofyzike
a medicine: modelove systemy, chemoterapia rakoviny, protimikrobna terapia,
smerovany transport. Metody optimalneho zabudovania lieciv - chemicke
a fyzikalne pristupy. Mechanizmy interakcie bunka - lipozom: fuzia, stabilna
adsobcia, endocytoza. Podmienky stability prenosoveho systemu v krvnom obehu.
Najnovsie pokroky v lipozomalnej terapii - smerovany transport
a magnetolipozomy.
LOKALIZACIA
RNDr. Peter Markos, CSc. (KFTL) 2/ 0 Z -
Uvod, pojmy, disorder, modely. Skalovacia teoria lokalizacie. Definicie
lokalizacie. Jednorozmerne modely. Slaba lokalizacia. Lokalizacia
v magnetickom poli. Prechod kovnekov, jednoparametricka teoria lokalizacie.
Fluktuacie, UC, statisticke vlastnosti konduktancie. Teoria nahodnych matic
a jej aplikacie v teorii transportu. Numericke simulacie.
MAGNETOHYDRODYNAMIKA
doc. RNDr. Sebastian Sevcik, CSc. 2/ 0 Z -
Rovnice magnetohydrodynamiky, indukcna rovnica MHD a jej aplikacie, difuzia
magnetickeho pola, vytahovanie magnetickych indukcnych ciar v pohybujucej sa
elektricky vodivej kvapaline, Alfvenove vlny, ine typy hydrodynamickych vln,
teoria kinematickeho dynama, generacia magnetickeho pola, sekularne variacie
zemskeho magnetickeho pola, uplna teoria dynama.
MARKETING MANAZMENT
(FMUK) 2/ 2 Z -
Sylabus pozri v matematike.
MATEMATICKA FYZIKA 4
doc. Ing. Pavel Bona, CSc. 4/ 0 Z -
Termodynamicka limita systemov s velkym poctom stupnov volnosti - matematicka
fyzika kvantovych poli a mnohocasticovych systemov: problemy ich kinematiky,
dynamiky a opisu rovnovaznych stavov. Algebricky popis kvantovych systemov
(Haag-Kastler). Ne - ekvivalentne reprezentacie CCR a CAR. Makroskopicke
(klasicke) veliciny. Symetrie a ich spontanne narusenie. Rovnovazne systemy
a KMS podmienka. Ergodicke vlastnosti. Niektore riesitelne modely.
Poznamka: V prednaske sa robi vyber z uvedenych partii po dohode
s posluchacmi.
MATEMATICKE MODELOVANIE V ORGANIZOVANYCH SYSTEMOCH
doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc. - 2/ 0 Z
Diskretne metody modelovania, spojite metody modelovania, pravdepodobnostne
metody, modely informacnych systemov, biofyzikalne aplikacie.
MATEMATICKE MODELOVANIE ZNECISTENIA OVZDUSIA
doc. RNDr. Ferdinand Hesek, CSc. (KMK) 2/ 0 Z -
Molekularna difuzia. Statisticka teoria difuzie. Turbulentna difuzia.
Disperzia skodlivin v atmosfere. Vypocet koncentracie skodlivin
z automobilovej dopravy. Disperzia skodlivin v podmienkach zlozitej
orografie. Znecistenie ovzdusia v mestach. Predpoved znecistenia ovzdusia.
MECHANICKE VLASTNOSTI TUHYCH LATOK
doc. RNDr. Jan Foltin, CSc. - 2/ 0 Z
Geometria plastickej deformacie monokrystalov. Sklz a sklzove systemy.
Vypocet krivky spevnenia. Parametre krivky spevnenia. Kriticke sklzove
napatie. Modely dislokacii. Napatove polia dislokacii. Sily posobiace medzi
dislokaciami. Tepelne aktivovana deformacia. Aktivacny objem a aktivacna
energia. Teoria spevnenia. Vplyv cudzich atomov na spevnenie kovov. Tecenie
a lom.
MEDZINARODNE ASPEKTY KLIMATOLOGIE
doc. RNDr. Milan Lapin, CSc. - 2/ 0 Z
Regionalny a globalny rozmer klimatickeho systemu. Prirodzene a antropogenne
podmienene zmeny klimy. Doterajsie snahy o ochranu klimatickeho systemu.
Uloha OSN a WMO v medzinarodnych klimatologickych aktivitach. Svetovy
klimaticky program a jeho 4 podprogramy. Narodne klimaticke programy. Ramcovy
dohovor OSN o klimatickej zmene (FCCC). Nasledne opatrenia a zavazky
vyplyvajuce z FCCC. Medzivladny panel pre klimaticke zmeny. Dosledky
klimatickych zmien v socio-ekonomickej sfere. Medzinarodne programy, projekty
a institucie, ktore sa zaoberaju analyzou dosledkou zmien a variability
klimy. Ucast pracovisk SHMU a Slovenska na medzinarodnych aktivitach
dotykajucich sa klimatologie.
MEDZINARODNY OBCHOD 1
(FMUK) 2/ 2 Z -
Medzinarodne tovarove vztahy. Absolutne a relativne, komparativne vyhody
medzinarodneho obchodu. Prekazky rozvoja medzinarodneho obchodu.
Neoprotekcionizmus. Kompenzacny obchod. Zony slobodneho obchodu. Zahranicno -
obchodne operacie. Vyber partnerov pri exporte, importe. Zmluvy
v medzinarodnom obchode, poruchy pri ich plneni. Platobna technika. Jednotne
zvyklosti a pravidla pre dokumentarne akreditivy. Ceny v medzinarodnom
obchode. Poistovanie vyvoznych a dovoznych zasielok. Colne konanie. Doprava
v medzinarodnom obchode. Obchodne sudy. Medzinarodna obchodna komora.
MERANIE PARAMETROV LASEROVEHO ZIARENIA
doc. RNDr. Vladimir Mesaros, CSc. 2/ 0 Z -
Metody merania energetickych, spektralnych a casovych charakteristik
laseroveho ziarenia. Metody merania parametrov zosilnenia.
MERANIE SLABYCH MAGNETICKYCH POLI V GEOFYZIKE
RNDr. Ing. Pavel Kostecky, CSc. - 2/ 0 Z
Meranie intenzity magnetickeho pola - vseobecne, klasicke magnetometricke
pristroje, fluxgatove magnetometre, protonove magnetometre, supravodive
kvantove magnetometre, supravodive kvantove magnetometre. Aplikacia uvedenych
principov v geofyzikalnej praxi: kalibracia senzorov, absolutne merania,
merania rychlych variacii pola, Schumannove rezonancie. Strucny prehlad
konkretnych pouzivanych zariadeni.
METODY DIALKOVEJ DETEKCIE V METEOROLOGII
RNDr. Dagmar Kotlarikova (KMK) - 2/ 0 Z
Fyzikalne principy dialkovej detekcie. Pristroje pouzivane pre dialkovu
detekciu a ich umiestnenie na meteorologickych druziciach. Identifikacia
jednotlivych druhov oblakov, vyska ich hornej hranice. Identifikacia snehovej
pokryvky, teplota zemskeho povrchu a oceanov. Pole vetra z druzicovych
udajov. Jet stream. Sucasne trendy v dialkovej detekcii, vertikalne profily
vlhkosti, ozonu, znecistujucich prvkov. Vyuzitie a aplikacia ziskanych
poznatkov v praxi.
METODY DIFERENCIALNEJ GEOMETRIE V KLASICKEJ MECHANIKE
RNDr. Marian Fecko, CSc. - 2/ 0 Z
Fibrovane variety, lifty a kanonicke tenzorove polia na TM a T*M,
hamiltonovska mechanika na T*M, pole diferencialnej rovnice 2. radu na TM,
Eulerovo - Lagrangeovo pole, Lagrangeovska mechanika na TM, Legendreovo
zobrazenie a suvis medzi hamiltonovskou a lagrangeovskou mechanikou, exaktne
Cartanove symetrie a zachovavajuce sa veliciny. Predpoklada sa znalost
zakladov modernej diferencialnej geometrie v rozsahu prednasky Matematicka
fyzika 2.
METODY FUNKCIONALNEHO INTEGRALU VO FYZIKE
prof. Ing. Milan Noga, DrSc. 2/ 0 Z -
Fyzikalne discipliny ako stochasticke procesy, kvantova mechanika, kvantova
teoria pola a statisticka fyzika sa formuluju na zaklade jednotiaceho
formalizmu, ktory predstavuje funkcionalny integral. Okrem funkcionalneho
integralu podla komutujucich premennych sa definuje funkcionalny integral nad
Grassmannovou algebrou, t.j. podla antikomutujucich premennych, vhodnych na
opis fermionovych systemov.
MIKROKLIMA RASTLINNYCH PORASTOV
RNDr. Frantisek Matejka, CSc. (KMK) - 2/ 0 Z
Pojem mikroklimy a fytoklimy. Fyzikalne principy a metody merani
charakteristik mikroklimy porastov. Struktura rovnice energetickej bilancie
rastlinnych porastov. Fyziologicka regulacia vymeny hmoty a energie medzi
rastlinnym porastom a atmosferou. Spatna vazba medzi mikroklimou rastlinnych
porastov a ich vodnym rezimom. Vegetacia ako jeden z klimotvornych cinitelov.
Interakcia medzi vegetaciou a atmosferou v lokalnom a regionalnom meradle.
Matematicke modelovanie vytvarania a zmien mikroklimy. Ekologicke aspekty
mikroklimatickych ucinkov rastlinnych porastov.
MIKROKLIMATOLOGIA A AGROMETEOROLOGIA
doc. RNDr. Milan Lapin, CSc. 2/ 1 Z -
Zakladne pojmy z mikrometeorologie, mikroklimatologie, agrometeorologie
a agroklimatologie. Ziskavanie a spracovanie udajov v mikroklimatologii
a agrometeorologii. Prvky mikro- a agroklimatickeho systemu (regionalne
klimaticke pomery, atmosfera, hydrosfera, kryosfera, litosfera, biosfera,
clovek, ekonomika.). Separativna mikroklimatologia a agrometeorologia (podla
jednotlivych prvkov, vratane analyzy fyzikalnych, geografickych a inych
suvislosti). Prudenie v prizemnej vrstve atmosfery, stupne stability,
turbulencia, difuzia. Fenologia a fenometria - vseobecna, lesnicka, polne
plodiny, ovocne dreviny. Choroby a skodcovia v polnohospodarstve a lesnictve
a klimaticke pomery. Agroklimaticke pomery Slovenska. Lesnicka klimatologia.
Agroklimaticke, agrometeorologicke a biometeorologicke prognozy. Ulohy
agrometeorologie pri ochrane rastlin. Ekonomicka efektivnost vyuzivania
agrometeorologickych informacii a prognoz.
MNOHOCASTICOVE PRISTUPY V KMF
prof. Ing. Ivan Hubac, DrSc. 3/ 0 Z -
Druhe kvantovanie, kreacne a anihilacne operatory a ich aplikacia.
MODELOVANIE EXPERIMENTU
RNDr. Stanislav Tokar, CSc. - 2/ 0 Z
Zakladne pojmy teorie pravdepodobnosti a matematickej statistiky. Obecna
schema metody Monte Carlo. Modelovanie rozdelovacich funkcii. Specialne
metody modelovania nerovnomernych rozdeleni. Stochasticke procesy. Procesy
s vetvenim. Imitacia fyzikalneho procesu. Kvalitativny obraz hadronovej (HK)
a elektromagnetickej (EK) kaskady. Struktura transportnej rovnice pre HK
a EK. Passowova aproximacia. Riesenie transportnej rovnice metodou Monte
Carlo. Zakladna schema simulacneho balika GEANT. Definovanie materialov,
medii a castic. Definovanie geometrie experimentu. Objem, podobjem a ich
rozmiestnovanie. Definovanie detektora a setu. Odozva detektora. Uchovanie
informacie v datovych strukturach. Simulovane fyzikalne procesy a ich
riadenie. Prechod castice fyzikalnym objemom, detektorom a setom. Geantovske
datove struktury. Grafika. Interaktivny GEANT.
MODELOVANIE VO FYZIKE PLAZMY
RNDr. Igor Odrobina, CSc. - 2/ 0 Z
Cielom prednasky je nacrtnut cesty modelovania nizkoteplotnej plazmy
z makroskopickeho a mikroskopickeho pohladu. Hlavne temy: Kontakt plazmy so
stenou, kladny stlpec, vrstva priestoroveho naboja, kontrakcia. Katodovy
spad. Pohyb nabitych castic vo vonkajsom elektrickom poli (Metodou Monte
Carlo).
MODELY ATOMOVEHO JADRA
RNDr. Peter Kubinec, CSc. 2/ 0 Z -
Modely nezavislych castic - kvapkovy model. Fermiho model. Vrstvovy model -
jednocasticove stavy, spin-orbitalny clen. Zovseobecneny (Bohrov-Mottelsonov)
model - stavy v nesferickom potenciali, rotacie, vibracie, rezonancie.
Opticky model. Casticovo-dierovy model - nukleon-nukleonova interakcia.
Hartreeho-Fockova metoda.
MODERNE METODY POVRCHOVEJ ANALYZY
RNDr. Miroslav Zahoran, CSc. - 2/ 0 Z
Fyzikalne aspekty rozprasovania pri metodach povrchovej analyzy. Elektronova
rastrovacia mikroskopia (SEM) (rontgenovska mikrosonda, odrazene elektrony,
katodoluminiscencia). Transmisna elektronova mikroskopia (TEM) (elektronova
difrakcia, energo-disperzna spektroskopia, spektroskopia zalozena na merani
zmeny energie elektronov (EELS)). Rontgenovska fotoelektronova spektroskopia
(XPS). Spektroskopia Augerovskych elektronov (AES). Hmotnostna spektroskopia
sekundarnych ionov (SIMS).
MODERNE TRENDY V POCITACOVEJ FYZIKE
Mgr. Pavel Stavina, PhD. / Mgr. Peter Rosinsky 1/ 1 Z -
V casti venovanej hardware sa prednaska zaobera architekturou modernych
mikroprocesorov a pocitacov. Softwarova cast je zamerana predovsetkym na
principy cinnosti operacnych systemov pocitacov a tvori tazisko prednasky. Na
priklade VMS a UNIX budu demonstrovane vlastnosti jednotlivych OS a ich
vyuzitelnost pre fyzikalne vypocty.
MOLEKULOVA SPEKTROSKOPIA
doc. RNDr. Zuzana Chorvatova, CSc. - 2/ 0 Z
Rotacie molekul, rotacne spektra. Molekulove vibracie, symetricke vlastnosti,
vibracne spektra. Elektronova struktura a elektronove spektra molekul. Uvod
do experimentalnej spektroskopie.
MOLEKULOVE A BUNKOVE MECHANIZMY VPLYVU FYZIKALNYCH FAKTOROV NA BIOSYSTEMY
prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc. - 2/ 0 Z
Mechanizmy vplyvu ionizacneho ziarenia na molekularnej, bunkovej a syst.
urovni, vplyv neionizujuceho ziarenia na bunky, vplyvy inych ekofaktorov na
bunky.
MONITOROVANIE RADIOAKTIVITY V ZIVOTNOM PROSTREDI
doc. RNDr. Martin Chudy, CSc., RNDr. Karol Holy, CSc., RNDr. Ivan Sykora,
PhD.
2/ 0 Z -
Stanovenie celkovej aktivity alfa a beta vzoriek vod a sedimentov. Gama
spektrometricke metody stanovenia primordialnych, kozmogennych
a antropogennych radionuklidov v podach, sedimentoch a vo vonkajsej
atmosfere. Kvapalna scintilacna technika merania 3H a 14C vo vodach. Meranie
14C vo vodach a vzduchu plynovym proporcionalnym detektorom. Stanovenie 85Kr
v atmosfere. Metody stanovenia 90Sr v prirodnom prostredi a v biologickych
materialoch. Aplikacia detektorov castic alfa pri merani prirodnej a umelej
radioaktivity. Stanovenie 222Rn v podnom vzduchu, vo vonkajsej atmosfere,
v ovzdusi pobytovych priestorov a vo vodach. Metody stanovenia produktov
premeny radonu v ovzdusi. Emanometricke stanovenie 226Ra vo vodach. Alfa
spektrometricke metody stanovenia aktivity transuranov vo vzorkach jadrovo-
energetickeho povodu.
NAVRH APLIKACNYCH PROGRAMOV
RNDr. Peter Fabo, doc. RNDr. Ludovit Fischer, CSc.
- 0/ 2 Z
Makroasembler, sluzby operacneho systemu, jazyky vyssej urovne (Pascal, C).
Graficke zobrazovacie jednotky. Povely suradnicoveho zapisovaca. Komunikacne
protokoly. Riadiace programy perifernych zariadeni. Ladiace a optimalizacne
postupy. Typicke programove vybavenie.
NAVRH OPTICKYCH SUSTAV
RNDr. Karel Burdik (KO) - 2/ 0 Z
2/ 0 Z -
Paraxialne vlastnosti optickych sustav. Charakteristika zakladnych optickych
pristrojov (lupa, dalekohlad, mikroskop). Obmedzenie lucovych zvazkov
a opticke aberacie. Opticky dizajn - zasady a vseobecny postup, priklady
konkretnych navrhov niektorych jednoduchych sustav (jednoducha sosovka,
dublet, objektiv dalekohladu, okular). Komercne programove vybavenie, urcene
na navrh optickych sustav. Meranie zakladnych parametrov optickych sustav.
NEKRYSTALICKE A KVAZIKRYSTALICKE TUHE LATKY
RNDr. Peter Mrafko, CSc. (KFTL) - 2/ 0 Z
Historia objavov nekrystalickych (kovovych) latok. Definicia, usporiadanie na
dialku, osi patnasobnej symetrie. Technologie pripravy, definicie struktur,
geometricke atomarne modely a aproximanty struktur. Fyzikalne vlastnosti
pripravenych latok. Teoria atomarnej a elektronovej struktury.
NEROVNOVAZNA TERMODYNAMIKA
RNDr. Peter Kvasnicka - 1/ 1 Z
Zakladne vztahy z rovnovaznej termodynamiky. Zmeny entropie v nevratnych
procesoch. Izotermicke rovnovahy a chemicka termodynamika. Sily a toky
v nerovnovaznej termodynamike. Produkcia entropie. Onsagerov zakon. Difuzia
a sedimentacia. Transportne procesy v roztokoch elektrolytov. Systemy
s rozhraniami, elektrochemicke procesy na membranach. Spriahnutie chemickych
reakcii s difuziou.
NEROVNOVAZNE JADROVE REAKCIE
RNDr. Emil Betak, DrSc. (KJF) 2/ 0 Z -
Opisy priebehu jadrovych reakcii a ich suvislosti (nahodne prechadzky,
riadiace rovnice). Casovy vyvoj velicin pocas jadrovej reakcie. Emisia
klastrov.Dynamika reakcii tazkych ionov pri nizkych energiach. Prenos hmoty
a naboja, riadiace rovnice, Fokkerova-Planckova rovnica. Ine kineticke
rovnice pre jadrove reakcie a prechod k vyssim energiam.
NEROVNOVAZNE SYSTEMY
prof. RNDr. Julius Krempasky, DrSc. (UF) - 3/ 1 Z
Nelinearna dynamika systemov, kvalitativna analyza evolucnych rovnic a ich
riesenia. Systemy s moznostou vzniku casovych oscilacii, priestorovych
struktur, fazovych prechodov, prip. Inych novych kvalit (selekcia).
Deterministicky chaos nezivych a zivych systemov.
NEUROPOCITANIE
RNDr. Lubica Benuskova, CSc. (UI) - 2/ 2 Z
Sylabus pozri v informatike.
NEUTRINOVA FYZIKA
doc. RNDr. Julius Vanko, PhD. 2/ 0 Z -
Historicky uvod. Leptonove generacie, dvojkomponentne neutrino. Diracovske
a majoranovske neutrino. Oscilacie neutrin v klasickom a MSW modeli,
experimenty. Dvojity beta rozpad. Priame meranie hmotnosti neutrina. Hmotne
neutrina v slabych rozpadoch. Slnecne, atmosfericke a kozmicke neutrina.
Problem skrytej hmoty vo vesmire. Interakcie neutrin s leptonmi a kvarkami.
Neutrinove zvazky na urychlovacoch.
NUMERICKE METODY (BMF)
doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc. 1/ 1 Z -
Interpolacia, splajny, metoda najmensich stvorcov, rovnomerna aproximacia.
Numericke derivovanie a integrovanie. Numericke riesenie obycajnych
a parcialnych diferencialnych rovnic prveho a druheho radu. Tvorba linearnych
deskriptivnych modelov.
NUMERICKE METODY 2
RNDr. Ing. Pavel Kostecky, CSc. 2/ 0 Z -
(Pokracovanie povinneho kurzu Numericke metody 1 pre geofyzikov). Jordanove
formy, minimalne polynomy, rozklady matic, normy matic. Vlastnohodnotovy
problem pre symetricke a vseobecne matice. Matice specialnych tvarov
(Hessenberg), LR a LQ rozklad, Grevillov algoritmus. Moznosti paralelizacie,
netradicny pohlad na Gaussovu eliminaciu a transformaciu matic. Invertovanie
matic, inverzia po blokoch, Schurov algoritmus. Pseudoinverzne matice a suvis
s metodou najmensich stvorcov. QR-rozklad pre obdlznikove matice. Presnost
a numericke chyby.
NUMERICKE METODY A POCITACOVE SIMULACIE
doc. RNDr. Miroslav Grajcar, CSc. - 2/ 0 Z
Numericke riesenie algebraickych a transcendentnych rovnic. Maticovy pocet
a riesenie susta-vy linearnych rovnic. Interpolacia a extrapolacia.
Aproximacia - metoda najmensich stvorcov. Kubicky splajn - derivovanie
a integrovanie experimentalnych kriviek. Numericke derivovanie
a integrovanie. Numericke riesenie obycajnych a parcialnych diferencialnych
rovnic. Rychla Fourierova transformacia. Simplexova metoda hladania minima
funkcie. Simulacie Monte Carlo.
NUMERICKE METODY V ASTRONOMII 2
RNDr. Jozef Klacka, PhD. 2/ 1 Z -
Vypocet derivacie. Numericke integrovanie. Obycajne diferencialne rovnice.
Parcialne diferencialne rovnice. Integralne rovnice. Priklady su vyberane
z roznych oblasti astrofyziky.
NUMERICKE METODY V DYNAMIKE TEKUTIN
doc. RNDr. Sebastian Sevcik, CSc. - 2/ 0 Z
Rovnice pre nestlacitelnu, stlacitelnu, viskoznu kvapalinu, rovnica pre viry,
prudova funkcia, explicitne a implicitne konecno-diferencne schemy, jedno
a viackrokove schemy, konzervativne schemy, metoda kontrolneho objemu,
relaxacne, ADI, MAC, ALE schemy, stabilita a pouzitie v problemoch obtekania,
tecenia v kanaloch, Benardovej vrstve, razovych vln, nadzvukovych tokov.
NUMERICKE METODY V JADROVEJ FYZIKE 2
doc. RNDr. Jozef Masarik, DrSc. - 2/ 0 Z
Aproximacia racionalnymi funkciami, aproximacia trigionometrickymi radmi,
riesenie linearnych algebraickych rovnic, riesenia nelinearnych rovnic,
interpolacia, extrapolacia, integracia funkcii, specialne funkcie (gama, beta
funkcie, faktorialy), nahodne cisla, triedenie, minimalizacia a maximalizacia
funkcii. Sirenie chyb. Fourierova transformacia, obycajne a parcialne
diferencialne rovnice. Sucastou prednasky su cvicenia na pocitaci.
NUMERICKE METODY V MECHANIKE KONTINUA
RNDr. Ing. Pavel Kostecky, CSc. - 2/ 0 Z
Zakladne rovnice fyzikalnych procesov v mechanike kontinua: linearna
elasticita, vedenie tepla, rovnice prudenia. Numericke metody: metoda
konecnych prvkov, okrajove podmienky, casova diskretizacia, tvorba sieti
a ich optimalizacia. Metoda pohyblivych prvkov (ulohy obsahujuce cas). Metoda
okrajovych prvkov pre stac. a nestac. pripady. Algoritmy pre riesenie
riedkych matic. Uvod do nelinearnych uloh.
OBJECT-ORIENTED SOFTWARE DEVELOPMENT
Dr. Josef Withalm (KRF) 2/ 0 Z -
Abstraktne datove typy (ADT), objekty, triedy, dedicnost, polymorfizmus.
Prehlad objektovo orientovanych jazykov: C++, Smalltalk80, Eiffel,
ObjectChill. Objektovo orientovana analyza a design.
OBRATENE ULOHY V GEOFYZIKE
doc. RNDr. Milan Hvozdara, DrSc. (KGF) - 2/ 2 Z
Obratene ulohy gravimetrie a magnetometrie pre homogennu gulu, homogenny
valec, vseobecne dvojrozmezne a trojrozmerne telesa, multipolova analyza.
Obratene ulohy geoelektriny pre horizontalne zvstvenu Zem i lokalne
vodivostne nehomogenity. Obratene ulohy seizmologie pre sfericku
i horizontalne zvrstvenu Zem (Wiechert-Herglotzova metoda).
ODBORNA PRAX
RNDr. Jozef Kaluzay, CSc. - 0/ 2 Z
Predmet je urceny len pre posluchacov specializacie Optika a optoelektronika.
V priebehu semestra sa bude student zucastnovat na praktickej realizacii
niektoreho z experimentov, prebiehajucich v laboratoriach katedry optiky,
t.j. z oblasti kvantovej elektroniky, holografie a interferometrie, optickeho
spracovania informacie, vlaknovej optiky (podla potreby katedry). Po dohode
so zodpovednym pracovnikom KO mozno vykonat odbornu prax aj na vhodnom
mimofakultnom pracovisku (3 tyzdne pocas skusobneho obdobia) na vlastne
naklady studenta.
ODPADY
Ing. Eva Chmielewska, CSc. (PIFUK), L. Krasnec (PIFUK)
1/ 1 Z -
Tematicka napln predmetu je: vyklad nariadenia vlady SR z 29.9.1992
o nakladani s odpadmi, zaradenie odpadov podla katalogu odpadov, uprava -
spracovanie - recyklacia - zneskodnovanie odpadov, likvidacia odpadov
spalovanim, skladkovanim a neutralizaciou, technologie likvidacie odpadov zo
zahranicia s taziskom na biodegradaciu (solidifikacia, vitrifikacia, venting,
extrakcia, prepieranie, termicke metody a ine), klasifikacia triedy skladok,
legislativa MZP SR pre nakladanie s odpadmi. Na seminaroch sa uvedene temy
podrobnejsie rozoberu a budu dokumentovane ilustracnym materialom.
OPTICKA SPEKTROSKOPIA
RNDr. Zuzana Zabudla 2/ 0 Z -
Zakladne pojmy vzniku optickych spektier. Energeticke hladiny molekul. Emisna
a absorpcna spektroskopia. Zakladne pojmy laserovej spektroskopie. Metody
a technika experimentu.
OPTICKE A ELEKTRICKE JAVY V ATMOSFERE
RNDr. Jan Hrvol, CSc. 2/ 0 Z -
Obsah prednasky tvori vyklad beznych optickych a elektrickych javov
pozorovanych v atmosfere (halove javy, duha, blesk, atd.) s dorazom na
fyzikalnu podstatu a vztahy uvedenych javov k dalsim meteorologickym
faktorom.
OPTICKE METODY SPRACOVANIA INFORMACIE
RNDr. Dagmar Senderakova, CSc. 2/ 0 Z -
Strucny prehlad zakladnych poznatkov vlnovej optiky. Linearny priestorovo
invariantny prenosovy opticky system (OS) a jeho prenosova charakteristika.
Fourierova transformacia, konvolucia a korelacia v koherentnom OS. Zakladne
prvky koherentneho OS. Priestorovo-frekvencny holograficky filter.
Identifikacia obrazov. Nekoherentne systemy optickeho spracovania informacie.
OPTIKA TENKYCH VRSTIEV
prof. RNDr. Anton Strba, CSc. - 2/ 0 Z
Fresnelove vztahy a ich rozbor. Odraz a lom svetla na jednej tenkej
dielektrickej vrstve. Sustavy tenkych vrstiev. Interferencne filtre
a zrkadla. Tenke kovove vrstvy. Meranie a vytvaranie tenkych vrstiev
v optike.
OPTOELEKTRONIKA 1
doc. RNDr. Vladimir Mesaros, CSc. - 2/ 0 Z
Svetelne javy v izotropnom a anizotropnom prostredi. Opticke vlnovody,
elektromagneticka teoria dielektrickych optickych vlnovodov, planarne
symetricke a asymetricke vlnovody. Opticke vlakna - gradientne, so skokovou
zmenou indexu lomu, utlm, disperzia a vlaknove senzory.
ORGANIZACNE SPRAVANIE
(FMUK) 2/ 2 Z -
Sylabus pozri v matematike.
POCITACOVA FYZIKA
RNDr. Jan Ftacnik, CSc. - 2/ 2 Z
Numericke riesenie obycajnych a parcialnych diferencialnych rovnic
(Newtonovej, Poissonovej, difuzie, Schrodingerovej). Metoda Monte-Carlo.
Spracovanie experimentalnych dat.
POCITACOVA SIMULACIA MOLEKULOVYCH SYSTEMOV
doc. RNDr. Jan Urban, CSc. - 2/ 2 Z
Uvod do pocitacovej simulacie. Modelove systemy a interakcne potencialy.
Monte Carlo simulacie. Molekulova dynamika. Technika pripravy Monte Carlo
programov a programov pre molekulovu dynamiku. Analyza vysledkov. Aplikacie
MC a molekulovej dynamiky na biologicke molekuly.
POCITACOVE METODY 2
RNDr. Ladislav Rosenberg 1/ 1 Z -
Vyberova prednaska len pre studentov 4.rocnika KGF. Uvod do OS Unix. Praca
s balikom PVM. Vyzaduje sa ovladanie jazyka F77 alebo C.
POCITACOVE PRAKTIKUM
RNDr. Jan Ftacnik, CSc. - 0/ 2 Z
Podla dohovoru s posluchacmi.
POCITACOVE SIETE
Mgr. Peter Rosinsky - 2/ 0 Z
Historia a vyvoj sieti. Typy sieti z hladiska topologie, prenosoveho media,
architektury. Vrstvove clenenie sietovych prenosovych systemov. Fyzicka
vrstva, vrstva protokolov, vrstva aplikacii. Siete typu ethernet. Protokoly
IPX/SPX, TCP/IP. Novellovska siet. Internet. Prakticke aplikacie.
PRAKTICKA ANALYZA SPEKTIER
prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc. 3/ 0 Z -
Zakladne pojmy o spektrach, typy spektier, sposoby praktickej a teoretickej
analyzy, priklady analyzy roznych typov spektier.
PRAKTICKE VYUZITIE LASEROV
RNDr. Pavel Vojtek, CSc. 2/ 0 Z -
Fyzikalne principy vyuzitia laserov v roznych vednych odboroch, ako aj
v mnohych oblastiach praxe. Analyticke metody, technologicke procesy, prenos
a uchovanie informacii, medicina, umenie a pod. Vyber typov laserov pre
jednotlive oblasti vyuzitia. Volba optimalnych parametrov a orientacia
v komercnych typoch laserov.
PRAKTIKUM Z FYZIKY TUHYCH LATOK
RNDr. Jan Gregus, PhD., doc. RNDr. Edmund Dobrocka, CSc.
- 0/ 3 KZ
V teoretickom uvode su vysvetlene zakladne pojmy krystalografie -
krystalograficka sustava, prvky symetrie, elementarna a primitivna bunka,
Millerove a difrakcne indexy. Dalej su vysvetlene geometricke principy
difrakcie - Laueho difrakcne podmienky, vyuzitie reciprocnej mriezky pri
popise difrakcie, Ewaldova konstrukcia, Braggova rovnica. V praktickej casti
su precvicene styri zakladne ulohy :
1. Analyza polykrystalickeho materialu Debyeovou - Scherrerovou metodou -
identifikacia neznamej latky.
2. Metoda otacaneho krystalu.
3. Orientacia krystalu Laueho metodou.
4. Stanovenie mriezkoveho neprisposobenia epitaxnej vrstvy.
5. Meranie merneho odporu metodou van der Pauwa.
6. Meranie merneho odporu vysokoteplotnou indukcnou metodou.
7. Absorpcia a luminiscencia rubinu.
PRAKTIKUM Z MIKROVLN
doc. RNDr. Andrej Tirpak, CSc. - 0/ 3 KZ
Vysetrovanie cinnosti reflexneho klystrona, vysetrovanie stojatych vln vo
vlnovode, meranie reaktancii a susceptancii, prisposobovanie impedancii.
Meranie kvality dutinovych rezonatorov, vysetrovanie vlastnosti smerovych
odbocnic, feritoveho izolatora a feritoveho cirkulatora. Meranie smeroveho
diagramu a zisku pravouhlej lievikovitej anteny. Vysetrovanie dielektrickych
vlastnosti materialov na mikrovlnach. Vysetrovanie interakcie mikrovlnoveho
pola s latkou (elektronova paramagneticka rezonancia).
PRAKTIKUM Z MONITOROVANIA RADIOAKTIVITY V ZIVOTNOM PROSTREDI
RNDr. Karol Holy, CSc., RNDr. Ivan Sykora, PhD., doc. RNDr. Martin Chudy,
CSc., RNDr. Alexander Sivo
- 0/ 5 Z
Stanovenie koncentracie 232Th, 226Ra a 40K v prirodnych vzorkach metodou
polovodicovej gama spektrometrie. Meranie 3H kvapalnou scintilacnou
spektrometriou. Meranie 14C plynovym proporcionalnym detektorom. Stanovenie
koncentracie 222Rn v podnom vzduchu a vo vode. Stanovenie objemovej aktivity
226Ra vo vode emanometrickou metodou. Alfa spektrometricke stanovenie
koncentracie 218Po a 214Po v ovzdusi pobytovych priestorov. Stanovenie celkovej
aktivity alfa prirodnej vzorky.
PRAVDEPODOBNOSTNE VYPOCTY SEIZMICKEHO OHROZENIA A TECHNOLOGICKEJ
SPOLAHLIVOSTI
RNDr. Ladislav Rosenberg 2/ 0 Z -
Vyberova prednaska len pre studentov 4.rocnika KGF. Definicie a zakladne
pojmy metodiky PSA, metoda stromu poruch, metoda stromu udalosti. Analyza
booleovskych funkcii - Shannonova dekompozicia, metoda minimalnych kritickych
rezov, zakladne algoritmy - MOCUS, CARA, vylepseny CARA. Popis vstupnych
udalosti. Neurcitostna analyza a citlivostna analyza, metody Monte Carlo,
Latin hypercube sampling. Existujuci software. IRRAS, Risk Spectrum, nas
software. Vypocet seizmickeho ohrozenia. Seizmicke ohrozenie, seizmicke
riziko, variabilita v datach seizmologickych databaz a dalsich vstupnych dat.
Metodika vypoctu seizmickeho ohrozenia. Generatory nahodnych cisel. Metoda na
spracovanie neurcitosti vstupnych dat. Metoda logickeho stromu, Metoda Monte
Carlo, Metoda Latin Hypercube Sampling. Ukazky programov.
PREMENNE HVIEZDY
RNDr. Jozef Ziznovsky, CSc. (AU) - 2/ 0 Z
Definicia premennosti, fyzikalne premenne, pravidelne, nepravidelne, rotacia
hviezd, konvekcia, magneticke pole, pulzacia hviezd, hviezdny vietor,
asteroseizmologia, premennost hviezd v roznych oblastiach H - R diagramu.
PREVODNIKY A RIADENIE EXPERIMENTU
doc. RNDr. Pavel Sura, CSc. 2/ 0 Z -
Prevodniky neelektrickych velicin na elektricke, analogove spracovanie
signalu, prevodniky A/D a D/A, prenos cislicoveho signalu do pocitaca,
standardne rozhrania, riadenie experimentu pocitacom.
PRINCIPY APLIKACIE TUNELOVEJ SPEKTROSKOPIE
doc. RNDr. Andrej Plecenik, CSc. (KFTL) 2/ 0 Z -
Tunelove javy v tuhych latkach. Teoreticke zaklady tunelovych javov v kovoch
a supravodicoch. Charakterizacia elektrickych vlastnosti povrchov kovov,
polovodicov a supravodicov. Fyzikalne vlastnosti povrchovych vrstiev
vysokoteplotnych supravodicov. Tunelovanie vo vysokoteplotnych supravodicoch,
tunelova spektroskopia a neelasticka tunelova spektroskopia.
PROGRAMOVACI JAZYK C++
RNDr. Peter Fabo - 2/ 0 Z
Data v C++. Triedy, objekty triedy, smerniky a referencie. Overloading
a Operator Overloading. Dedenie. Virtualne funkcie. Abstraktne triedy.
PROGRAMOVACIE JAZYKY
RNDr. Ladislav Rosenberg - 2/ 0 Z
Vyberova prednaska pre studentov 3. rocnika KGF. Programovaci jazyk C,
zaklady objektovo orientovaneho jazyka C++. Zaklady programovacieho jazyka
Fortran77, vstupno-vystupne prikazy. Praca s kniznicami pri vedecko-
technickych vypoctoch. Prevadzka jazykov pod operacnym systemom Linux.
RADIACNA BIOFYZIKA
prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc. 2/ 0 Z -
Interakcia ziarenia s makromolekulami v suchom stave a vodnom prostredi,
radikalove reakcie, ucinok ziarenia na bunky a velke systemy, modelovanie
ucinku ziarenia na cloveka, hygienicke aspekty.
RADIACNA CHEMIA
RNDr. Jozef Kuruc, CSc. (PIFUK) 4/ 0 Z -
Zakladne veliciny a jednotky v radiacnej chemii, zdroje ionizujuceho
ziarenia, interakcia ionizujuceho ziarenia s hmotou, dozimetria,
experimentalne metody v radiacnej chemii, primarne procesy a primarne
produkty v radiacnej chemii, radiacnochemicke reakcie a ich vyuzitie,
biologicke ucinky ionizujuceho ziarenia.
RADIACNA ENVIRONMENTALNA FYZIKA
RNDr. Karol Holy, CSc. 2/ 0 Z -
Zdroje ionizujuceho ziarenia v biosfere. Ekologicky vyznamne radionuklidy,
ich distribucia a transport v prirode. Radon vo vonkajsej atmosfere a
v pobytovych priestoroch, riziko expozicie. Jadrovo-analyticke metody
sledovania kontaminacie zivotneho prostredia a environmentalnych procesov.
Environmentalne pravo, narodne predpisy a medzinarodne doporucenia pre
ochranu pred ionizujucim ziarenim.
RADIOAKTIVITA V ZIVOTNOM PROSTREDI
RNDr. Alexander Sivo 2/ 0 Z -
Zdroje radioaktivity v prirode. Kozmogenne, terigenne, radiogenne
a antropogenne radionuklidy. Radionuklidy produkovane pri skuskach jadrovych
bomb a jadrovymi energetickymi zariadeniami. Prirodne rezervoare
radionuklidov. Transport radionuklidov. Prechodove koeficienty. Metody
registracie radionuklidov v zivotnom prostredi. Radioaktivita a clovek.
RADIOGEOCHRONOLOGIA
RNDr. Vladimir Hlinka - 2/ 0 Z
Radioaktivita prostredia. Klasifikacia a geneza radioizotopov. Kozmicke
ziarenie. Meranie radioaktivity. Metody stanovenia veku mineralov, Zeme,
slnecnej sustavy. Radioaktivita mimozemskych telies. Prakticke cvicenia
merania radioaktivity mineralov. Stanovenie uranu, thoria, radiodraslika
a radiouhlika.
RADON - MERANIE A RIZIKO
RNDr. Karol Holy, CSc. 2/ 0 Z -
Zdroje radonu. Rovnovazny faktor F. Radon vo vonkajsej atmosfere, sezonne
a denne variacie. Transportne procesy. Radon v bytoch, v stavebnych
materialoch, vo vodach. Metody merania: aktivne a pasivne detektory.
Kalibracia a standardizacia. Rizika z radonovej expozicie. Strategia pre
kontrolu radonovych urovni.
REAKTOROVA FYZIKA
doc. RNDr. Matej Florek, CSc. - 2/ 0 Z
Zaklady reaktorovej fyziky. Kriticka rovnica v dvojgrupovom priblizeni.
Reaktor v stacionarnych a prevadzkovych podmienkach. Heterogenna struktura
aktivnej zony, reflektor, teplotne koeficienty reaktivity, xenonova otrava
a zastruskovanie reaktora, dlhodoba kinetika reaktora. Dynamika jadrovych
reaktorov. Zakladne typy energetickych reaktorov.
RENORMALIZACIA
RNDr. Martin Mojzis, PhD. - 2/ 0 Z
Renormalizacia bez nekonecien (suvis parametrov teorie s meranymi velicinami)
- renormalizacia hmotnosti, vlnovej funkcie, vazbovych konstant,
kontraclenova technika, renormalizacna grupa.
Renormalizacia a nekonecna - struktura sluckovych integralov vo Feynmanovych
diagramoch, regularizacia, renormalizovatelnost. Priklady.
REOLOGIA BIOLOGICKYCH TEKUTIN
MUDr. P. Hubka (LFUK) - 2/ 0 Z
Reologicke vlastnosti ludskej krvi, reometria viskoelastickych tekutin, vplyv
fyzikalnych a biologickych vlastnosti krvi na jej viskozitu, reologicke
vlastnosti synovialnych tekutin, zakladne rovnice pohybu vazkych tekutin,
fyzikalno-matematicke modely pulzacneho prudenia krvi v cievach,
hydrodynamicke aspekty vzniku arteriosklerozy.
REPREZENTACIE LIEOVYCH GRUP VO FYZIKE 1
RNDr. Marian Fecko, CSc. - 2/ 0 Z
Zakladne maticove Lieove grupy a ich Lieove algebry, reprezentacie grup
a algebier, konstrukcie s reprezentaciami (priamy sucet, sucin,...),
reprezentacie SO(3) v kvantovej mechanike, reprezentacie Lorentzovej grupy
a castice so spinom , SU(3), atd.
Predpoklady: zaklady linearnej algebry.
REPREZENTACIE LIEOVYCH GRUP VO FYZIKE 2
RNDr. Marian Fecko, CSc. 2/ 0 Z -
Akcie, G-priestory a homogenne priestory, fundamentalne polia, regularna
reprezentacia, nakrytia a viacznacne reprezentacie, reprezentacie Lorentzovej
grupy, bodkovane a nebodkovane spinory
Predpoklady: reprezentacie Lieovych grup vo fyzike 1, trochu diferencialnej
geometrie (ta bezi sucasne ako Matematicka fyzika 2)
SEIZMOLOGIA SILNYCH POHYBOV A LOKALNE EFEKTY ZEMETRASENI
doc. RNDr. Peter Moczo, CSc. (KGF) - 2/ 0 Z
Klasifikacia efektov zemetraseni, makroseizmicke udaje, meranie a analyza
silnych pohybov, charakteristiky silnych pohybov, vplyv seizmickeho zdroja
a pohyby v blizkej zone, vplyv drahy sirenia a lokalnych geologickych
podmienok, vlnove polia v sedimentarnych strukturach, vlnove polia
v topografickych strukturach.
SEMINAR Z HISTORIE FYZIKY
doc. RNDr. Juraj Sebesta, CSc. 0/ 2 Z -
Rozbor zakladnych diel klasikov fyziky: M. Kopernika, G. Galileiho, I.
Newtona, M. Faradaya, J. C. Maxwella, A. Einsteina, W. Heisenberga, E.
Schrodingera, N. Bohra, L. Boltzmanna. Studium archivnych materialov
o zaciatkoch fyziky na bratislavskej univerzite.
SEMINAR Z POCITACOVEHO MODELOVANIA
doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc. 2/ 0 Z -
Vybrane modely a ich pocitacova interpretacia, zostavovanie a tvorba takychto
modelov a niektore aplikacie.
SIRENIE ELEKTROMAGNETICKYCH VLN
doc. RNDr. Sebastian Sevcik, CSc. - 2/ 1 Z
Maxwellove rovnice, materialove vztahy, rovinne vlny v bezstratovom
dielektriku a vo vodicoch, utlm, disperzia v dielektriku, v kovoch a
v plazme, disperzia v plazme s magnetickym polom (ionosfera), Appletonove
vztahy, disperzne krivky, sirenie radiovych vln, troposfericky rozptyl,
vybrane casti elektromagnetickeho sondovania Zeme, magnetoteluricke
sondovanie.
SIRENIE EXHALATOV V ATMOSFERE
doc. RNDr. Dusan Zavodsky, CSc. - 2/ 1 Z
Hmotnosti zemskych sfer, stredna doba zotrvania plynov a castic v atmosfere,
vertikalna vymena v atmosfere, vyvoj zemskej atmosfery, zdroje znecistovania
ovzdusia, znecistenie ovzdusia - lokalne, regionalne, kontinentalne
a globalne, transformacia primarnych atmosferickych primesi, fotochemicke
procesy v atmosfere, atmosfericky aerosol, vymyvanie atmosferickych primesi
zrazkami, rozptyl skodlivin v atmosfere, matematicke modely rozptylu,
monitorovanie znecistenia ovzdusia, legislativa ochrany ovzdusia.
SLAPOVE JAVY A ELASTICKE VLASTNOSTI ZEME
RNDr. Ladislav Brimich, CSc. (KGF) 2/ 0 Z -
1. Potencial indukovany slapovym vydutim Zeme - vztahy medzi Love-ovymi
cislami h a k a Shidovo cislo l. 2. Linearna, plosna a priestovova roztaznost
zemskej kory, sposobena slapovymi silami. 3. Kelvinova a Herglotzova teoria
zemskych slapov: sfericka elasticita, Kelvinova teoria pre homogennu
nestlacitelnu Zem, heterogenna a stlacitelna Zem, Takeuchiho integracna
metoda.
SLNECNA KORONA
RNDr. Elena Dzifcakova, CSc. 2/ 0 Z -
Zakladne udaje o Slnku. Pristroje na pozorovanie slnecnej korony a ziskane
udaje. Interpretacia pozorovani korony vo vizualnej oblasti spektra. Cyklus
slnecnej aktivity v korone. Niektore ukazy v slnecnej korone. Protuberancie,
tranzienty, koronalne diery. Korona v radiovej a rontgenovej oblasti spektra.
SLNECNE ZIARENIE, JEHO VYUZITIE A INE ALTERNATIVNE ZDROJE ENERGIE
RNDr. Elena Dzifcakova, CSc. 2/ 0 Z -
Spektrum slnecneho elektromagnetickeho ziarenia, slnecna energia, klimaticke
pomery v SR, slnecne energeticke systemy, vyuzitie slnecneho ziarenia pre
konkretne ucely, ekonomicke zhodnotenie slnecnych systemov, ine alternativne
zdroje energie.
SPALOVACIE PROCESY A ICH VYUZITIE V ENERGETIKE A DOPRAVE
doc. RNDr. Marcela Morvova, CSc. - 2/ 0 Z
Vyznam energie, sucasny stav vyroby a spotreby energie, prognozy vyroby
a spotreby energie, klasifikacia energetickych zdrojov, energeticka bilancia
Zeme. Neobnovitelne zdroje energie, obnovitelne prvotne zdroje energie,
druhotne zdroje energie. Energeticke paliva (uhlie a jeho vlastnosti,
kvapalne paliva, plynne paliva, menejhodnotne a nahradne paliva). Zakladne
vlastnosti a popis spalovacieho procesu aplikovaneho v systemoch pre ucely
energetiky zameranej na vyrobu elektrickej energie, tepla, resp. v doprave.
Zakladne predstavy o horeni tuhych paliv, spalovanie vo vrstve, spalovanie na
roste, spalovanie vo fluidnej vrstve, recirkulacia dymovych plynov,
katalyticke spalovanie. Interny spalovaci motor a typy motorov (ottov motor,
dieslov motor a dalsie menej pouzivane motory). Palivove technologie, fluidne
spalovanie, splynovanie uhlia, skvapalnovanie uhlia, alkohol ako palivo,
elektrochemicke palivove clanky a generatory. Paroplynovy cyklus. Spalovacie
turbiny.
SPECIALNE PRAKTIKUM Z PRUDENIA A VYBOJOV V PLYNOCH
doc. RNDr. Ludovit Cervenan, CSc. - 0/ 3 KZ
Praktikum obsahuje ulohy z vakuovej fyziky ako napr. meranie tlakov tepelnymi
vakuometrami, cerpacie vlastnosti ROV, DOV, molekulovych sit, tvorba tenkych
vrstiev a pod. z vybojov v plyne su to problemy ako meranie kat. spadu
potencialu, meranie koncentracii nabitych castic, meranie pohyblivosti ionov,
kataforeza a pod.
SPECIFIKA PRACE INTERDISCIPLINARNYCH TIMOV V MEDICINE
MUDr. Ljuba Bacharova, CSc. (KBCHF) 3/ 0 Z -
Zlozenie interdisciplinarnych timov a dovody ich vytvarania. Zakladne
charakteristiky medicinskeho a zdravotnickeho prostredia: sposob
pregradualneho vzdelavania, system postgradualneho vzdelavania, stavovska
problematika, ochrana individualnych a osobnych udajov, lekarske tajomstvo,
postupy pri zavadzani novych diagnostickych a terapeutickych metod a problemy
s tym spojene: medicinske, legislativne, socialne, ekonomicke. System
struktury a riadenia zdravotnickych zariadeni, definovane pravomoci
a zodpovednosti. Osobnostne faktory medicinskych a zdravotnickych
pracovnikov. Vztah zavaznych klinickych doporuceni pre spravnu diagnosticku
a terapeuticku prax a klinicky vyskum.
SPEKTROMETRIA VZBUDENYCH STAVOV JADIER
doc. RNDr. Jaroslav Stanicek, CSc. 2/ 0 Z -
Procesy vyssich radov. Vnutorne brzdne ziarenie. Vnutorna tvorba e+e- parov.
Excitacia elektronoveho obalu atomu. Dvojfotonove prechody v jadrach.
Nezachovanie parity v jadrovych procesoch. Metodika experimentalneho vyskumu
procesov vyssich radov. Multifunkcna koincidencna spektrometria. Pristrojove
spektra ciarove a spojite. Matica spektralnej citlivosti.
SPEKTROSKOPIA V ASTRONOMII
RNDr. Elena Dzifcakova, CSc. 2/ 0 Z -
Uvod. Spektrum-objekt spracovanie. Astrospektrografy, interferometrie,
interreferencne filtre, detektory ziarenia. Fotoemulzia, jej chyby,
charakteristiky. Proces spracovania. Astronomicke emulzie. Mikrofotometer.
Redukcia fotografickej informacie. Fotoelektricky zaznam. Kalibracia na
vlnove dlzky. Kalibracia na kontinuum, absolutne jednotky. Instrumentalny
profil spektralneho pristroja. Redukcie o pristrojove efekty. Fourie-
transformacie. Instrumentalne rozptylene svetlo. Atlasy spektier Slnka
a hviezd.
SPEKTROSKOPIA ZLOZITYCH MOLEKUL
doc. RNDr. Zuzana Chorvatova, CSc. - 2/ 0 Z
Uvod do teorie molekulovych spektier, metody sledovania struktury a funkcie
biopolymerov: absorpcna spektroskopia, IC spektroskopia, fluorescencna
spektroskopia, spektroskopia kombinacneho rozptylu. Uvod do experimentalnej
techniky. Fourierovska spektroskopia.
SPRACOVANIE CASOVYCH RADOV A NUMERICKE FILTRE
RNDr. Lubomir Turna, CSc. - 2/ 2 Z
Nahodna premenna, spracovanie statistickych suborov: typy rozdelenia,
distribucna funkcia, hustota, podmienene rozdelenie, zavislost nahodnych
premennych, ciselne charakteristiky, limitne vety, charakteristicka funkcia,
funkcia od nahodnej premennej, bodovy odhad parametrov, interval
spolahlivosti, testy zhody, kriteria suhlasu.
STATISTICKA RADIOFYZIKA
doc. RNDr. Andrej Jarosevic, CSc. 2/ 0 Z -
Zakladne pojmy teorie sumovych procesov, korelacna funkcia, spektralna
hustota. Gaussov chaoticky proces, Wienerova-Khintchienova teorema. Tepelny,
vystrelovy a blikavy sum. Sumovy odpor. Transformacia sumoveho signalu
linearnymi detektormi, zmiesavacom. Sumove vlastnosti.
STATISTICKE ASPEKTY A MODELY JADROVYCH REAKCII
RNDr. Emil Betak, DrSc. (KJF) - 2/ 0 Z
Statisticky opis priebehu jadrovych reakcii a jeho predpoklady. Hustoty
stavov. Rezidualna interakcia a zrovnovaznovanie. Pravdepodobnost vyletu
a detailna rovnovaha. Sustava riadiacich rovin a "never-come-back"
aproximacia. Emisia nukleonov a lahkych klastrov (d, t, ? ). Mechanizmus
emisie ? kvant. Nukleon- -? konkurencia.
STATISTICKE METODY V GEOFYZIKE
RNDr. Lubomir Turna, CSc. 3/ 2 Z -
Nahodna fukcia, spracovanie casovych radov: korelacna funkcia, rezy
a charakteristiky korelacnej funkcie, stacionarne a ergodicke procesy,
kanonicky rozklad a transformacia nahodnej funkcie a jej charakteristik,
filter a jeho operator, frekvencna charakteristika filtra.
STOCHASTICKE PROCESY A SYSTEMY
RNDr. Lubomir Turna, CSc. 2/ 0 Z -
Stochasticke integraly a diferencialy, riesenie stochastickych
diferencialnych rovnic a Markovove procesy, asymptoticke chovanie riesenia
stochastickej rovnice, stabilita rieseni stochastickych dif. rovnic, sustavy
stochastickych diferencialnych rovnic, stochasticke dif. rovnice bez ucinku.
STRATEGICKY MANAZMENT
(FMUK) 2/ 2 Z -
Sylabus pozri v matematike.
STRUKTURA A VLASTNOSTI TUHYCH LATOK
doc. RNDr. Svetozar Kalavsky, CSc. 3/ 2 Z -
Uvod. Krystaly, kvazikrystaly, amorfne latky, charakteristiky usporiadania,
procesy krystalizacie, zonove cistenie. Symetria krystalov. Symetria ako
grupa operacii, translacna symetria. Millerove symboly, reciprocna mriezka,
bodova symetria, konstrukcia systemu bodovych grup, limitne grupy,
priestorova symetria, konstrukcia systemu priestorovych grup. Priklady opisu
jednoduchych typovych krystalickych struktur. Studium struktury. Moznosti
zobrazovania a analyzy krystalickych struktur. Difrakcna metoda, amplituda
rozptylu, mriezkovy faktor, Laueho rovnice, Braggova rovnica, Ewaldova
konstrukcia, strukturny faktor, atomovy faktor, zakladne experimentalne
metody. Symetria a fyzikalne vlastnosti. Vztah symetrie a fyzikalnych
vlastnosti. Neumanov, Curieho a Voigthov princip, tenzorovy opis fyzikalnych
vlastnosti, polarne a axialne tenzory, symetricke tenzory 2. radu
a charakteristicke plochy. Javy popisovane tenzormi 3. a 4. radu.
STRUKTURA HMOTY VO VESMIRE
doc. RNDr. Pavel Palus, CSc. 2/ 0 Z -
Elementarne castice, system, interakcie. Sila nuklearna, elektromagneticka,
slaba a gravitacna. Pevna, plynna a plazmaticka zlozka vesmiru. Nove poznatky
ziskane z pozorovani Hubbleovho teleskopu.
STYK MIKROPOCITACA S PROSTREDIM
doc. Ing. Dusan Kollar, CSc. 1/ 1 Z -
Ozrejmit funkcie a sposoby programovania stykovych obvodov umoznujucich
paralelny a seriovy prenos dat, obvodov casovaca, prevodnikov ADC a DAC,
obvodov umoznujucich DMA prenos dat a tiez sposoby obsluhy preruseni.
Prednaska je doplnena praktickymi cviceniami na objasnenie odprednasanej
latky. Prednaska nadvazuje na kurz "Zaklady technickeho a programoveho
vybavenia".
SVETOVA EKONOMIKA
(FMUK) - 2/ 2 Z
Ekonomicka interdependencia vo svetovej ekonomike. Internacionalizacne,
integracne a interdependencne procesy vo svetovej ekonomike, formy ich
prejavu. Medzinarodne tovarove vztahy, medzinarodna migracia pracovnych sil.
Medzinarodne kapitalove vztahy a menove vztahy. Medzinarodne financne vztahy.
Transnacionalne korporacie ako faktor medzinarodnej ekonomickej
interdependencie.
SYMETRIE VO FYZIKE ELEMENTARNYCH CASTIC
doc. RNDr. Julius Vanko, PhD. - 2/ 0 Z
Invariantnost a symetria v kvantovej a relativistickej fyzike. Zakladne
vlastnosti Lieovych grup. Invariantnost voci grupovym transformaciam. Grupy
symetrii a ich fyzikalny vyznam. Izotopicky spin a podivnost. SU(2) a SU(3)
symetria. Kvarky a SU(3). Diskretne symetrie, parita, nabojove zdruzenie
a inverzia casu. Narusenie P, C, T a CP invariantnosti. Zjednotenie
interakcii, teorie Velkeho zjednotenia a supersymetrie.
TECHNICKE KRESLENIE
RNDr. Sona Kudlickova, CSc. - 2/ 0 Z
Technicka normalizacia a technicke vykresy (normy STN ISO). Zaklady
technickeho zobrazovania, pravidla kotovania, rezy a prierezy.
TECHNIKA VYSOKYCH NAPATI A ZASADY BEZPECNEJ PRACE
RNDr. Dusan Benovic, CSc. 2/ 0 Z -
Zdroje vysokeho napatia, nasobice napatia, zakladne vlastnosti dielektrik,
zasady bezpecnej prace na elektrickych zariadeniach, najnovsie predpisy BOZP
a PO, dolezite STN.
TECHNOLOGIA PRE OPTIKU A OPTOELEKTRONIKU 1
RNDr. Jozef Kaluzay, CSc. - 2/ 0 Z
Metody ziskavania nizkych tlakov. Konstrukcia vakuovych aparatur. Ziskavania
nizkych teplot a ich meranie.
TECHNOLOGIA PRE OPTIKU A OPTOELEKTRONIKU 2
RNDr. Jozef Kaluzay, CSc. 2/ 0 Z -
Metody pripravy tenkych vrstiev. Technologie nizkotlakovej plazmy.
Technologia krystalickych materialov. Vrstevnate prostredie v optike
a optoelektronike.
TECHNOLOGIE NA CISTENIE OVZDUSIA
doc. RNDr. Marcela Morvova, CSc. - 2/ 0 Z
Typy exhalatov s ohladom na moznosti ich cistenia. Technologie cistenia
odpadnych plynov podla skupin: Odprasovanie exhalatov, desulfuracia,
denitrifikacia, denox procesy, likvidacia VOC, deodoracia, odstranovanie
kyslosti plynov (najma HCl), odstranovanie dalsich zloziek mimo skupin.
Problemy uplnej resp. ciastocnej recyklacie. Problemy zamerane na znizenie
toxicity produktov. Sekundarne vyuzitie produktov.
TEORETICKE ZAKLADY SPEKTROSKOPICKYCH METOD
doc. Ing. Pavol Mach, CSc. 2/ 0 Z -
Casovo zavisle stavy a spektr., vibracia a rotacia dvojatomovych molekul,
rotacia polyatomickych molekul, vibracia polyatomickych molekul, uvod do
rezonancnych metod.
TEORIA GRUP VO FYZIKE TUHYCH LATOK
RNDr. Vladimir Urban 2/ 0 Z -
Zakladne pojmy z teorie grup. Teoria reprezentacii. Reprezentacie bodovych,
priestorovych, diskretnych a spojitych grup. Symetria v kvantovej mechanike
a fyzike tuhych latok. Stavy atomu a snimanie degeneracie. Medzihladinove
prechody. Kmity molekuly a krystalickej mriezky. Clefsch-Gordonove
koeficienty a 3-j symboly. Symorfne a nesymorfne priestorove grupy.
TEORIA JEDNODIMENZIONALNEHO ELEKTRICKEHO PLYNU V KVANTOVYCH DROTOCH
RNDr. Milan Mosko, CSc. (KFTL) 2/ 0 Z -
Jednodimenzionalne (1D) systemy, kvantove droty. Neinteragujuce 1D elektrony
v atomarnej retiazke, dielektricka funkcia, tienenie fononov, Peierlsov
prechod kov - izolant. Interagujuce 1D elektrony v atomarnej retiazke,
Hubbardov gap. Volne 1D elektrony s Hartree - Fockovou interakciou, Fermiho
a Luttingerova kvapalina. Kvantovy transport 1D elektronov, univerzalna
Boltzmanova rovnica, Monte Carlo simulacia.
TEORIA MNOHONUKLEONOVYCH SYSTEMOV
RNDr. Fedor Simkovic, CSc. - 2/ 0 Z
Nukleon-nukleonova interakcia. Priblizenie Hartree Focka a Hartree-Fock-
Bogolyubova. Vypocet vybudenych stavov jadier a jadrovych prechodov
(mnohocasticovych Greenovych funkcii) metodami QRPA a renormalizacnej QRPA.
Jadrove giganticke rezonancie. Schematicke modely.
TEORIA NAHODNYCH FUNKCII A JEJ VYUZITIE V METEOROLOGII 1
RNDr. Frantisek Matejka, CSc. (KMK) - 2/ 0 Z
Zakladne pojmy z teorie nahodnych funkcii. Charakteristiky nahodnych funkcii
a ich vlastnosti. Stanovenia charakteristik nahodnych funkcii zo suborov
nameranych udajov. Vlastnosti korelacnych funkcii a ich vyuzitie pri analyze
vysledkov meteorologickych merani. Nahodne polia. Statisticka struktura
meteorologickych nahodnych poli.
TEORIA NAHODNYCH FUNKCII A JEJ VYUZITIE V METEOROLOGII 2
RNDr. Frantisek Matejka, CSc. (KMK) 2/ 0 Z -
Extrapolacia, interpolacia a filtracia nahodnych funkcii. Priklady optimalnej
linearnej extrapolacie meteorologickych procesov. Vyuzitie teorie nahodnych
funkcii pri optimalizacii experimentu v meteorologii. Spektralna analyza
nahodnych funkcii a nahodnych poli. Niektore vysledky spektralnej analyzy
nahodnych poli meteorologickych prvkov. Simulacia stochastickych procesov.
Principy tvorby stochastickych modelov. Simulacne modely pocasia a klimy.
TEORIA ZIARENIA
RNDr. Eduard Masar, CSc. - 2/ 0 Z
Ziarenie systemu nabitych castic v priblizeni elektrickeho dipolu,
elektrickeho kvadrupolu a magnetickeho dipolu v kvazistatickej a vlnovej
zone. Radiacne trenie. Prirodzena sirka spektralnych ciar (klasicka teoria).
Rozptyl elmag. vln volnym a viazanym nabojom. Hranice pouzitelnosti klasickej
teorie ziarenia. Rozklad elmag. pola na oscilatory. Kvantovanie systemu atom
+ pole ziarenia. Prirodzena sirka spektralnych ciar (kvantova teoria).
Spontanna a stimulovana emisia. Sirenie svetla vo vakuu. Interferencia
svetla. Rozptyl ziarenia volnym nabojom.
TRANSFORMACIA LASEROVEHO ZIARENIA V PLYNOCH
RNDr. Zuzana Zabudla 2/ 0 Z -
Fyzikalne principy nelinearnej optiky plynov. Generacia UV, VUV a makkeho
rontgenovskeho ziarenia metodami nelinearnej optiky. Transformacia IC
ziarenia v atomarnych a molekularnych plynoch. Generacia vyssich harmonickych
a posuv frekvencii na vibracnych nelinearitach molekul. Obracanie vlnoveho
frontu laseroveho ziarenia v nelinearnych plynovych prostrediach.
URCOVANIE SKRYTYCH PERIODICIT
RNDr. Lubomir Turna, CSc. - 2/ 0 Z
Linearne a nelinearne selektivne transformacie polyharmonickych funkcii,
stredovanie funkcie za skusobnu periodu, demodulacia, korelacne metody,
selektivne transformacie polyharmonickych funkcii za pritomnosti sumu. Odhad
parametrov periodicit, odhad frekvencii korelacnou metodou, vyhladavanie
periodicit cez odhad spektralnej hustoty, pouzitie metody konecnych
diferencii a sum, odvodenie frekvencnej rovnice pomocou diferencialnych metod
a retazovych zlomkov, odlisnosti a suvislosti s Fourierovou analyzou.
URYCHLOVACE CASTIC
prof. RNDr. Branislav Sitar, DrSc. - 2/ 0 Z
Preco sa pouzivaju urychlovace. Linearne urychlovace elektrostaticke.
Linearne urychlovace rezonance. Cyklicke urychlovace: cyklotron, fazotron,
mikrotron, betatron, synchrotron, synchrofazotron. Silna fokusacia. Popis
pohybu castic v urychlovaci, podmienky stability. Vyvedene zvazky. Protibezne
zvazky. Urychlovacie a akumulacne komplexy.
UVOD DO BIOLOGIE
RNDr. Melania Babincova, CSc. - 4/ 0 Z
Obecne vlastnosti zivych sustav, struktura a funkcia bunky, jednobunkove
a mnohobunkove organizmy, rozmnozovanie, evolucia a jej mechanizmy.
UVOD DO BIOMECHANIKY
RNDr. Melania Babincova, CSc. 2/ 0 Z -
Predmet biomechaniky, biomechanika bunkovej membrany a tvar bunky,
biomechanika tkaniv v ludskom organizme, pohybovy aparat - system kosternych
svalov, termomechanicke aspekty svalovej kontrakcie, klbove spojenie, aktivny
pohyb klbu, silove posobenie na prvky skeletu viskozno - elasticke vlastnosti
telovych tekutin - deformacia zil, elasticke vlastnosti ciev, srdce ako
pumpa, biomechanika sluchu a funkcie ucha, teoria sluchu, mechanika dychania,
biomechanika traviaceho ustrojenstva, mechanika zaludka a criev, nervoveho
tkaniva, aplikacie biomechaniky v medicine.
UVOD DO FYZIKY ELEMENTARNYCH CASTIC 1,2
doc. RNDr. Anna Zuzana Dubnickova, DrSc. 2/ 0 Z 2/ 0 Z
Interakcie, symetrie, kvantove cisla, zakony zachovania, systematika EC.
Dynamika EC - rozpady a reakcie. Rezonancie. Kvarkova struktura hadronov.
Hlbokonepruzny rozptyl leptonov na nukleonoch. Partony. Uvod do kvantovej
teorie pola pre pesich - vypocet sirok rozpadu a diferencialnych ucinnych
prierezov EC interagujucich elektromagneticky a silne.
UVOD DO NUKLEARNEJ GEOFYZIKY
doc. RNDr. Jozef Masarik, DrSc. 2/ 0 Z -
Zakladne poznatky o nukleosynteze. Primordialne, antropogenne a kozmogenne
nuklidy. Princip modernych radiometrickych metod (datovanie, studium erozie,
katastroficke procesy). Postavenie Zeme v slnecnej sustave. Izotopy olova,
chronometer slnecnej sustavy. Vesmir a chemicke prvky v nom, vzajomne
suvislosti.
UVOD DO STANDARDNEHO MODELU
RNDr. Martin Mojzis, PhD. 4/ 0 Z -
Opakovanie a doplnenie niektorych tem z kvantovej teorie pola -
renormalizacia, kalibracne teorie, spontanne narusenia symetrie, Higgsov
mechanizmus. Kvantova chromodynamika - formulacia teorie, poruchova teoria,
neporuchove pristupy. Elektroslabe interakcie - Fermiho teoria, V-A teoria,
GWS teoria. Vypocet niektorych procesov v ramci standardneho modelu.
UVOD DO STUDIA POLOVODICOVYCH HETEROSTRUKTUR
RNDr. Jan Gregus, PhD. 2/ 0 Z -
Prednaska oboznami posluchacov s niektorymi technologiami pripravy tenkych
vrstiev (v historickom slede t.j. naparovanie, naprasovanie, (CVD, MOCVD,
MBE, HWE ...), konstrukciou zariadeni, problemami rastu a zakladnymi metodami
pouzivanymi na analyzu tychto vrstiev (napr. RHEED, SIMS, XPS, UPS atd.).
Ukazeme viacero prikladov vyuzitia tychto struktur (kvantovych jam,
supermriezok, ... v elektronike, v optoelektronike) a nakoniec budeme
diskutovat o perspektivach dalsieho smerovania v tejto oblasti.
VAKUOVA A KRYOGENNA TECHNIKA
doc. RNDr. Peter Kus, CSc., RNDr. Milan Vachula2/ 0 Z -
Metody ziskavania vakua rozneho stupna. Netesnosti vakuoveho systemu.
Absorpcia plynov na stenach vakuoveho systemu. Vlastnosti kryogennych latok.
4He (tepelne, transportne vlastnosti, fazovy diagram, viskozita, tepelna
vodivost, mechanokaloricky jav, heliovy film). Dvojzlozkova teoria He II,
Bose-Einsteinov model. Landauov model. Supratekutost He II. Kvantove viry.
Kryogenne zariadenia. Metody dosahovania nizkych a velmi nizkych teplot.
Meranie nizkych teplot. Tepelne izolacie a spojovacie materialy vo fyzike
nizkych a velmi nizkych teplot.
VAKUOVA FYZIKA A VAKUOVA TECHNOLOGIA
prof. RNDr. Peter Lukac, DrSc., doc. RNDr. Pavol Veis, CSc.
- 2/ 0 Z
Kineticka rovnica plynov. Boltzmanova kineticka rovnica. Prenosove javy
v plynoch. Prudenie plynov pri nizkych tlakoch. Povrchove procesy. Procesy
prebiehajuce v stenach vakuovych systemov. Teoria cerpacieho procesu.
Mechanicke a suche vyvevy. Ejektorove a difuzne vyvevy. Ionovosorpcne
a kryogenne vyvevy. Metody merania cerpacej rychlosti vyvevy. Vakuometre
nepriame (tepelne, ionizacne). Meranie parcialnych tlakov. Hladanie
netesnosti vakuovych systemov. Navrhovanie vakuovej aparatury. Jednotlive
vakuove stavebne prvky. Vyuzitie vakua v metalurgii, potravinarstve,
farmacii, medicine a inych oblastiach priemyslu a vedy.
VLASTNOSTI LATOK V EXTREMNYCH PODMIENKACH
RNDr. Vladimir Urban - 2/ 0 Z
Struktura tuhych latok a energia vazby. Kmity mriezky. Debyeho aproximacia.
Stavova rovnica a Gruneisenove parametre. Stavove rovnice zo zakladnych
principov. Termalne stavove rovnice. Termodynamika fazovych prechodov
a tavenie.
VLNOVA OPTIKA
RNDr. Dagmar Senderakova, CSc. - 2/ 0 Z
Koherencia svetla (Komplexny analyticky signal ako nahodna funkcia. Funkcia
vzajomnej koherencie. Komplexny stupen koherencie. Casova, priestorova
a polarizacna koherencia.) Zaklady fotopulznej statistiky (Fotoelektricka
rovnica. Statisticke vlastnosti svetelnych zdrojov. Moznosti praktickeho
vyuzitia.) Skalarna teoria difrakcie (Fresnelov ohyb ako konvolucia.
Fraunhoferov ohyb ako Fourierova transformacia. Difrakcia svetla na
ultrazvuku a jej aplikacie. Gaussov zvazok.). Linearny opticky system
(Linearnost a priestorova invariantnost. Prenosova charakteristika. Vplyv
koherentnosti svetelneho pola.) Zaklady holografie (Zapis a rekonstrukcia
hologramu a jeho vlastnosti). Opticky signal v teorii informacie (Zakladme
pojmy).
VLNOVE POLIA V ATMOSFERE A MAGNETOSFERE
RNDr. Adriena Ondraskova, CSc. 2/ 0 Z -
Sirenie magnetohydrodynamickych vln v zemskej magnetosfere a ionosfere.
Fyzikalna podstata geomagnetickych mikropulzacii. Struktura
elektromagnetickych poli v magnetosfere a ionosfere. Model sferickej
dvojvrstvovej ionosfery a vznik a povaha Schumannovych rezonancii (SR).
Vlastne frekvencie SR v zavislosti na vyske hranice vodivosti a hranice
odrazu. Energeticka bilancia SR.
VLNY V PLAZME
prof. RNDr. Peter Lukac, DrSc. 2/ 0 Z -
Rozdelenie a popis vln. Vlny s malymi amplitudami. Charakteristika priecnych
vln. Makroskopicky a kineticky popis vln. Dielektricka konstanta a vodivost
plazmy. Elektrostaticke a elektromagneticke vlny. Disperzne vztahy. Tlmenie
plazmovych vln. Sirenie elektromagnetickych vln v plazme. Diagnostika plazmy
elektromagnetickymi vlnami. Urcenie radialneho rozdelenia koncentracie
elektronov. Vplyv okrajovych a hranicnych podmienok. Radiometria plazmy.
Interakcia elektromagnetickych vln s elektronmi. Rozptyl elektromagnetickych
vln a interferencia. Nestability plazmy.
VODA A MEDZIMOLEKULOVE KOMPLEXY
RNDr. Peter Babinec, CSc. 2/ 0 Z -
Zakladne pojmy, interakcia DNA s kovovymi ionmi, s vodou, s bielkovinami,
s liecivami, enzymaticka katalyza, farebne videnie.
VPLYV SKLADOK A ODKALISK NA GEOLOGICKE PROSTREDIE
doc. Ing. Mirko Matys, CSc. (PIFUK), A. Rehacikova (PIFUK)
2/ 0 Z -
Migracia znecistujucich latok v geologickom prostredi. Sorpcne vlastnosti
jemnozrnnych zemin a metody ich zistovania. Hodnotenie jemnozrnnych zemin
Slovenska ako geobarier.
VYBOJE V PLYNOCH A ICH APLIKACIE
RNDr. Imrich Morva, CSc. 3/ 0 Z -
Vznik samostatneho vyboja (klasifikacia elektrickych vybojov v plynoch,
podmienky existencie vyboja, zakony podobnosti, vyboj v elektronegativnych
plynoch, vplyv priestoroveho naboja, streamer), tleci vyboj (struktura,
rozvoj, formy tlecieho vyboja, katodova oblast tlecieho vyboja, kladny stlpec
tlecieho vyboja, Shotkyho teoria - radialne rozlozenie naboja a potencialu,
teplota elektronov, pozdlzny gradient potencialu, anodova oblast tlecieho
vyboja), koronovy vyboj (zakladne vlastnosti, zapalna intenzita
elektrostatickeho pola korony, voltamperove charakteristiky, elektricky
vietor, pulzne procesy v koronovom vyboji, prakticke pouzitie koronoveho
vyboja), iskrovy vyboj (vznik a rozvoj iskry, prieraz pri velkych
medzielektrodovych vzdialenostiach - blesk, gulovy blesk), elektricky obluk
(zakladne vlastnosti, casti obluka, prikatodove oblasti, Mc Keonova rovnica,
energeticka bilancia obluka - Elenbas - Hellerova rovnica, stabilizovany
obluk a palmatrony, vyuzitie oblukoveho vyboja), vysokofrekvencny vyboj
(zakladne vlastnosti, pobyb elektronu vo vf poli, typy vf vybojov, difuzna
teoria zapalenia vf vyboja, indukcne viazany vf vyboj v prudiacom prostredi
pri atmosferickom tlaku - ICP zariadenia, vyuzitie vf vyboja), atmosfericke
javy suvisiace s elektrickymi vybojmi.
VYBRANE KAPITOLY SPEKTROMETRIE GAMA ZIARENIA
RNDr. Ivan Sykora, PhD. 2/ 0 Z -
Zakladne charakteristiky detektorov gama ziarenia. Elementy spektrometrickeho
retazca a ich funkcia. Optimalizacia spektrometrickej trasy, koincidencne
systemy, kryogenne detektory - principy cinnosti. Typy detektorov, zakladne
charakteristiky, aplikacia pri rieseni problemov jadrovej fyziky.
VYBRANE KAPITOLY Z DEJIN ASTRONOMIE
doc. RNDr. Maria Hajdukova, CSc. - 2/ 0 Z
Pociatky astronomie. Kalendar. Vyvoj nazorov na svet. Anticka astronomia.
Aristarchos, Hipparchos, Ptolemaiov Almagest a geocentrizmus. Stredovek,
Galilei, Kopernik a zapas o heliocentrizmus. Kepler, Newton a nasledny rozvoj
nebeskej mechaniky. Pociatky stelarnej astronomie a astrofyziky. Kozmologicke
paradoxy a spory o nekonecnost vesmiru. Hubble, cerveny posun, expanzia
vesmiru a kozmologicke dosledky. Dejiny astronomie u nas.
VYBRANE KAPITOLY Z FYZIKY VYSOKYCH ENERGII
RNDr. Stanislav Tokar, CSc. 2/ 0 Z -
Zakladne pojmy fyziky vysokych energii. Fundamentalne castice a sily.
Elektrodynamika castic so spinom 0. Ucinny prierez. Propagator.
Elektrodynamika castic so spinom 1/2. Formalizmus rozptylu bodovych castic.
Rozptyl elektronu na statickom naboji. Korekcie vyssich radov. Lambovsky
posuv. Anomalny magneticky moment. Renormalizacia. Tienenie naboja v QED,
beziaca vazbova konstanta. Beziaca vazbova konstanta v QCD. Rozptyl elektronu
na protone. e-p rozptyl experimentalne. Struktura protonu, formfaktory.
Nepruzny e-p rozptyl. Partony, Bjorkenovsky scaling. Kvarky a gluony
v protone. Interakcia virtualnych fotonov s partonmi. Ucnny prierez
vyziarenia gluonu. Narusenie skalovania. Altareliho-Parisiho rovnica. Uplna
rovnica pre evoluciu partonovej hustoty. Anihilacia e-e+ na kvarky.
Fragmentacne funkcie. Experimentalne meranie fragmentacnych funkcii. Procesy
e-e+ s troma jetmi. Experimentalne testy QCD. Procesy oscilacii v systeme
neutralnych K, D a B mezonov. Procesy s narusenim CP-symetrie.
VYBRANE KAPITOLY Z KOZMICKEJ GEOFYZIKY
RNDr. Alla Prigancova, CSc. (KGF) 2/ 0 Z -
Zameranie kozmickych vyskumov v oblasti fyziky vztahov Slnko-Zem. Variabilita
medziplanetarnych podmienok. Prenos energie a hmoty zo Slnka. Funkcia
interakcie. Disipacne procesy v magnetosfere a ionosfere. Modelovanie
magnetickej burky. Problematika predpovede magnetosferickej porusenosti.
VYBRANE KAPITOLY Z MEDICINSKEJ INFORMATIKY
RNDr. Ing. Mikulas Popper, CSc. - 2/ 0 Z
Sylabus pozri v informatike.
VYBRANE KAPITOLY Z METOD CHEMICKEJ FYZIKY
prof. Ing. Ivan Hubac, DrSc., doc. Ing. Pavol Mach, CSc., doc. RNDr. Jan
Urban, CSc., RNDr. Peter Babinec, CSc.
3/ 0 Z -
Aplikacia kvantovomechanickych a klasickych metod na predpovede vlastnosti
molekul (geometria, spektra, energetika). Monomolekulove reakcie (RRKM
metoda, metoda klasickych trajektorii). Teoria prechodoveho stavu.
VYBRANE KAPITOLY Z PALEOMAGNETIZMU A ARCHEOMAGNETIZMU
RNDr. Igor Tunyi, CSc. (KGF) - 2/ 0 Z
Magneticke mineraly, namagnetovanie hornin, uchovanie remanentnej magnetickej
polarizacie v geologickych casoch, metody paleo a archeomagnetizmu,
interpretacia merani, suvis s pohybom kontinentov, rekonstrukcia tektonickych
pohybov, dynamika geomagnetickeho pola v geologickej a novodobej historii
Zeme.
VYBRANE PROBLEMY Z ASTROFYZIKY
RNDr. Juraj Zverko, DrSc. (AU) 2/ 0 Z -
Klasifikacia hviezd, interagujuce dvojhviezdy, hviezdy s vysokou
svietivostou, chemicky pekuliarne hviezdy.
VYSKUM GLOBALNEJ KLIMY
Mgr. Marian Melo - 2/ 0 Z
Struktura a vlastnosti klimatickeho systemu. Zmeny klimy v geologickej
a historickej minulosti Zeme, metody studia klimy v davnej minulosti, priciny
zmien klimy. Sklenikovy efekt atmosfery a jeho zosilnenie. Analogova metoda,
modely vseobecnej cirkulacie atmosfery. Modelovanie klimy pomocou
klimatickych modelov, projekcie klimatickych zmien v globalnom meradle a na
regionalnej urovni, scenare buducej klimy.
VYSOKOFREKVENCNA SPEKTROSKOPIA
RNDr. Frantisek Kundracik, CSc. - 2/ 0 Z
Zeemannovske stiepenie energetickych hladin spinu v magnetickom poli,
rezonancne javy. Relaxacne procesy. Makroskopicky popis magnetizacie sustavy
spinov, Blochove rovnice. Zaklady jadrovej magnetickej rezonancie
a elektronovej paramagnetickej rezonancie a ich typicke aplikacie.
VYSOKOTEPLOTNA SUPRAVODIVOST
doc. RNDr. Peter Kus, CSc. - 2/ 0 Z
Vysokoteplotna supravodivost (VTS) - zakladna charakteristika. Prehlad
existujucich VTS. Priprava VTS (pevne materialy, tenke vrstvy). Urcovanie
fyzikalnych parametrov VTS. Modifikovanie vlastnosti VTS ionovou implantaciou
a ozarovanim. Priprava monokrystalov VTS. Slabe spoje na objemovych VTS
materialoch a tenkych vrstvach. Vplyv substratov a oddelovacich vrstiev na
vlastnosti VTS tenkych vrstiev. Aplikacie VTS.
ZAKLADY BIOLOGIE MIKROORGANIZMOV
Ing. Gabriel Ruttkay-Nedecky, CSc. - 2/ 0 Z
Biologia bakterii a virusov. Struktura bakterii a virusov, tvarove
odlisnosti. Rast a rozmnozovanie bakterii, ich potravinovy cyklus. Virusovy
genom. Reprodukcia virusov. Bakterie uzitocne pre cloveka a bakterie
skodlive. Virogenia. Zivot mikroorganizmov v extremnych podmienkach.
ZAKLADY CISLICOVEJ A IMPULZNEJ TECHNIKY
doc. Ing. Dusan Kollar, CSc. - 0/ 2 Z
Strucny suhrn zakladnych statickych a dynamickych parametrov elektronickych
prvkov so zameranim na ich pouzitie v integrovanych logickych clenoch TTL,
ECL a CMOS. Zakladne typy kombinacnych logickych a aritmetickych obvodov
a zakladne typy sekvencnych obvodov. Na zaklade prikladov zapojeni obvodov sa
prakticky demonstruju niektore zapojenia pouzivane pri tvarovani impulzov
a pri roznych sposoboch registovania impulzov.
ZAKLADY DOZIMETRIE
doc. RNDr. Martin Chudy, CSc. 2/ 0 Z -
Dozimetricke veliciny (expozicia, davka, kerma) a vztahy medzi nimi. Radiacna
rovnovaha, Braggova - Grayova teoria ionizacia v dutine. Stanovenie
zakladnych dozimetrickych velicin, kalorimetricke a iontometricke metody.
Dutinova ionizacna komora, tkanivova ekvivalencia. Integralne metody,
termoluminiscencne dozimetre, fotograficke metody, stopove detektory.
Biologicke ucinky ionizujuceho ziarenia (stochasticke a nestochasticke),
vztah davky a ucinku, koeficienty rizika, zakladne principy ochrany pred
ziarenim.
ZAKLADY FYZIKY PLAZMY
doc. RNDr. Viktor Martisovits, CSc. - 3/ 0 Z
Pojem plazma, Debye-Huckelova teoria, nerovnovazna plazma, prenosove javy
(zrazky castic, pohyblivost, difuzia), vyboje v plynoch (lavina, zapalovanie
vyboja, tleci vyboj, obluk, iskra), diagnostika plazmy, aplikacie.
ZAKLADY KRAJINNEJ EKOLOGIE
doc. RNDr. Milan Kminiak, CSc. (PIFUK), Mgr. Lubica Lehocka (PIFUK)
2/ 0 Z -
V ramci predmetu bude podany vyklad zakladnych pojmov a principov krajinnej
ekologie ako interdisciplinarneho vedneho odboru. Osobitna pozornost bude
venovana hodnoteniu priestorovej struktury krajiny a tvorbe komplexnych
(syntezovych) krajinoekologickych ukazovatelov. Na teoreticku cast prednasok
bude nadvazovat aplikacna cast zamerana na tvorbu uzemnych systemov
ekologickej stability.
ZAKLADY KVANTOVEJ ELEKTRONIKY
prof. RNDr. Anton Strba, CSc. 2/ 0 Z -
Einsteinove koeficienty. Inverzia obsadenia hladin. Tvar spektralnej ciary.
Absorpcia a zosilnenie optickeho signalu. Nasytenie. Laser s Fabryho-
Perotovym rezonatorom. Vykon lasera. Optimalna spatna vazba. Synchronizacia
modov. Generacia gigantickych impulzov. Gaussov zvazok v opt. rezonatore.
Pozdlzne a priecne mody. Kriteria stability. Ekvivalencia rezonatorov.
Niektore typy laserov a ich vlastnosti.
ZAKLADY LASEROVEJ SPEKTROSKOPIE
doc. RNDr. Zuzana Chorvatova, CSc. 2/ 0 Z -
Prednaska je totozna s predchadzajucou (v rozsahu 3/0), ale posluchaci ju
navstevuju 2/3 semestra. Nie je v nej teda zahrnuta LS s priestorovym
a casovym rozlisenim, ani niektore aplikacne moznosti LS.
ZAKLADY LASEROVEJ SPEKTROSKOPIE (BMF)
doc. RNDr. Zuzana Chorvatova, CSc. 3/ 0 Z -
Lasery - zdroje svetla pre spektroskopiu. Atomova LS (absorpcna,
fluorescencna, fotoionizacna). Molekulova dopplerovska LS. Molekulova LS
s vysokym rozlisenim (subdopplerovska). LS rozptylu svetla. Optoakusticka LS.
LS s priestorovym a casovym rozlisenim (ps a fs LS). Niektore aplikacne
moznosti LS.
ZAKLADY MAGNETICKEJ REZONANCNEJ SPEKTROSKOPIE A TOMOGRAFIE
M. Mazur (KBCHF) 2/ 0 Z -
Fyzikalne zaklady NMR spektroskopie, 2D NMR spektroskopia, NMR spektroskopia
vysokeho rozlisenia, zaklady EPR spektroskopie, EPR spektra izotropnych
systemov, zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie, MR tomografia.
ZAKLADY METROLOGIE
doc. RNDr. Pavol Cicmanec, CSc. 2/ 0 Z -
Medzinarodna sustava meracich jednotiek SI . Definicia zakladnych a ostatnych
jednotiek.Normaly medzinarodne a narodne.Kalibracia zakladna
a periodicka.Mormy ISO a STN ,technicka normalizacia v EU, pravne predpisy .
Akreditacia a certifikacia pracovisk . Skusobnictvo
ZAKLADY NUKLEARNE-MEDICINSKYCH METOD
MUDr. Sona Kovacova (LFUK) 2/ 0 Z -
Principy diagnostickych a terapeutickych metod nuklearnej mediciny.
Pristrojova technika. Scintilacny detektor. Gamagrafy. Gamagramy. Gamakamery.
Gamakamery s vypoctovou technikou. Emisna pocitacova tomografia (ECT).
Pozitronova emisna tomografia (PET). Kontrola kvality pristrojovej techniky.
Radiofarmaka. Definicia radiofarmaka a jeho vlastnosti. Priprava radiofarmak.
Davkovanie radiofarmak. Klinicke formy poskodenia a oziarenia. Akutna
a chronicka choroba z oziarenia. Vnutorna kontaminacia. Zasady hygieny prace
s otvorenymi ziaricmi.
ZAKLADY RADIODIAGNOSTIKY A RADIOTERAPIE
MUDr. V. Laginova (LFUK), V. Lehocka (KBCHF) - 2/ 0 Z
Pristroje pre radiodiagnostiku. Tvorba obrazu. Radiodiagnosticke metody.
Vyhodnotenie ziskanych obrazov. Pristroje pre radioterapiu. Biologicke ucinky
ziarenia. Externa radioterapia. Brachyterapia. Dozimetria. Planovanie liecby.
Kontrola
ZAKLADY VSEOBECNEJ TEORIE RELATIVITY
doc. RNDr. Vladimir Balek, CSc. - 2/ 2 Z
Zaklady Riemannovej geometrie. Opis gravitacie pomocou metrickeho tenzora.
Formulacia vseobecnej teorie relativity. Aplikacie vseobecnej teorie
relativity.
ZMENY A PREMENLIVOST KLIMY
doc. RNDr. Milan Lapin, CSc. 2/ 0 Z -
Metody studia zmien a kolisanie klimy. Pristrojove meteorologicke merania
a pozorovania, pisomne zaznamy o pocasi, priciny klimatickych zmien,
kolisanie klimy v historickej dobe, kolisanie klimy v 20. storoci a jej
priciny, antropogenny klimatotvorny faktor, prognoza klimy v blizkej
buducnosti vplyvom sklenikoveho efektu, teplotnym znecistenim, rastom
antropogennych aerosolov, zmenou atmosferickeho a prizemneho ozonu.
ZRIEDKAVE JADROVE PREMENY
RNDr. Fedor Simkovic, CSc. 2/ 0 Z -
Standardny model Glashow-Weinberg-Salama a nova fyzika za nim. Teoria
a fenomenologia jadrovych procesov s nezachovanim leptonoveho naboja: Dvojity
beta-rozpad, mion-elektronova a mion-pozitronova konverzia. Vypocet jadrovych
prechodov (mnohocasticovych Greenovych funkcii) metodami QRPA
a renormalizacnej QRPA.
ZVLASTNOSTI MESTSKEJ KLIMY
RNDr. Jan Hrvol, CSc. - 2/ 0 Z
Chod meteorologickych prvkov v mestskej aglomeracii a okoli. Vplyv orografie
na formovanie klimy mesta. Sklenikovy efekt v podmienkach mesta. Antropogenny
vplyv na klimu mesta. Vyuzitie vlastnosti a poznatkov o mestskej klime
v praxi. Narodny klimaticky program a klima mesta.
ZVUK AKO EKOLOGICKA ZATAZ
doc. RNDr. Vladimir Mesaros, CSc. 2/ 0 Z -
Fyzikalne vlastnosti vlnenia - energia prenasana vlnenim, intenzita vlnenia,
zvukove pole, odraz, lom, interferencia a ohyb vlnenia, vlnova rovnica.
Akusticke elementy - akusticky odpor, zvukova rychlost, akusticka zotrvacna
hmotnost. Akusticke spektra - analyza zvuku. Fyziologicka akustika - stavba
a cinnost sluchoveho organu, skreslenie v sluchovom organe. Vyska zvuku
a hlasitost, oblast pocutelnosti, prah sluchu, nadprahova hlasitost,
adaptacia sluchu. Priestorova akustika - zvukove pole v uzavretom priestore,
hustota zvukovej energie, dozvuk, kriteria priestorovej akustiky. Mechanizmy
pohlcovania zvuku, izolacia zvuku, nepriaznive ucinky zvuku, metody merania
zvukovych velicin, ultrazvuk, infrazvuk.
Dátum poslednej aktualizácie tohto dokumentu: 10.7.00.
Posledná aktualizácia údajov v systéme: 091006-V393.
Poznámky a komentáre:
WEBmaster@fmph.uniba.sk |
