INFO - Informacie o MFF UK

Zapocty a dizertacna skuska (IS: 745)

Zapocty a dizertacna skuska			28.8.1998

1. Potvrdenie semestralnej aktivnej ucasti doktoranda na vedeckom
seminari, vedeckej konferencii alebo na inom odbornom podujati ma
formu zapoctu. Zapoctami sa potvrdzuje aj absolvovanie kazdeho z dvoch
semestrov jazykoveho kurzu.
Pod aktivnou ucastou na praci vedeckeho seminara alebo konferencie sa
spravidla chape prednesenie referatu alebo ina prezentacia (napr.
poster).

2. Zapocet za vedecky seminar udeluje jeho veduci. Zapocet za ucast na
konferencii alebo inom odbornom podujati udeluje na ziadost doktoranda
rada doktorandskeho studia. Sucastou ziadosti su kopie odpovedajucich
materialov konferencie. Zapocet za jazykovy kurz udeluje jeho veduci.

3. Zapocty za vedecke seminare a jazykove kurzy sa udeluju na
predpisanych tlacivach. Zapocet sa udeluje dvojmo, jeden zapoctovy
listok odovzda doktorand na referate doktorandskeho studia, druhy si
ponecha.

4. Doktorand v dennej forme studia sa na dizertacnu skusku prihlasuje
do 18 mesiacov od zaciatku studia, doktorand v externej forme studia
do 3 rokov. Tieto lehoty sa predlzuju o dobu prerusenia studia.

5. Podmienkou podania prihlasky na dizertacnu skusku je ziskanie
a) dvoch zapoctov za aktivnu ucast doktoranda na praci vedeckych
seminarov, na vedeckych konferenciach alebo na inych odbornych
podujatiach v sulade s jeho individualnym studijnym a vedeckym planom,
b) zapoctov potvrdzujucich absolvovanie jazykoveho kurzu, ak mal
doktorand tuto povinnost stanovenu v svojom studijnom plane.
Vynimky moze v odovodnenych pripadoch, najma pri dlhsom studijnom
pobyte doktoranda v zahranici, povolit dekan.

6. Na dizertacnu skusku sa doktorand prihlasuje na predpisanom
tlacive. Tlacivo vyplni a podpise doktorand, jeho skolitel a veduci
katedry alebo ustavu, na ktorom sa realizuje studium doktoranda.
Skolitel na prihlaske potvrdzuje obsah a rozsah ustnej a pisomnej
casti dizertacnej skusky a navrhuje oponenta pisomnej prace.
Pracovisko urcuje svojho zastupcu do skusobnej komisie.

7. Dizertacna skuska ma pisomnu a ustnu cast. Kona sa pred najmenej
patclennou skusobnou komisiou. Ak oponent pisomnej prace k dizertacnej
skuske nie je clenom skusobnej komisie, pozve sa na skusku.

8. Prvou zlozkou pisomnej casti dizertacnej skusky je pisomna praca
doktoranda k dizertacnej skuske. Jej temu a rozsah urcuje skolitel.
Ako pisomnu pracu k dizertacnej skuske mozno predlozit publikovanu
pracu (separat), ktorej autorom alebo spoluautorom je doktorand. V
pripade spoluautorstva treba pisomne deklarovat podiel doktoranda na
predlozenej praci.

9. Pisomnu pracu k dizertacnej skuske posudi do 20 dni oponent,
ktoreho menuje dekan na navrh skolitela. Oponentsky posudok sa
priklada k pozvanke na dizertacnu skusku pre clenov skusobnej komisie a
pre doktoranda.

10. Druhou zlozkou pisomnej casti dizertacnej skusky je strucny
(spravidla nie viac ako 10 stranovy) projekt dizertacnej prace.
Vypracuje sa aj vtedy, ked prva zlozka pisomnej prace ma podobu
separatu publikovanej prace. Hlavne sucasti projektu dizertacnej prace
su:
- formulacia problemu,
- prehlad sucasneho stavu problematiky a literatura k nej,
- ocakavane vysledky a predpokladane metody riesenia.

11. Pisomnu pracu k dizertacnej skuske a projekt dizertacnej prace
predklada doktorand spolu s prihlaskou na dizertacnu skusku. Bez nich
prihlasku nemozno prijat. Pisomna praca k dizertacnej skuske
(spracovana tema) sa predklada v troch vyhotoveniach a projekt
dizertacnej prace v siestich vyhotoveniach. Obe zlozky pisomnej prace
mozno spojit do jedneho celku, vtedy sa predklada 6 exemplarov.

12. Na ustnej skuske odpoveda doktorand na otazky z predmetov
dizertacnej skusky v rozsahu stanovenom v jeho indiviualnom studijnom
programe.

13. Po zodpovedani otazok z predmetov dizertacnej skusky doktorand
reaguje na pripomienky z oponentskeho posudku. Nasleduje rozprava o
pisomnej praci a zhodnotenie navrhu cielov uvedenych v projekte
dizertacnej prace.

14. Dizertacna skuska sa hodnoti "prospel" alebo "neprospel". Predseda
skusobnej komisie vyda doktorandovi osvedcenie o dizertacnej skuske.

15. Ak sa doktorand nemoze zucastnit na dizertacnej skuske, vopred sa
ospravedlni predsedovi skusobnej komisie, ktory urci nahradny termin
konania skusky. Ak sa doktorand nezucastni na dizertacnej skuske bez
vazneho dovodu, hodnoti sa "neprospel". Rovnake dosledky ma aj
odstupenie od dizertacnej skusky.

16. Doktorand, ktory na skuske neprospel, moze ju opakovat este jeden
raz, a to najskor po troch mesiacoch od neuspesnej skusky. Termin
opravnej dizertacnej skusky urci predseda skusobnej komisie.

17. Rigorozne skusky vykonane pocas postgradualneho studia sa uznavaju
za dizertacne skusky doktorandskeho studia. (Rigorozne skusky
postgradualneho studia mali na MFF UK formu rigoroznej rozpravy.)

18. Zapocty za vedecke seminare a za jazykove kurzy ziskane do 30.
juna 1997 pocas postgradualneho studia sa uznavaju za odpovedajuce
zapocty doktorandskeho studia.

18. Zapocty za vedecke seminare a za jazykove kurzy postgradualneho
studia ziskane do 30. juna 1997 sa uznavaju za odpovedajuce zapocty
doktorandskeho studia.

19. Doktorandi, ktori boli na doktorandske studium preradeni z
postgradualneho studia, mozu poziadat spolocnu odborovu komisiu o
uznanie skusok z prednasok postgradualneho studia za skusky z
predmetov dizertacnej skusky. Ziadost sa podava najneskor s prihlaskou
na dizertacnu skusku.

20. Ku kazdemu predmetu dizertacnej skusky, o uznanie ktoreho
doktorand ziada, sa uvedie jedna alebo viac absolvovanych prednasok
postgradualneho studia pokryvajucich predmet. Uvadza sa nazov
prednasky postgradualneho studia, vyucujuci, rozsah prednasky (pocet
kreditov), datum a vysledok skusky.

Datum poslednej aktualizacie tohto dokumentu: 24.9.98.
Posledna aktualizacia udajov v systeme: 091006-V393.