INFO - Informacie o MFF UK

Stanoviska k pripomienkam studentov v zimnom semestri 1997/1998 (IS: 6793)

K otazke: strachu zo skusky z didaktiky matematiky a upadajuceho nadsenia zo
seminarov:

Z predmetu Didaktika matematiky existuje prednaska a cvicenia. V poslednom sk.
roku sa stalo, ze velmi poklesla navsteva prednasok. V dosledku toho
mikrovystupy, pozadovane na cviceniach nesplnali poziadavky stanovene a
vysvetlene na prednaskach, co mozno vyvolalo aj strach pred skuskou. Niektori
studenti maju dojem, ze v didaktike matematiky staci iba intuitivne rozpravat o
vyucovacom procese, bez znalosti vseobecne platnych pedagogickych,
psychologickych a didaktickych zakonitosti, kotre treba ovladat. Skusajuca je v
tomto smere zasadova a domnievam sa, ze nerobi chybu.
                                                      Doc. I. Trencansky

K otazke prevadzkovych hodin v satni:

Prevadzka v satni sa prisposobila zmene  zaciatku prednasok.

K otazke: ako mozu vyjadrit nazor k predmetom doplnkoveho pedagogickeho studia
studenti neucitelskeho studia:

Studenti, ktori popri jednoodborovom neucitelskom studiu absolvuju aj doplnkove
pedagogiske studium, mozu ucitelov tychto predmetov hodnotit na anketovom liste
svojho kruzku. V riadku za menom ucitela/predmet treba uviest DPS.

K serii pripomienok formulovanych ako nazor jedneho studenta sa vyjadril 
gestor 5.rocnika zamerania umela inteligencia PhDr. Jan Sefranek:

- Pripomienke o institucionalnom nezabezpeceni studia nerozumiem, privital by
  som podrobnejsie objasnenie. Pokial ide o volnost: pripomienka je 
  opodstatnena, pocul som vsak uz z ust viacerych-podotykam ,ze dobrych -
  studentov, pozitivne hodnotenie volnosti. Vzhladom na to, ze toto zameranie
  dobieha, pokusime sa o spracovanie tohoto podnetu v ramci bloku umela
  inteligencia.
- Pripomienka tykajuca sa pasivnosti studia( nedostatok pisomiek) je
  prekvapujuca. Domnievam sa, ze v 5.rocniku je primerane aktivitu studenta
  orientovat predovsetkym na diplomovu pracu. Samostatny a cielavedomy pristup
  k ziskavaniu informacii, vlastnemu vyskumu a potom pisaniu textu diplomovej
  prace by nemal viest k pocitu nedostatocnej aktivity. V tretom a stvrtom
  rocniku sme sa usilovali zvysit(oproti minulosti) aktivny charakter studia 
  (napr. zavedenim implementacnych seminarov).Treba vsak akceptovat, ze obvykly
  sposob pristupu k prednaskam umoznuje studentom zacat s pracou az v skuskovom
  obdobi- z tohoto hladiska podnet ocenujem,
- Pripomienku"uroven mojich vedomosti, ktore som nadobudol na strednej skole  a
  nestihol stratit za posledne 4 roky, nadalej klesa" pocuvam opakovane od tych
  najlepsich studentov. I ked ju povazujem za hyperbolu, treba sa nad nou vazne
  zamysliet a urobit vsetko pre to aby sa stav veci zmenil. Jadro tohoto
  problemu mozno zhnut takto: uroven strednej skoly je vysoka, talentom sa 
  venuje pozoruhodna starostlivost. Ti najlepsi gymnazisti, ked pridu na fakultu
  nedostavaju (spravidla) dostatocne impulzy a starostlivost, v zasade je
  pozornost skolskeho systemu obratena k priemeru. Aby sme z tohoto pozorovania
  dostali poznanie trendu, staci si uvedomit, ze od zavedenia PhD-studia podla
  vysokskolskeho zakona z r. 1990, toto studium na nasej fakulte z informatiky
  absolvoval jediny clovek. Tojko k diagnoze, terapia je mozna cez ucast
  studentov na vyskumnych projektoch, ich seminaroch a- samozrejme- cez
  aktivizaciu tychto projektov. 
                                                     PhDr.J.Sefranek

K otazke cviceni z programovania pri pocitacoch  a dostatku strojoveho casu
(1uMI):

V minulosti nebola ina moznost, ako viest cvicenia z programovania
"pri tabuli". V okamihu, ked na fakulte vznikli pocitacove ucebne, presunuli
sme s nadsenin cvicenia k pocitacom. Avsak velmi rychlo sa ukazalo, ze cas
straveny pri pocitaci sa na cviceniach nevyuziva efektivne. Niekedy bolo treba
problemy diskutovat - a vtedy sa"tukalo" do klavesnic a nic sa vlastne
neprecvicovalo. Preto sme sa opat vratili k tomu, ze cvicenia organizujeme "pri
tabuli", kde sa problemy spolu riesia. Studenti potom samostatne pracuju pri
pocitacoch. Tym sme oddelili cas "rozmyslania" od casu "kodovania" a podla
nasich skusenosti sa zvysila efektivnost prace a kvalita studia. Nevidime v
sucasnosti dovod k tomu, aby sme cvicenia z programovania  presuvali naspat k
pocitacom.
Co sa tyka strojoveho casu, jeho nedostatok je zrejme realny. Kedze su vsak
pocitacove ucebne potencialne pristupne takmer 24 hodin denne, nie je to celkom
neriesitelny problem. Z hladiska spravenia rozvrhu, nie je mozne zvysit pocet
hodin nasadzovaneho strojoveho casu. Riesenim by bolo, keby  fakulta mala viac,
studentom volne pristupnych pocitacovych ucebni(zrejme aj na internatoch). Za
sucasnej  financnej situacie fakulty to vsak nie je jednoduche.

                                                 Doc.I. Kalas, RNDr.D. Pardubska

Datum poslednej aktualizacie tohto dokumentu: 9.3.98.
Posledna aktualizacia udajov v systeme: 091006-V393.