INFO - Informacie o MFF UK
Vyberte si sposob kodovania diakritiky: ASCII ISO 8859-2
Predchadzajuca stranka |
Uvodne menu |
Historia |
Index
Sylaby volitelnych predmetov odboru informatika (IS: 6343)
INFORMATIKA
ALGORITMY VIDITELNOSTI
RNDr. Peter Slavkovsky, CSc. (KPGSO) 2 Z -
Sylabus pozri v matematike.
APLIKACIE POCITACOVEJ GRAFIKY
Mgr. Marek Zimanyi 2 Z -
Prednaska poskytuje prehlad modernych metod spracovania a vizualizacie
medicinskych udajov. Nosnou castou je oblast spracovania CT a NMR snimkov,
filtracia, segmentacia a lokalizacia objektov zaujmu, povrchove
a volumetricke metody zobrazovania, dynamicke programovanie.
APLIKACIE POCITACOVEJ GRAFIKY V MEDICINE 1,2
Mgr. Marek Zimanyi 2/ 0 Z 2/ 0 Z
Sylaby pozri v matematike.
ARCHITEKTURA A PROGRAMOVANIE GRAFICKYCH ZARIADENI
RNDr. Robert Bohdal 2 S -
1. Uvod do problematiky periferii pre grafiku na PC.
2. Graficka karta + monitor ako najdolezitejsia cast zobrazovania, prehlad
najznamejsich grafickych kariet a programovanie funkcii.
3. Zakladne druhy tlaciarni a ich spolupraca s pocitacom.
4. Strucny prehlad plotrov a ich vybrane funkcie.
5. Zakladne typy grafickych suborov, vektorove a rastrove formaty DXF, RLC,
PCX...
AUTOMATIZOVANE INTERAKTIVNE PROJEKTOVANIE
RNDr. Radoslav Hlusek - 4 S
Zakladne atributy navrhovych systemov. Poziadavky kladene na vytvaranie
a pouzivanie grafickych prostriedkov pri systemoch CAD a CAM. Oboznamenie sa
s pracou konkretneho CAD systemu v 2-D a 3-D. Aplikacie zobrazovacich metod
v priemysle a architekture.
BIOLOGICKY MOTIVOVANA TEORIA JAZYKOV
RNDr. Maria Pastorova 2 S -
Prednaska poskytne zakladnu informaciu o mechanizmoch paralelneho
prepisovania tzv. Lindenmayerovych systemoch, ktore boli vytvorene ako modely
vyvoja jednoduchych organizmov na bunkovej urovni. Uvedieme niektore
specialne pripady ako tabulkove 0L-systemy, grafovoriadene 0L-systemy,
multidimenzionalne L-systemy, ich rastove funkcie, stabilita a zlozitost
vygenerovanych jazykov a tiez niektore aplikacie.
DESKTOP PUBLISHING - DTP
Mgr. Pavol Cibulka - 2 Z
Uvod do DTP, historia - sucasnost a buducnost, technicke predpoklady pre DTP,
navrh a tvorba dokumentov, spracovavanie predloh, bitmapova a vektorova
grafika, sadzba a montaz dokumentov, programova podpora pre tvorbu
dokumentov, merne systemy v DTP, zaklady typografie, pismo, farebne modely
v DTP, postscript, osvit, tlac, design dokumentov.
ELEKTRONICKE PUBLIKOVANIE A WWW
RNDr. Janka Chlebikova - 2/ 0 Z
Zakladne principy tvorby dokumentov a zakladne typograficke pojmy. Logicka
struktura dokumentu. Znackovacie systemy: SGML a XML - novy standard vo WWW.
WYSIWYG systemy a davkove systemy. TeX ako priklad davkoveho systemu a jeho
zakladne principy.
ENUMERACIA DISKRETNYCH STRUKTUR
doc. RNDr. Eduard Toman, CSc. 4 S -
Prednaska je volnym pokracovanim prednasky z teorie grafov v 3.rocniku pre
studijny odbor informatika. Poskytuje informaciu o teorii grafovych
enumeracii - generujuce funkcie, Polyova teoria. Uvadzaju sa rozne algoritmy
suvisiace so strukturalnymi a ciselnymi charakteristikami objektov teorie
grafov. Studuje sa zlozitostny aspekt algoritmov. Na prikladoch sa ilustruju
prakticke aplikacie uvazovanych algoritmov.
EVOLUCNE ALGORITMY
prof. Ing. Vladimir Kvasnicka, DrSc. (UI), doc. RNDr. Jiri Pospichal, CSc.
(UI)
2/ 0 S -
Zakladne pojmy evolucnych algoritmov - optimalizacny problem a jeho
kodovanie, binarna reprezentacia realnej premennej, transformacia spojiteho
optimalizacneho problemu na binarny optimalizacny problem. Horolezecke (hill
climbing) algoritmy. Geneticky algoritmus. Geneticke programovanie.
Simulovane zihanie. Kombinatorialne optimalizacne problemy. Evolucne
strategie. Neuronove siete. Umely zivot. Celularne automaty, evolucia
pravidiel, vznik komplexnych javov. Kooperacia, sutazenie, altruizmus, dilema
vaznov a tragedia spolocneho. Emergencia zlozitosti, vznik zivota evoluciou
neziveho. DNA vypocty.
EXPERTNE SYSTEMY 2
RNDr. Ing. Mikulas Popper, CSc. 2/ 2 S -
Kurz sa zameriava na rozvinute typy ES (2. generacia), neklasicke metody
reprezentacie a odvodzovania, reprezentacne makrostruktury a inferencne
makrooperacie, hierarchizacia a rozklad riesenia problemov, ohranicujuce
podmienky a ich propagovanie, globalizujuce formy odvodzovania, integrovanie
ciastkovych vysledkov odvodzovania, kvalitativne modely a kvalitativna
simulacia, vztah reaktivnych a deliberativnych agentov k ES, metodologia
tvorby ES, novovznikajuce trendy vo vyvoji ES.
FOTOREALISTICKE ZOBRAZOVANIE
Mgr. Jozef Martinka 2 S -
Sylabus pozri v matematike.
FUNKCIONALNE PROGRAMOVANIE
RNDr. Michal Winczer 2/ 2 S -
Zaklady lambda kalkulu. Syntax jazyka (datove struktury, preddefinovane
funkcie). Metody vypoctu funkcionalnych programov, vyrazy a ich
vyhodnocovanie (lazy a striktne vyhodnocovanie). "Abstrakcia" vo
funkcionalnych jazykoch (polymorfizmus, funkcie vyssich radov). Funkcionalne
programovanie v dostupnom jazyku (Gopher, Miranda, Scheme). Informacia
o inych funkcionalnych jazykoch (typove vs. netypove jazyky). Principy
implementacie funkcionalnych jazykov (efektivna implementacia pattern
matchingu, kompilacia lambda kalkulu, kombinatory).
GEOMETRIA FRAKTALOV
RNDr. Andrej Ferko, CSc. - 2 Z
Transformacie metrickych priestorov. Kontraktivne zobrazenia a konstrukcia
fraktalov. Dynamika a chaos na fraktaloch. Fraktalna dimenzia. Parametricke
priestory. Julia a Mandelbrotove mnoziny.
GEOMETRICKE MODELOVANIE 1
doc. RNDr. Valent Zatko, CSc. 2 Z -
Sylabus pozri v matematike.
GEOMETRICKE MODELOVANIE 2
RNDr. Pavel Chalmoviansky - 2 Z
Sylabus pozri v matematike.
GRAFICKE NORMY A SYSTEMY
RNDr. Andrej Ferko, CSc. 2 S -
Motivacia, referencny model CGRM, historia normotvorby, kodovanie
a funkcnost, koncept pracovnej stanice, prehlad noriem GKS, CGM, PHIGS, IPI,
PREMO.
HEURISTICKE METODY
doc. RNDr. Milan Ftacnik, CSc. 2 Z -
Vyberova prednaska podava prehlad riesenia problemov pomocou formalnych metod
umelej inteligencie. Predstavuju sa heuristiky ako formalizacia intuicie.
Prebera sa priestor stavov a priestor redukcii ako prostredie pre hladanie
rieseni. Preberaju sa neinformovane a informovane strategie riesenia
problemov pomocou kvantitativnych heuristik a ukazuju sa ich formalne
vlastnosti. Ukazuje sa i priklad kvalitativnej heuristiky.
HISTORIA INFORMATIKY
RNDr. Michal Winczer - 2/ 0 Z
Prednaska poda prehlad historie prenosu, spracovania a uchovavania
informacii.
HYPERTEXT - NOVA PARADIGMA SPRACOVANIA TEXTU
Dipl. Ing. Dr. Veith Risak (KRF) 2/ 0 S -
Dolezite rozdiely medzi linearnymi textami a hypertextami. Typicke struktury
hypertextu a ich aplikacie. Zlozitost hypertextovych struktur. Role
pouzivatelov (citatel, autor obsahu, navrhar, administrator) a ich typicke
potreby. Typicke pouzitie hypertextov a jeho vplyv na strukturu a navrh.
Demonstracie roznych hypertextovych systemov. Prednaska je v anglickom jazyku
a nezaobera sa programovanim. Doraz sa kladie na prakticku ucast studentov -
projekty a diskusie o nich.
INTERAKTIVNE PROGRAMOVANIE
Mgr. Jozef Nagy 2/ 2 S -
Programovanie interaktivnych aplikacii na Internete. Prehlad CGI, cookies
a dalsich aktualnych metod. Doraz bude venovany jazyku Java, hlavne
programovaniu komunikacie, synchronizacie, sietovych spojeni a aplikacii typu
klient-server a point-to-point.
JAZYKOVE ZDROJE
Ing. Vladimir Benko (UI) - 0/ 2 Z
Uvod do problematiky a zakladne pojmy; suvisiace discipliny: pocitacove
slovniky a lexikalne databazy, textove korpusy; lexikologia a lexikografia,
pocitacova lingvistika, korpusova lingvistika. Reprezentacia lexikalnych dat
v pocitaci: silna vs. slaba strukturalizacia dat, sietove modely, lexikalne
vs. terminologicke databazy. Validacia lexikalnych dat, aplikacie. Nastroje
na analyzu lexikonov. Budovanie textovych korpusov: technicke, jazykovedne
a pravne aspekty. Reprezentacia textu v pocitaci: kodovanie, znackovanie
(markup), standardizacia (SGML, TEI). Anotacia korpusu: bibliograficka,
morfologicko-syntakticka, lexikalno-semanticka. Analyza korpusu: poziadavky,
pouzivatelske rozhrania, obmedzenia. Nastroje na analyzu korpusov:
vyhladavanie a konkordancie, statisticke metody, aplikacie. Viacjazycne
korpusy: porovnatelne a paralelne korpusy, parovanie (alignment). Sucastou
seminara je semestralna praca implementacneho charakteru.
KODOVANIE A SPRACOVANIE OBRAZU
doc. Ing. Jaroslav Polec, CSc. - 2 S
Sylaby pozri v matematike.
KOGNITIVNA VEDA
Mgr. Martin Takac - 2/ 2 S
Kognitivna veda je novy inderdisciplinarny odbor, ktory sa zaobera studiom
mysle a povahou inteligentneho spravania. Impulzy pre vznik odboru vysli
z psychologie, informatiky, lingvistiky, neurovedy, antropologie a filozofie.
Cielom kurzu je poskytnut prehlad teorii, metod a tem, ktore sa etablovali
v kognitivnej vede: Videnie a vizualna percepcia, ucenie a pamat, logika
a reprezentacie, Tarskeho svety, riesenie problemov a analogie, puzzles,
jazyk, syntax, semantika, aplikacie, kognitivna neuroveda, konekcionizmus.
Doplnkom k prednaskam budu seminare venovane diskusiam, demonstraciam
a psychologickym experimentom.
KOMBINATORICKE STRUKTURY
doc. RNDr. Martin Skoviera, CSc. - 4 S
Cielom prednasky je zoznamit posluchacov s najdolezitejsimi kombinatorickymi
strukturami, ktore nachadzaju uplatnenie pri rieseni optimalizacnych uloh,
konstrukcii efektivnych algoritmov a sifrovani, ako aj s niektorymi ich
aplikaciami.
KRYPTOLOGIA
Mgr. Martin Stanek 4 S -
Naplnou prednasky su nasledovne temy: RSA, digitalne podpisy, kryptograficke
protokoly, pravdepodobnostne sifrovanie, schemy na zdielanie tajomstva, zero-
knowledge dokazy; prudove sifry, digitalne peniaze, metody faktorizacie,
prakticke aspekty a aplikacie kryptologie, kvantova kryptografia.
KVALITATIVNE MODELOVANIE A SIMULACIA
Mgr. Martin Takac 2/ 2 S -
Reprezentacia neuplnych znalosti o systeme, abstrakcia od detailov so
zachovanim kvalitativne vyznamnych crt a predpovedanie spravania. Fyzikalny
system, struktura, spravanie, funkcia, model, modelovanie versus simulacia.
Simulacny algoritmus QSIM a jeho vlastnosti. Priklady kvalitativnych modelov
- pruziny, nadoby, regulatory, metabolizmus. Metody na zlepsenie vysledkov
QSIMu. Komparativna statika. Automaticke modelovanie.
KVANTOVE ALGORITMY A AUTOMATY
prof. RNDr. Jozef Gruska, DrSc. - 2/ 0 S
Zakladne pojmy kvantoveho spracovania informacie. Kvantova teoria informacie.
Entanglement a jeho uloha pri kvantovom spracovani informacie. Teoria
kvantovych samoopravujucich sa kodov. Teoria kvantovych fault-tolerant
vypoctov. Dekoherencia.
LINUX, C, X A SPRACOVANIE ZVUKU
Mgr. Marek Nagy - 2/ 0 S
Volne pokracovanie prednasky Rozpoznavanie reci (predpoklad). Problemy
implementacie na danu platformu. Cielom je prakticky si osvojit postupy
spracovania zvuku a ich vclenenie do aplikacie. Znalost C je tiez
predpokladom.
LISP PRE POKROCILYCH
Mgr. Pavol Petrovic - 2/ 2 S
Implementuju sa zakladne reprezentacne schemy v prostredi Scheme. K tomu sa
vybuduju niektore technicke predpoklady - definovanie makier a pod.
Implementujeme jednoduchy pravidlovy system, a to s doprednym a spatnym
retazenim pravidiel. Pravidla sa postupne rozsiria na pravidla s premennymi.
Implementuje sa preklad prvoradovych formul do tvaru klauzul, definuje sa
system s rezolvenciou, v Scheme implementujeme jednoduchy Prolog (SLD
rezolvenciu pre Hornove klauzuly). Implementujeme ramcovy system s roznymi
strategiami dedenia v hierarchickom systeme ramcov. Tieto struktury mozu
obsahovat deklarativne i proceduralne poznatky. Zavadzame pojem generickeho
operatora, od neho sa posunieme k zakladnemu modelu objektoveho systemu
a mechanizmu posielania sprav.
LOGICKE PROGRAMOVANIE
RNDr. Peter Borovansky, PhD. - 2/ 2 S
Historicky uvod do logickeho programovania. Substitucie (Steiner)
a unifikacia (korektnost, zlozitost). Logicke programy - Hornovske klauzuly,
SLD-rezolucia (vypoctovy krok resp. dokaz). Vypocet logickych programov -
prologovske prehladavanie do hlbky, riadenie inferencie, "cut". Datove
struktury - unarna aritmetika, zoznamy (rozdiely zoznamov), stromy, lesy.
Deklarativna semantika logickych programov - modelova a fixpointova
semantika, ordinalne cisla. Operacna semantika - odpoved, SLD rezolucia,
problemy korektnosti a uplnosti vypoctu, metainterpretatory. Logicke
programovanie v jazyku Prolog. Informacia o inych jazykoch logickeho
programovania - sucasny stav a trendy v logickom programovani. Principy
implementacie logickych jazykov.
MULTIAGENTOVE SYSTEMY
Mgr. Andrej Lucny (UI) - 2/ 0 S
Multiagentove systemy predstavuju novu etapu vo vyvoji niekolkych oblasti
informatiky a umelej inteligencie. Prednaska sa zameriava hlavne na oblasti
komplexnych programovych systemov na baze architektury klient-server
a mobilnych robotickych systemov na baze subsumpcnej architektury.
Multiagentove systemy su v ramci prednasky prezentovane ako vhodna
implementacna platforma pre systemy umelej inteligencie.
MULTIMEDIA 1
Lubomir Lucan, CSc. 2 Z -
Sylabus pozri v matematike.
MULTIMEDIA 2
RNDr. Andrej Ferko, CSc. - 2 Z
Sylabus pozri v matematike.
NAVRH A ARCHITEKTURA OBJEKTOVYCH SYSTEMOV
Mgr. Peter Neurath (KI), Ing. Augustin Mrazik - 2/ 1 S
Miesto a uloha navrhu v procese vyvoja softveru, vztah analyzy a navrhu,
navrhovy model, navrh a programovaci jazyk, navrh a vyvojove prostredie,
specifika navrhu v objektovo orientovanom prostredi, navrhove vzory (design
patterns), znovuvyuzitelnost konceptov a blokov navrhu, katalogy navrhovych
vzorov, architektury objektovych systemov, distribuovane aplikacie, klient,
server.
NEUROPOCITANIE
RNDr. Lubica Benuskova, CSc. (UI) - 2/ 2 S
Zakladne poznatky o spracovani informacii v mozgovych neuronovych sietach.
Hopfieldov model asociativnej pamati zlozeny z binarnych neuronov.
Modelovanie spracovania informacii v nervovej bunke a neuronovych sietach
zalozene na kablovej teorii sirenia impulzov. Neurobiologicke korelaty ucenia
a vnimania a ich modelovanie.
NIEKTORE APLIKACIE DISKRETNEJ MATEMATIKY
doc. RNDr. Ferdinand Gliviak, CSc. - 2/ 0 Z
Sylaby pozri v matematike.
NUMERICKE METODY V POCITACOVEJ GRAFIKE
RNDr. Vojtech Jankovic, CSc. 2 Z -
Sylaby pozri v matematike.
OBJEKTOVA ANALYZA A MODELOVANIE
Mgr. Radovan Cervenka 2/ 1 S -
Uvod do O-O analyzy a modelovania, genericke notacne mechanizmy, use case
modelovanie, modelovanie statickej struktury, modelovanie dynamickeho
spravania, modelovanie interakcie, modelovanie fyzickej struktury aplikacie,
progresivne mechanizmy modelovania, analyticke patterny a business modeling.
OBJEKTOVE DATABAZY A DISTRIBUOVANE SYSTEMY
Ing. Augustin Mrazik / Mgr. Peter Neurath (KI) 3/ 1 S -
Objektove technologie, distribuovane objekty, objektovy pristup k zapojeniu
existujucich systemov do kooperativnych distribuovanych sustav (legacy system
wrapping), objektovo orientovane programovacie prostredia - Smalltalk, Java,
C++, objektove databazy (ODBMS), mapovanie objektoveho systemu do objektovej
databazy, standardizacia objektovych databaz - ODMG, objektove prostredia
s pristupom do RDBMS, interoperabilita systemov, distribuovane systemy,
CORBA, DCOM, Java.
OBJEKTOVE SOFTVEROVE INZINIERSTVO
Mgr. Radovan Cervenka - 2/ 1 S
Uvod do O-O softveroveho inzinierstva, iterativno-inkrementalny proces
vyvoja, ulohy a aktivity, workflow, artefakty, podporne nastroje, modelovanie
organizacie, zachytenie poziadaviek, analyza a navrh, implementacia,
testovanie, riadenie konfiguracii, riadenie zmien, projektovy management
a podpora prostredia projektu.
OPENGL 1,2
Mgr. Roman Kotrec 2 Z 2 Z
Sylaby pozri v matematike.
OPTIMALIZACNE METODY 1
doc. RNDr. Milan Hamala, CSc. - 2/ 2 S
Uvod. Linearne programovanie. Algoritmy riesenia uloh na volny extrem.
Regresne ulohy ako specialny pripad uloh na volny extrem.
OPTIMALIZACNE METODY 2
doc. RNDr. Milan Hamala, CSc. 3/ 1 S -
Nelinearne programovanie. Konvexne programovanie. Transformacne metody
konvexneho programovania.
PARALELNE ARCHITEKTURY A PROGRAMOVANIE
Mgr. Rastislav Kralovic 2/ 1 S -
Architektury paralelnych pocitacov; transputery a transputerovske siete;
vnutorna architektura generickeho transputera; Connection Machine; paralelne
programovanie; OCCAM; PVM; tvorba velkych paralelnych programov.
PARALELNE VEDECKE VYPOCTY
RNDr. Marian Vajtersic, CSc. (KI) 3/ 0 S -
Prednaska sa zameria na problematiku suvisiacu s riesenim vedeckych aplikacii
na modernych superpocitacoch s paralelnou architekturou.
POCITACE V REALNOM SVETE
doc. RNDr. Vladimir Cerny, CSc. 2/ 0 Z -
Cielom prednasky je na niekolkych pripadovych analyzach (case studies)
demonstrovat problemy vztahu pocitaca k realnemu fyzikalnemu svetu. Potrebne
predbezne znalosti: pasivna znalost fyziky v rozsahu strednej skoly.
Predpokladane okruhy diskutovanych problemov:
1. Pocitac ako fyzikalny system (fyzikalne ohranicenia vypoctovych moznosti).
2. Fyzikalny system ako pocitac (Monte Carlo, celularny automat).
3. Vypocet ako fyzikalny proces (simulovane zihanie).
4. Fyzikalny proces a vypocet (kvalitativna analyza).
5. Data o realnom svete a pocitac (spracovanie vedeckych dat).
POCITACOVA ALGEBRA 1, 2
doc. RNDr. Juraj Prochazka, CSc. 2/ 0 Z -
RNDr. Jaroslav Gurican, CSc. - 2/ 0 Z
Uvod do vyuzitia pocitacov pri symbolickych vypoctoch v algebre, matematickej
analyze a inych oblastiach matematiky. Kurz obsahuje zaklady algebry
a potrebnych algebraickych metod, popis a analyzu algoritmov pouzivanych
v tejto oblasti a popis niektorych systemov pocitacovej algebry a sposobov
ich vyuzitia.
POCITACOVA ANIMACIA
RNDr. Tomas Hamala 2 Z -
Oboznamenie sa s modernym programovym vybavenim na spracovanie obrazu
a tvorbu pocitacovych animacii. Teoreticke problemy a metody tvorby
pocitacovej animacie.
POCITACOVA GRAFIKA PRE TELEVIZIU
Mgr. Pavol Cibulka 2 Z -
Sylabus pozri v matematike.
POCITACOVE VIDENIE
doc. RNDr. Milan Ftacnik, CSc. - 2 Z
System digitalneho spracovania obrazov. Zakladne ulohy spracovania obrazu
(predspracovanie, segmentacia). Euklidovske metody rozpoznavania. Sekvencne
rozpoznavanie. Lingvisticky pristup k rozpoznavaniu. Pocitacove videnie
a vypoctovy pristup k rozpoznavaniu.
POKROCILE TECHNIKY FUNKCIONALNEHO PROGRAMOVANIA
RNDr. Peter Borovansky, PhD. - 2/ 0 S
Cielom prednasky je doplnit zakladnu prednasku o funkcionalnom programovani
v dvoch nezavislych rovinach - pokrocile funkcionalne programovanie
a implementacne techniky funkcionalnych jazykov. Prednaska zahrnuje: - uvod
do netypovaneho a jednoducho typovatelneho lambda-kalkulu - monadicky styl
programovania, priklad intuitivnej konstrukcie syntaktickych parserov
- formalizacia pojmu monad
- implementacne techniky lenivych funkcionalnych jazykov
- transformacie roznych konstrukcii obohatenych lambda-jazykov
- efektivna implementacia patterm matchingu, many-to-one pattern matching
- kontrola typov a polymorfizmus vo funkcionalnych jazykoch
- abstraktny G-stroj
PRAVDEPODOBNOSTNE METODY
doc. RNDr. Eduard Toman, CSc. - 4 S
Prednaska navazuje na predmet Diskretna matematika (1.roc.) a na prednasku
z teorie grafov zo spolocneho zakladu. Cielom je vysvetlenie principov
aplikacii pravdepodobnostnych metod v diskretnej matematike a ich ilustracia
na rieseni konkretnych kombinatorickych uloh.
PREHLAD INFORMATIKY
(KI) - 2/ 0
Gestori jednotlivych informatickych blokov urobia uvod do oblasti, metodiky,
vysledkov a trendov tykajucich sa toho ktoreho bloku. Prednaska sluzi
studentom 2.rocnika informatiky aj na ulahcenie vyberu dalsieho zamerania.
PROGRAMOVACI JAZYK C
RNDr. Frantisek Kundracik, CSc. 2/ 1 Z -
Struktura programovacieho jazyka, funkcie, globalne a lokalne premenne,
preprocesorove konstanty. Datove typy a smerniky, struktury. Dynamicka sprava
pamate. Jednorozmerne a viacrozmerne polia premennych a funkcii, dynamicka
alokacia rozsiahlych poli, pamatove modely kompilatorov. Vetvenie programu.
Praca s retazcami. Binarny a ASCII pristup k suborom. Interakcia programu
s operacnym systemom, preberanie parametrov z poveloveho riadku a
z prostredia, odovzdavanie navratovej hodnoty, spustanie dcerskych programov,
vztah rodic - dieta. Principy tvorby rezidentnych programov.
Iba pre studentov 2. rocnika informatiky.
PROGRAMOVACI JAZYK C++
RNDr. Peter Fabo - 3/ 1 KZ
Sylaby pozri vo fyzike.
Iba pre studentov 2. rocnika informatiky.
PROGRAMOVACI JAZYK JAVA
Mgr. Martin Jaska - 3/ 1 KZ
Uvod do jazyka, charakteristicke vlastnosti, standardne baliky (kniznice),
vyvoj distribuovanych aplikacii, zaklady pre vizualne programovanie a dalsie
zaujimave rozsirenia jazyka.
PROGRAMOVANIE CAD-SYSTEMOV
RNDr. Tomas Hamala - 2 Z
Sylaby pozri v matematike.
PROGRAMOVANIE S OBMEDZENIAMI
RNDr. Marian Vittek, PhD. - 0/ 3 Z
Na seminari sa budu preberat vseobecne principy rieseni problemov
s ohraniceniami (Constraint Solving Problems - CSP), ako aj konkretne
priklady praktickych nasadeni tychto systemov. Vysvetlia sa zakladne pojmy
ako backtracking, propagacia zmien, arc-consistency, zakladne heuristiky
a preberu sa najznamejsie implementacie CSP systemov. Cielom seminara bude aj
navrh nasadenia CSP metodologie pre pripravu rozvrhu hodin fakulty.
PROGRAMOVANIE V PROLOG-U
RNDr. Peter Borovansky, PhD. - 2/ 2 S
Zakladny kurz programovania v Prologu.
RELACNE A LOGICKE DATABAZY
RNDr. Jan Sturc, CSc. - 3/ 1 S
Deduktivne databazy, optimalizacia dotazov, riesnie konstrikcii,
optimalizacia implementacie relacnych operacii. Predpoklady: Uvod do databaz,
programovanie a datove struktury, logika pre informatikov alebo matematicka
logika (predikatovy pocet).
ROZHRANIE CLOVEK - POCITAC
Dipl. Ing. Dr. Veith Risak (KRF) 2/ 0 S -
Prednaska nie je zamerana na programovanie, ale na pouzivatelov, ich
schopnosti, potreby a konkretne ulohy. Typicki pouzivatelia, vratane napr.
nevidiacich. Rozdiely medzi clovekom a strojom ako systemov spracovavajucich
informacie a dosledky pre rozhranie clovek - pocitac. Problemy zlozitosti
a reakcneho casu, osobitne pre systemy pracujuce v realnom case. Typicke role
(pouzivatel, administrator, navrhar, vyvojar) a mozne chyby. Kvalitativne
faktory pre hodnotenie rozhrania clovek - pocitac. Help systemy a ich typicke
problemy. Typicke rozhrania pre rozne aplikacie. Prednaska je v anglickom
jazyku a doraz sa kladie na prakticku ucast studentov - projekty a diskusie
o nich.
ROZMIESTNOVANIE GEOMETRICKYCH UTVAROV
doc. RNDr. Milos Bozek, CSc. - 2 Z
Sylaby pozri v matematike.
ROZPOZNAVANIE OBRAZCOV
doc. RNDr. Milan Ftacnik, CSc. - 2 S
Uvod do adaptivnych a uciacich sa systemov, biologicka motivacia, definicia
adaptivneho a uciaceho sa systemu, efektivnost adaptacie a ucenia. Formalny
popis prostredia, rozdelenie prostredi na systemy a predmety. Uloha
klasifikacie, priznakovy a syntakticky popis predmetov. Klasifikatory,
zakladne pojmy, definicia klasifikatora, diskriminacne funkcie a rozdelujuce
nadplochy, optimalne nastavenie klasifikatorov. Kriteria hodnotenia rizika
chyby, kriterium minimalnej chyby. Vyber priznakov, Karhunen-Loeveho rozvoj,
normalizacia obrazoveho priestoru. Aplikacie rozpoznavania obrazcov.
ROZPOZNAVANIE RECI
Mgr. Marek Nagy 2/ 2 S -
Uvod do problematiky. Pristupy SI (nezavisle od recnika), SD (zavisle
a recnikovi), SA (prisposobitelne recnikovi). Vyuzitie rozlicnych technik
spracovania signalu, ako je FT, LP, KL. Praca s pripadmi, VQ, NN, HMM.
Postupne ozrejmovanie bude sprevadzane praktickou pracou (doma). Vysledkom
bude jednoduche rozpoznavanie slov z maleho slovnika.
SEMINAR DB ADMINISTRATORA
(KI) 0/ 2 Z -
Navrhovanie konceptualnej schemy bazy dat. Navrhovanie pohladov sprava
uzivatelov. Sprava dat. Optimalizacia priechodnosti databazoveho systemu.
Archivovanie dat. Prax aspon jeden z databazovych systemov Informix, Ingress,
Oracle, RDB. Podla zaujmu a moznosti.
SEMINAR SYSTEMOVEHO ADMINISTRATORA
Ing. Ladislav Nyiri (KI) 0/ 2 Z -
Sprava zariadeni, sprava uzivatelov, sprava software. Instalacia systemu,
optimalizacia systemu na maximalnu priepustnost. Sietove sluzby, sprava
siete. Prax na systeme UNIX, VMS.
SEMINAR Z BEZPECNOSTI OPERACNYCH SYSTEMOV, DATABAZ A SIETI
Mgr. Ivan Kopacik (KI) 0/ 2 Z -
Naplnou seminara budu prakticke aspekty bezpecnosti operacnych systemov
s dorazom na systemy UNUX-ovskeho typu. Rozoberat sa budu aj operacne systemy
v kontexte pocitacovych sieti na baze TPC/IP. Rozoberu sa prakticke moznosti
ochrany, rozlicne SW aHW riesenia (routre, firewall, PGP...). Pozornost sa
bude venovat aj zakladnym aspektom informacnej bezpecnosti (bezpecnostnym
sluzbam, utokom a mechanizmom).
SEMINAR Z UMELEJ INTELIGENCIE 1,2
PhDr. Jan Sefranek, CSc. 0/ 2 Z 0/ 2 Z
Staly seminar vsetkych studentov a ucitelov umelej inteligencie. Cielom
seminara je informovanie o sucasnom svetovom vyskume (referovanie clankov
z poprednych casopisov a konferencii) a referovanie o vlastnych pracach.
SMALLTALK
Ing. Augustin Mrazik - 3/ 1 KZ
Smalltalk ako programovaci jazyk - syntax. Smalltalk ako programovaci system
a prostredie. Triedy, dedenie, instancie, posielanie sprav. Standardna
kniznica tried, ANSI standard. Znovuvyuzitelnost tried, metod, konstruktov,
vzorov. Zakladne vyvojove nastroje prostredia Smalltalk. Zaklady konstrukcie
grafickych pouzivatelskych rozhrani. Verzie Smalltalku. Principy efektivneho
programovania v Smalltalku. Sprava zdrojoveho kodu, verzie, konfiguracie.
SPRACOVANIE OBRAZU
Mgr. Jiri Hladuvka 2 Z -
Sylabus pozri v matematike.
SYMBOLICKE PROGRAMOVANIE A LISP
Mgr. Pavol Petrovic 2/ 2 S -
Cielom je vniknut do "filozofie" symbolickeho programovania. Zvladnutie
programovania v LISPe je dolezitym predpokladom uspesneho absolvovania bloku.
SYMBOLICKE VYPOCTY
doc. RNDr. Juraj Prochazka, CSc. - 3/ 1 S
Nacrtnut moznost vyuzitia pocitacov pri symbolickych vypoctoch v algebre,
v matematickej analyze a v inych oblastiach matematiky. Kurz obsahuje uvod do
niektorych systemov pocitacovej algebry, kriticky pohlad na niektore z nich
a sposoby vyuzitia tychto systemov. Dalej su tu obsiahnute zaklady algebry
a potrebnych algebraickych metod a popis a analyza niektorych algoritmov
pouzivanych v tejto oblasti.
SYSTEMY NA PREPISOVANIE TERMOV
RNDr. Peter Borovansky, PhD., RNDr. Marian Vittek, PhD.
2/ 1 S -
Cielom prednasky je uviest systemy na prepisovanie termov ako vypoctovy model
podporeny jazykom ELAN, studovat vlastnosti systemov na prepisovanie termov,
prezentovat ekvacionalne programovanie ako integraciu tradicnych
deklarativnych paradigiem, prezentovat principy constraint solving. Prednaska
obsahuje prepisovanie termov, abstraktne redukcne relacie, postacujuce
podmienky zastavenia a konfluentnosti systemov na prepisovanie termov,
zuplnovacie procedury, modifikacie systemov na prepisovanie termov,
unifikacne problemy, efektivne unifikacne algoritmy, programovaci jazyk ELAN
zalozeny na prepisovani termov, integracia vseobecnych metod logickeho
programovania, ekvacionalne programovanie.
SPECIALNE A APLIKOVANE MODELOVANIE
RNDr. Norbert Filip - 2 Z
Sylabus pozri v matematike.
TEORIA ALGORITMOV
Mgr. Rastislav Kralovic - 2/ 1 S
Zlozitost optimalizacnych problemov, techniky navrhu aproximativnych
algoritmov, triedy aproximovatelnosti. On-line algoritmy, pojem konkurencie
schopnosti, vyuzitie znahodnenia, analyza on-line algoritmov.
TEORIA PROGRAMOVANIA 2
RNDr. Igor Privara, CSc. (KI) 2/ 0 Z -
Prednaska je pokracovanim prednasky Teoria programovania 1. a ako vyberova
prednaska je urcena pre studentov zamerania Umela inteligencia.
TEORIA VYPOCITATELNOSTI
Mgr. Miroslav Chladny 2/ 2 S -
Induktivne budovanie pojmov teorie vypocitatelnosti nezavisle od konkretneho
vypoctoveho modelu: klony (ciastocnych) funkcii, primitivne rekurzivne,
rekurzivne a ciastocne rekurzivne funkcie, mnoziny a predikaty, univerzalne
(ciastocne) funkcie. Vypoctove modely: najma registrove a Turingove stroje,
vypocty a ekvivalencia vypocitatelnosti na jednotlivych modeloch (pojde len
o teoreticke modely, ktore nebudu programovo realizovane na skutocnych
pocitacoch), Churchova teza. Aplikacie teorie vypocitatelnosti: kodovanie
neciselnych oborov, (ne)rozhodnutelnost problemov, indexacia, redukcie
a hierarchie problemov.
TEORIA VYPOCITATELNOSTI PRE PROGRAMATOROV
Ing. Jan Komara, doc. RNDr. Pavol Voda, CSc. 2/ 2 S -
Obecne rekurzivne funkcie a ich efektivny vypocet. Induktivne definovane
triedy funkcii. Explicitne definicie funkcii a predikatov. Primitivne
rekurzivne funkcie. u-rekurzivne funkcie. Turingove stroje a vypocitatelne
funkcie. Turing-Churchova teza. Kleeneho vety o normalnej forme a o rekurzii.
Nerozhodnutelne problemy. Postova veta. Aritmeticka hierarchia.
Nerozhodnutelnost predikatoveho poctu. Goedelova veta o neuplnosti.
UNIX
RNDr. Milos Kravcik - 2/ 0 Z
Zakladne pojmy. Instalacia systemu. Riadenie systemu - zavadzanie, spustanie,
inicializacia. Bezpecnost systemu, pristupove prava. Sprava systemu - system
suborov, disk, zariadenia. Siete - NFS, NIS. Zalohovanie. Tlac. Procesy.
Skripty. WWW.
UNIX PRE POUZIVATELOV
RNDr. Marian Vittek, PhD. 0/ 2 Z -
Uvod do systemu, organizacia processov, suborov a periferii. Prikazove
interpretre, standardne prikazy ako test, find, grep, awk, cron, ... Unixove
siete: prikazy finger, rsh, rlogin, telnet, ftp, wget. Sprava grafickych
konzol a system X-windows. Vyvojove prostredie Unix: kompilatory, editory vi
a emacs, prikazy analyzy programov lint, prof. Systemy spravy zdrojovych
textov RCS a CVS.
UVOD DO OBJEKTOVO-ORIENTOVANEHO PROGRAMOVANIA
Ing. Augustin Mrazik, Mgr. Martin Jaska, RNDr. Peter Fabo
3/ 0 S -
Programovanie ako prostriedok modelovania realnych systemov a procesov,
objekty ako zakladny konstrukt pre objektovo orientovane programovanie,
interakcie objektov, posielanie sprav, enkapsulacia a empatia, triedy,
dedenie, instancie, fyzicka reprezentacia objektov a metod, bytovy kod,
sprava pamati, uvod do objektovo orientovanych programovacich jazykov:
Smalltalk - syntax, vyvojove prostredie, kniznica tried, Java - syntax,
vlastnosti jazyka, kniznice, platformy C++ - syntax, vlastnosti jazyka,
platformy, dalsie objektovo orientovane technologie - objektove databazy,
distribuovane prostredia.
UVOD DO PARALELNEHO PROGRAMOVANIA
RNDr. Damas Gruska, PhD. - 3/ 1 S
Prednaska sa zaobera principom navrhu paralelnych programov. Jej cielom nie
je prezentovat konkretny programovaci jazyk, ale ukazat systematicky navrh
programov pre rozne pocitacove architektury a aplikacie. Teoreticky aparat
pozostava z jednoducheho vypoctoveho modelu a dokazovacieho systemu. Pomocou
nich sa podavaju formalne riesenia zakladnych problemov, ktore paralelizmus
prinasa.
UVOD DO SPRACOVANIA OBRAZU
Mgr. Jiri Hladuvka 2 Z -
Sylaby pozri v matematike.
UVOD DO VSEOBECNEJ JAZYKOVEDY
PhDr. Alexandra Jarosova, CSc. (UI) 2/ 0 S -
Predmet a obsah jazykovedy. Jazyk a jeho zakladne vlastnosti (resp.
predpoklady o jeho povahe). Komunikacia. System a jeho realizacia - jazykovy
system, rec/text ako realizacia jazyka. Struktura jazyka. Zvukova rovina.
Forma a funkcia - fonetika, fonologia. Gramatika. Pojem gramatickosti
a gramaticke kategorie - morfologia a jej operacie, syntax. Morfologicke
kategorie. Syntax - koncepcie, text a diskurz, hypersyntax. Lexikon (slovna
zasoba). Koncepcie jazyka (20. storocie). Modelovanie objektu jazykovedy
podla rozlicneho metodologickeho aparatu.
VIZUALIZACIA VIACROZMERNYCH DAT
Ing. Milos Sramek, PhD. 2 S -
Vizualizacia predstavuje suhrn metod pre graficku prezentaciu dvoj-, troj-
a viacrozmernych dat, ktore pochadzaju bud z roznych simulacii a vypoctov
(molekularna strukturna analyza, fyzika makro- a aj mikrosveta) alebo
z modernych meracich zariadeni, ako su rozne typy tomografov. Cielom cyklu
prednasok je oboznamit posluchacov s technikami pouzivanymi na prezentaciu
vektorovych a skalarnych dat (povrchove a objemove zobrazovacie metody),
s pouzivanymi datovymi strukturami a algoritmami a najznamejsimi
vizualizacnymi systemami.
VLSI VYPOCTY
RNDr. Imrich Vrto, CSc. (KI) - 3/ 0 S
Prednaska bude venovana problematike navrhu a analyzy algoritmov, ktore su
realizovane na elektronickych obvodoch s velmi vysokou hustotou integracie.
Specialne bude orientovana na teoreticky model VLSI vypoctov, navrh VLSI
algoritmov pre standardne problemy, systolicke algoritmy, typicke
architektury na VLSI obvode a ich implementacie.
VYBRANE KAPITOLY Z MEDICINSKEJ INFORMATIKY
RNDr. Ing. Mikulas Popper, CSc. - 2/ 0 S
Ludske telo - zdroj analogovych, diskretnych a multimediovych informacii,
charakteristiky, prostriedky a sposoby ich ziskavania, zaznamenavania,
uchovania, spracuvania a interpretacie. Prirodzeny jazyk - nositel lekarskych
informacii, nomenklatura vyrazov, semanticke formy ich uchovavania
a spracuvania. Klinicke, laboratorne, nemocnicne, regionalne, nadnarodne
a geograficke informacne systemy. Informaticka zakladna diagnostickych,
liecebnych a osetrovatelskych cinnosti. Medicinske diagnostikovanie -
matematicko-pravdepodobnostne a kognitivne procesy usudzovania o pozorovaniu
priamo nedostupnych zdravotnych stavoch. Medzinarodne standardy, vytvaranie
noriem v medicinskej informatike.
VYBRANE METODY KOMPRESIE DAT
doc. Ing. Jaroslav Polec, CSc. - 2/ 2 S
Sylaby pozri v matematike.
VYBRANE PARTIE Z TEORIE JAZYKOV
doc. RNDr. Branislav Rovan, CSc. - 4 S
Prva cast prednasky poskytne uvod do abstraktnych tried jazykov a automatov.
V druhej casti budu prezentovane rozne rozsirenia a zovseobecnenia napr.
gramatiky s riadenym odvodenim, paralelne gramatiky, jazyky s nekonecnymi
slovami, grafove jazyky.
VYHLADAVANIE INFORMACII
RNDr. Milos Kravcik - 2/ 0 S
Invertovane indexovanie. Prehladavanie textu. Konvencne vyhladavacie modely -
Boolovsky a vektorovy. Rozsirujuce modely (fuzzy model, model s p-normou,
pravdepodobnostny model). Automaticke indexovanie - jednoduche terminy,
tvorba fraz, generovanie tezauru. Automaticka klasifikacia dokumentov.
Architektura vyhladavacich systemov. Metody splyvania terminov.
VYPOCTOVA LINGVISTIKA
PhDr. Jan Sefranek, CSc. - 2/ 0 S
Syntakticke spracovanie (zakladne parsovacie techniky, ATN gramatiky).
Semanticka interpretacia (specifikacia vyznamu slov, typy a crty, vzajomna
interakcia semantickej interpretacie slov, padove gramatiky, struktura
slovies, semanticke siete, kontextovo-nezavisly vyznam vety: logicka forma,
algoritmus semantickej interpretacie, strategie semantickej interpretacie).
Kontext a znalosti (reprezentacia znalosti pre spracovanie prirodzeneho
jazyka, reprezentacie zalozene na logike, ramcove reprezentacie,
reprezentovanie akcii). Systemy odpovedajuce na otazky. Generovanie
prirodzeneho jazyka.
VYPOCTOVA TEORIA UCENIA A NEURONOVE SIETE
RNDr. Dana Pardubska, CSc. 3/ 0 S -
Matematicke modely procesu ucenia, vypoctova teoria ucenia, inferencia
konecnych automatov, identifikacie booleovskych funkcii, trenovanie
neuronovych sieti.
ZAKLADY KOGNITIVNEJ PSYCHOLOGIE
RNDr. Imrich Ruisel, CSc. (UI) 2/ 0 S -
Metody psychologie, pozorovanie, experiment. Pocity a vnimanie. Pamat.
Inteligencia. Inteligentne spravanie. Tvorivost.
ZLOZITOST GEOMETRICKYCH ALGORITMOV
RNDr. Pavel Chalmoviansky - 4/ 0 Z
Pocas semestra by sme sa mali zoznamit so zakladnymi datovymi strukturami na
reprezentaciu niektorych geometrickych objektov a efektivnu manipulaciu
s nimi. Jedna sa najma o geometricke vyhladavanie v rovine a priestore,
hladanie konvexnych obalov, riesenie problemov blizkosti objektov, Voronoiove
diagramy, Delaunayova triangulacia, prieniky utvarov, niektore algoritmy
geometrie obdlznikov. Pocas toho by sme si mali priblizit aj vseobecne
algoritmicke techniky riesenia problemov, ako su zametacia technika,
iteracia, triedenie, rozdeluj a panuj, ...
Datum poslednej aktualizacie tohto dokumentu: 10.7.00.
Posledna aktualizacia udajov v systeme: 091006-V393.
Poznámky a komentáre:
WEBmaster@fmph.uniba.sk |
