INFO - Informacie o MFF UK
Vyberte si sposob kodovania diakritiky: ASCII ISO 8859-2
Predchadzajuca stranka |
Uvodne menu |
Historia |
Index
Magisterske a bakalarske studium (IS: 2182)
Cast II.
Studijny a skusobny poriadok bakalarskeho a magisterskeho studia
cl. 4
Studijne programy odborov bakalarskeho a magisterskeho studia
(1) Studijne programy vymedzuju rozsah a formy vzdelavania v jednotlivych
studijnych odboroch a specializaciach. Mozu sa tvorit aj v spolupraci so
studentom. Bakalarske a magisterske studium toho isteho odboru sa lisi
dlzkou studia (pozri cl. 17 ods. 1) pricom sa obidva typy riadia
samostatnymi studijnymi programami.
(2) Studijne programy obsahuju studijne predmety, minimalny pocet hodin vyucby
v tyzdni alebo v semestri. Studijne programy urcuju, z ktorych predmetov
ma student vykonat zapocty, klasifikovane zapocty, skusky a suborne skusky.
Studijne programy stanovuju podmienky ukoncenia rocnika a specializacie,
posledny termin zadania diplomovej alebo zaverecnej prace, podmienky
pripustenia k obhajobe prace a ku statnej skuske, predmety casti statnej
skusky a pravidla prestupu medzi bakalarskym a magisterskym studiom.
(3) Studijne programy predpisane fakultou sa urcuju tak, aby pocet hodin
prednasok, cviceni, seminarov, praktik vratane hodin jazykovej pripravy
a hodin telesnej vychovy nepresiahol v tyzdni 28 hodin. Pre zahranicnych
studentov sa priprava zo slovenskeho jazyka do tohto rozsahu nezapocitava.
(4) Zakladne obsahove a organizacne kompetencie pri zabezpecovani studijnych
odborov a specializacii maju gestori a tutori.
(5) Studenti inych vysokych skol a fakult univerzity si so suhlasom dekana
fakulty mozu zapisat prednasky na fakulte. Platia pre nich pravidla ako
pre studentov mimoriadneho studia.
(6) Student fakulty ma pravo zapisat si prednasky na lubovolnej inej fakulte
univerzity alebo na inej vysokej skole, ak s tym vyslovi suhlas dekan
prislusnej fakulty.
cl. 5
Gestor studijneho odboru (specializacie)
(1) Gestor zodpoveda za stav a rozvoj obsahovej stranky studijneho odboru
(specializacie). Zodpoveda hlavne za:
a) koncepciu vyucby,
b) pedagogicku a odbornu uroven vyucby,
c) vypisanie dostatocneho poctu diplomovych resp. zaverecnych prac.
(2) Gestor navrhuje vedeckej rade fakulty napln statnych a subornych skusok.
Navrhuje dekanovi predsedu a clenov komisie pre suborne skusky a skusky
v dekanskom termine. V zaujme zabezpecenia vyucby a jej pedagogickej
a odbornej urovne navrhuje zmeny v jemu zverenom studijnom programe.
Navrhovane zmeny je povinny prerokovat v odbornej sekcii. Na zaklade
navrhu gestora a stanoviska odbornej sekcie rozhodne o zmene dekan. Zmena
nesmie byt v rozpore so schvalenou koncepciou studijneho programu.
(3) Gestor spolupracuje pri zabezpecovani vyucby s tutorom a veducimi
pracovisk, ktore sa podielaju na vyucbe jemu zvereneho studijneho odboru
(specializace).
(4) Gestora studijnej specializacie menuje a odvolava na navrh vedeckej rady
dekan fakulty.
(5) Gestora studijneho odboru menuje a odvolava na navrh vedeckej rady dekan
fakulty. Gestorom je spravidla kolektivny organ (napr. odborna sekcia)
s urcenym koordinatorom (napr. veducim sekcie).
cl. 6
Veduci ucitel skupiny studentov (tutor)
Tutor je poradcom studentov v otazkach studia, napr. pri zostavovani
studijneho planu studenta a podobne. Tutor udrziava spojenie s jemu
zverenou skupinou studentov a pomaha riesit ich studijne problemy
v spolupraci s veducimi prislusnych pracovisk a gestormi.
cl. 7
Organizacia skolskeho roka
(1) Skolsky rok sa zacina 1. septembra a konci sa 31. augusta nasledujuceho
roku. Deli sa na zimny a letny semester a obdobia prazdnin.
(2) Casovy plan skolskeho roku urci dekan.
(3) V kazdom semestri studia je minimalne 12 a maximalne 15 vyucbovych tyzdnov
a sesttyzdnove obdobie urcene na vykonanie skusok. V letnom semestri
posledneho rocnika moze dekan upravit pocet vyucbovych tyzdnov odlisne.
(4) Ak studijnym planom predpisane praxe, exkurzie a povinne telovychovne
sustredenia zasahuju do skuskoveho obdobia, predlzuje sa toto len o pocet
dni akcie v skuskovom obdobi; jednodnove akcie sa nepokladaju za dovod na
predlzenie skuskoveho obdobia. Skuskove obdobie moze dekan predlzit aj
v inych odovodnenych pripadoch (napr. praceneschopnost studenta).
cl. 8
Formy vyucby
(1) Zakladnymi formami vyucby v studiu su prednasky, seminare, cvicenia,
praktika, konzultacie, exkurzie a odborne praxe, rocnikova, diplomova
a zaverecna praca, pripadne dalsie formy, ktore urci studijny program.
(2) Ucast na prednaskach nie je povinna, ucast na ostatnych formach vyucby je
povinna v rozsahu, ktory urci vyucujuci. V odovodnenych pripadoch moze
ucitel umoznit studentovi nahradnu vyucbu a specifikovat jej formu. Proti
rozhodnutiu vyucujuceho sa student moze odvolat k veducemu katedry, na
ktorej vyucujuci posobi. Ak je vyucujuci, proti rozhodnutiu ktoreho sa
student chce odvolat veducim katedry, moze sa student odvolat proti jeho
rozhodnutiu k dekanovi.
(3) Kazdy student ma pravo uchadzat sa o studium na inej fakulte alebo vysokej
skole, pripadne v zahranici. Toto studium povoluje dekan v sulade so
studijnym programom daneho odboru a uznanie tam absolvovanych predmetov
posudi individualne na navrh prislusnych ucitelov fakulty. Pokial je
studium v zahranici sucastou studijneho programu studenta, studium sa mu
neprerusuje.
cl. 9
Kontrola studia
(1) Hlavnymi formami kontroly studia su: priebezna kontrola studia, zapocet,
klasifikovany zapocet, skuska, suborna skuska.
(2) Formu a poziadavky na udelenie zapoctu, klasifikovaneho zapoctu a skusky
v danom semestri musi ucitel oznamit na zaciatku semestra a poskytnut
studentom sylaby predmetu.
(3) V predmete, v ktorom je predpisany zapocet aj skuska, skusajuci na
zaciatku semestra oznami, ci ziskanie zapoctu je podmienkou konania skusky.
(4) Vysledok klasifikovaneho zapoctu a skusky sa klasifikuje stupnami:
vyborne (1), velmi dobre (2), dobre (3), neprospel (4).
(5) Ak zavazne okolnosti (napr. ochorenie) zabranili studentovi zucastnit sa
na skuske, resp. ziskat zapocet a tieto povinnosti nie je mozne vykonat
v lehote stanovenej pre dany termin, moze student poziadat o nahradny
termin skusky (zapoctu). Dekan stanovi lehotu, dokedy treba povinnost
vykonat (vratane pripadnych opravnych terminov). Nahradny termin sa
posudzuje ako termin, ktory nahradza.
cl. 10
Prijimacie konanie
(1) Za pripravu, organizaciu a priebeh prijimacieho konania na fakulte
zodpoveda dekan.
(2) Hladiska prijimacieho konania urci dekan a schvaluje ich akademicky senat.
(3) O prijati uchadzaca na studium rozhoduje dekan.
(4) Dekan moze uchadzaca o studium prijat aj do vyssieho rocnika, ak cast
vysokoskolskeho studia absolvoval na inom odbore, inej fakulte alebo inej
vysokej skole. Blizsie podmienky urcuje cl. 23.
(5) Odvolanie proti vysledku prijimacieho konania upravuje par.18 zakona;
podla neho sa uchadzac moze do 8 dni po doruceni rozhodnutia odvolat
k rektorovi. Podla statutu UK rektor len preskumava sulad rozhodnuti
fakulty so zakonom, pravnymi predpismi vydanymi na jeho vykonanie,
statutom UK a statutom fakulty.
cl. 11
Zapis
Zapisom student stanovuje, aku cast povinnosti predpisanych studijnym
programom absolvuje v nasledujucom rocniku resp. semestri. Nadobuda nim
pravo zucastnovat sa na vsetkych formach vyucby, ziskavat zapocty,
klasifikovane zapocty a konat skusky zo zapisanych predmetov. Student je
povinny zapisat si povinnosti v takom rozsahu, aby ich splnenie
postacovalo na absolvovanie zapisaneho rocnika. Zapis sa kona v terminoch
urcenych dekanom. Zapis studentov vykonava dekanat. Blizsie podmienky pre
zapis do vyssieho rocnika urcuje cl. 17.
cl. 12
Zapocet a klasifikovany zapocet
(1) Zapocet a klasifikovany zapocet udeluje studentovi do konca vyucbovej
casti semestra ucitel, ktory ho vyucoval prislusny predmet.
(2) Poziadavky na zapocet a klasifikovany zapocet musia v sebe obsahovat
objektivny prvok, napr. uspesne absolvovanie testu, uspesne vystupenie
s referatom na seminari, alebo splnenie inych kontrolovatelnych uloh.
Zasadne nie je mozne udelit zapocet len za ucast na vyucbe. Podmienkou
pre udelenie zapoctu z telesnej vychovy je aktivna ucast na cviceniach.
(3) Klasifikovany zapocet moze byt predpisany z praktickych cviceni,
programovania a cudzich jazykov. Klasifikovanym zapoctom sa hodnoti praca
studenta za cely semester.
(4) Student, ktoremu nebol udeleny zapocet alebo klasifikovany zapocet
z dovodu ineho ako pre neucast na vyucbe, ma pravo na splnenie podmienok
udelenia zapoctu alebo klasifikovaneho zapoctu v opravnom termine,
najneskor vsak do konca skuskoveho obdobia daneho semestra. Toto pravo sa
netyka zapoctov z praktik.
(5) Ak student neziskal zapocet do konca skuskoveho obdobia daneho semestra,
moze poziadat o prelozenie predmetu do nasledujuceho skolskeho roku.
Studenti 5. roc. magisterskeho a 3. roc. bakalarskeho studia mozu poziadat
o prelozenie predmetu zo zimneho do letneho semestra. Pocet prelozenych
povinnosti upravuje cl. 13 ods. 5.
(6) Studentovi, ktory nekonal prax a nebol mu udeleny zapocet, moze dekan
povolit konanie praxe v nahradnom termine.
cl. 13
Skusky
(1) Skusky su:
a) pisomne,
b) pisomne a ustne,
c) prakticke a ustne,
d) ustne.
(2) Skusky a opravne skusky kona student u ucitelov, ktori mu predmet
prednasali.
(3) Studijny plan nesmie predpisovat viac ako 5 povinnych skusok v jednom
semestri. Do tohto poctu sa nezahrnaju klasifikovane zapocty a zapocty.
(4) Student 1. az 4. rocnika magisterskeho studia (2. roc. bakalarskeho studia)
moze poziadat o prelozenie riadneho terminu skusky do nasledujuceho
skolskeho roka. Po ucasti na skuske, alebo po neospravedlnenej neucasti na
skuske nemoze poziadat o jej prelozenie.
(5) Dekan moze jednemu studentovi povolit v jednom skolskom roku prelozenie
najviac 2 povinnosti (skuska, zapocet, klasifikovany zapocet). Do tohto
poctu sa nezahrnaju zapocty z praxi. Kazdu povinnost mozno prelozit len raz.
(6) Ak sa student nezucastnil na skuske, na ktoru sa prihlasil a do piatich
dni sa neospravedlnil, resp. nepoziadal o prelozenie riadneho terminu do
dalsieho skolskeho roku, skuska sa hodnoti vysledkom "neprospel".
cl. 14
Opravne skusky
(1) Ak student neprospel na riadnom termine skusky, ma narok na vykonanie
prvej opravnej skusky, ak o nu poziada minimalne jeden tyzden pred koncom
prislusneho skuskoveho obdobia. Ak student neprospel ani na prvej opravnej
skuske, moze mu skusajuci umoznit konanie druhej opravnej skusky. Terminy
opravnych skusok urcuje skusajuci. Skusky v druhych opravnych terminoch sa
musia vykonat do konca prislusneho skolskeho roka.
(2) Po skuskovom obdobi nema student narok na riadny ani na prvy opravny
termin skusky, vykonanie ktorej bolo predpisane v tomto skuskovom obdobi.
(3) Ak student neprospel ani na druhej opravnej skuske, alebo skusajuci
studentovi neumoznil konanie druhej opravnej skusky, moze dekan na ziadost
studenta povolit tretiu opravnu skusku (tzv. dekansky termin).
(4) Kazda skuska konana po skonceni skuskoveho obdobia, v ktorom sa mala tato
skuska konat, je bud druhym opravnym alebo dekanskym terminom.
(5) Tretia opravna skuska je komisionalna a nemoze byt len pisomna. Musi sa
vykonat do 30. septembra, v 5. rocniku magisterskeho a v 3. rocniku
bakalarskeho studia do 31. augusta.
(6) Dekan moze studentovi povolit v jednom skolskom roku najviac dva tretie
opravne terminy, pricom sa do tohto poctu zapocitava aj povolenie
prelozenia povinnosti; t.j. student moze mat v jednom skolskom roku najviac
bud dve prelozene povinnosti, alebo dva dekanske terminy, alebo jednu
prelozenu povinnost a jeden dekansky termin.
cl. 15
Komisionalne skusky
(1) Komisionalne skusky su: statna skuska vratane obhajoby diplomovej alebo
zaverecnej prace, suborna skuska, skuska v dekanskom termine.
(2) Na ziadost studenta moze dekan povolit komisionalnu skusku v prvom
opravnom termine.
(3) Komisionalna skuska sa kona pred komisiou, ktora pozostava aspon z troch
clenov a ma urceneho predsedu.
(4) Predsedov a clenov komisii pre statne skusky menuje dekan so suhlasom
vedeckej rady.
(5) Predsedov a clenov komisii pre suborne skusky a pre skusky v dekanskom
termine urci na navrh prislusneho gestora dekan. Predsedom komisie je
spravidla ucitel, ktory vyucoval dany predmet.
(6) V pripade, ze o komisionalnu skusku poziada student, predsedu a clenov
komisie urci dekan. Ucitel, ktory studenta skusal dany predmet, nema
v komisii hlasovacie pravo. Ak student neprospel na komisionalnej skuske,
o ktoru sam poziadal, nema narok na dalsi opravny termin.
(7) Terminy subornych skusok urcuje gestor a musia byt oznamene aspon 3 tyzdne
pred prislusnym skuskovym obdobim. Subornu skusku nemozno prelozit do
vyssieho rocnika. Student moze konat subornu skusku len vtedy, ak ma
predpisanym sposobom ukoncene vsetky predmety, z ktorych sa kona suborna
skuska.
cl. 16
Individualny harmonogram skusok a zapoctov
(1) Dekan moze povolit individualny harmonogram skusok a zapoctov
a) zo zdravotnych dovodov,
b) z dovodu materstva,
c) studentovi, ktory mal povolene absolvovat cast studia na inej fakulte,
vysokej skole, resp. v zahranici.
(2) V zavaznych pripadoch moze dekan povolit studentovi individualny
harmonogram skusok a zapoctov aj z inych dovodov.
(3) Na studenta, ktory ma povoleny individualny harmonogram skusok a zapoctov,
sa nevztahuju cl. 12 ods. 4 a 5 a cl. 14 ods. 2 a 4; teda moze robit
skusky a zapocty po dohode s ucitelom pocas celeho skolskeho roka az do
terminu, ktory urci dekan - najneskor do dna zapisu do dalsieho rocnika.
cl. 17
Priebeh bakalarskeho a magisterskeho studia
(1) Dlzka vysokoskolskeho magisterskeho studia je spravidla 5 rokov, resp. 10
semestrov. Dlzka vysokoskolskeho bakalarskeho studia je spravidla 3 roky,
resp. 6 semestrov.
(2) Do vyssieho rocnika sa zapisuje student, ktory splnil vsetky studijne
povinnosti urcene studijnym planom do dna zapisu.
(3) Do vyssieho rocnika sa zapisuje aj student, ktoremu dekan povolil
prelozenie najviac dvoch povinnosti v nasledujucom skolskom roku (cl. 13
ods. 5).
(4) Rozsah zapisaneho studijneho planu musi pri jeho absolvovani umoznovat
ukoncenie rocnika.
(5) Do vyssieho rocnika mozno podmienecne zapisat studenta, ktory ma povoleny
treti opravny termin. Po uspesnom vykonani skusky sa podmienecnost zapisu
rusi.
(6) Student 1. a 2. rocnika bude vyluceny pre neprospech, ak do ukoncenia
zimneho skuskoveho obdobia nevykona niektoru z tychto povinnosti:
a) zapocet alebo klasifikovany zapocet (okrem telesnej vychovy) a nebolo
mu povolene ho prelozit,
b) skusku z viac nez dvoch predmetov (okrem prelozenych skusok).
cl. 18
Ukoncenie studia
(1) Magisterske, resp. bakalarske studium je uspesne ukoncene, ak student:
a) absolvoval studijnym programom stanoveny pocet specializacii,
b) vykonal statnu skusku, sucastou ktorej je obhajoba diplomovej alebo
zaverecnej prace.
Student posledneho rocnika prestava byt studentom fakulty dnom vykonania
poslednej casti statnej skusky (cl. 2 ods. 3).
(2) Statna skuska pozostava z casti statnej skusky, ktore zodpovedaju
specializaciam. Napln casti statnej skusky schvaluje na navrh gestorov
specializacii vedecka rada fakulty. Terminy konania casti statnych skusok
a obhajoby diplomovej alebo zaverecnej prace urcuje dekan.
(3) Na kazdu predpisanu cast statnej skusky a na obhajobu diplomovej alebo
zaverecnej prace sa musi student vopred prihlasit. Musi preukazat splnenie
vsetkych povinnosti predpisanych v studijnom programe pre pripustenie
k statnej skuske, resp. k obhajobe diplomovej alebo zaverecnej prace.
(4) Kazdu cast statnej skusky, vratane obhajoby diplomovej alebo zaverecnej
prace, vykona student pred komisiou prislusnou pre tuto cast statnej
skusky. Tato komisia je aspon stvorclenna, jej predsedu a clenov menuje
dekan so suhlasom vedeckej rady fakulty. O kazdej casti statnej skusky
a o obhajobe diplomovej alebo zaverecnej prace sa vyhotovi zapis, ktory
podpise predseda a clenovia komisie.
(5) Vsetky casti statnej skusky i obhajoba diplomovej alebo zaverecnej prace
su verejne. O klasifikacii casti statnej skusky a obhajoby diplomovej
alebo zaverecnej prace rozhoduje komisia hlasovanim na neverejnom zasadani
v den konania prislusnej casti statnej skusky.
(6) Casti statnej skusky i obhajoba diplomovej alebo zaverecnej prace sa
klasifikuju znamkami: "vyborne", "velmi dobre", "dobre" a "neprospel".
(7) Pokial studijny program predpisuje absolvovanie niektorej casti statnej
skusky ako podmienku pre uzavretie rocnika, treba ju vykonat v tom
semestri, v ktorom je predpisana.
(8) Celkove hodnotenie statnej skusky je "prospel s vyznamenanim", "prospel"
a "neprospel". Celkove hodnotenie statnej skusky vykona komisia, ktora
skusa poslednu cast statnej skusky. Ak posledna cast statnej skusky
(napriklad v pripade medzifakultneho studia) sa vykonala na inej fakulte,
dekan urci komisiu, ktora vykona celkove hodnotenie statnej skusky.
(9) Student na statnej skuske prospel s vyznamenanim, ak vsetky casti statnej
skusky a obhajobu diplomovej alebo zaverecnej prace vykonal v riadnom
termine s priemerom znamok lepsim nez 1,3.
(10)Ak bol student klasifikovany aspon z jednej casti statnej skusky znamkou
"neprospel", alebo ak neobhajil diplomovu alebo zaverecnu pracu, celkovy
vysledok statnej skusky je "neprospel". Student opakuje len tu cast statnej
skusky, v ktorej bol klasifikovany znamkou "neprospel". Obhajoba diplomovej
alebo zaverecnej prace sa opakuje len vtedy, ak vysledok obhajoby bol
"neprospel".
(11)Student ma moznost absolvovat statnu skusku (vratane najviac dvoch jej
opravnych terminov) len do dvoch rokov po ukonceni posledneho rocnika.
(12)Absolventom, ktori uspesne skoncili studium, vyda Univerzita Komenskeho
diplom s uvedenim studijneho odboru, v ktorom ziskali vysokoskolske
vzdelanie a prizna akademicky titul "magister" (Mgr.) absolventom
magisterskeho studia a titul "bakalar" (Bc.) absolventom bakalarskeho
studia. Prilohou diplomu je osvedcenie o statnej skuske a obhajeni
diplomovej alebo zaverecnej prace. Diplom a vysvedcenie sa datuje dnom
vykonania poslednej casti statnej skusky.
(13)Absolventom fakulty, ktori pocas celeho studia dosahovali vynikajuce
studijne vysledky a na statnej skuske prospeli s vyznamenanim, vyda
univerzita diplom s vyznamenanim.
(14)Odchylky z ustanoveni tohto clanku platne pre ukoncenie bakalarskeho
studia urci dekan vo vykonavacom predpise.
cl. 19
Opakovanie rocnika
(1) Z prvych dvoch rocnikov moze student opakovat najviac jeden.
(2) Student moze pocas celeho studia opakovat najviac dva rocniky. Student
nemoze opakovat dvakrat ten isty rocnik.
(3) O opakovanie rocnika ziada student pisomne. V ziadosti uvedie priciny, pre
ktore nesplnil svoje studijne povinnosti. O opakovanie rocnika moze student
poziadat aj v odvolani proti vyluceniu zo studia pre neprospech (v pripade
vyhovenia ziadosti sa student posudzuje, akoby nebol zo studia vyluceny).
(4) Ak student pri opakovani rocnika chce mat uznane uz vykonane povinnosti,
musi o to poziadat ucitela, ktory prislusny predmet v aktualnom semestri
uci, a to na zaciatku toho semestra, v ktorom ma povinnost zapisanu.
(5) Student, ktory opakuje rocnik si moze zapisat predmety z vyssieho rocnika.
cl. 20
Prerusenie studia
(1) Dekan moze na ziadost studenta z vaznych osobnych alebo zdravotnych
dovodov rozhodnut, ze sa studentovi studium prerusuje. Dekan urcuje
zaciatok a koniec prerusenia.
(2) Studium je mozne prerusit studentovi uhrnom najviac na dva roky,
studentkam - matkam na tri roky.
(3) Pocas prerusenia nema student prava a povinnosti studenta.
(4) Studentovi, ktory odchadza na studium do zahranicia na dobu aspon jedneho
semestra a toto studium nie je sucastou jeho studijneho programu, dekan
moze prerusit studium zo svojho podnetu.
cl. 21
Zanechanie studia
(1) Student, ktory chce zanechat studium, oznami to pisomne dekanovi.
(2) Student, ktory sa nezapisal v termine urcenom pre zapis do prislusneho
rocnika a do osmich dni po uplynuti terminu sa neospravedlnil, sa
posudzuje akoby studium zanechal.
(3) Studentovi, ktory studium zanechal, vyda fakulta na poziadanie potvrdenie
o uspesne vykonanych skuskach, v ktorom vyslovne uvedie, ze studium
neukoncil.
cl. 22
Vylucenie zo studia
(1) Studenta, ktory nesplnil podmienky pre postup do vyssieho rocnika, vyluci
dekan zo studia pre neprospech.
(2) Student moze byt vyluceny zo studia aj v zmysle cl. 17 ods. 6.
(3) Studentovi, ktory bol zo studia vyluceny pre neprospech, vyda fakulta na
poziadanie potvrdenie o uspesne vykonanych skuskach, v ktorom vyslovne
uvedie, ze studium neukoncil.
(4) Student moze byt vyluceny zo studia za zvlast zavazne porusenie zakona,
statutu fakulty alebo univerzity, alebo za porusenie obcianskych
povinnosti. Podrobnosti upravuje cl. 3.
cl. 23
Prestupy
(1) Student moze prestupit na iny odbor, resp. specializaciu studia na fakulte
alebo na inu vysoku skolu len po uspesnom ukonceni rocnika. Prestup sa
spravidla uskutocnuje ku dnu zapisu. Vynimky povoluje dekan.
(2) Prestup studenta na iny odbor, resp. specializaciu studia na fakulte alebo
prestup studenta inej vysokej skoly na fakultu povoluje dekan fakulty.
Dekan urci studentovi rocnik, do ktoreho ho prijima, rozdielove skusky,
ktore musi vykonat a urci mu lehoty, dokedy ich musi vykonat.
cl. 24
Studijna uspesnost
(1) Studijna uspesnost je mierou uspesnosti plnenia studijneho planu studentom.
(2) Sposob vypoctu studijnej uspesnosti stanovi dekan vo vykonavacom predpise.
(3) Studijna uspesnost sa berie do uvahy pri posudzovani ziadosti studenta
napr. o povolenie tretieho opravneho (dekanskeho) terminu, o prelozenie
povinnosti do nasledujuceho skolskeho roka, o opakovanie rocnika,
o stipendium, o ubytovanie v studentskom domove a pod.
cl. 25
Studentky - matky
(1) Studentka po obdrzani materskej knizky je povinna oznamit svoj stav na
studijnom oddeleni.
(2) Tehotna studentka je povinna prerusit studium a to najmenej 6 tyzdnov pred
lekarom stanovenym terminom porodu. Prerusenie nesmie byt kratsie ako 14
tyzdnov a nesmie sa skoncit skor ako 6 tyzdnov po porode.
cl. 26
Pochvaly a odmeny
(1) Za zvlast prikladne plnenie studijnych alebo obcianskych povinnosti a za
absolvovanie studia s vyznamenanim moze studentovi dekan udelit akademicku
pochvalu alebo ho navrhnut na akademicku pochvalu rektora.
(2) S akademickou pochvalou dekana moze byt spojena penazna alebo vecna odmena.
Datum poslednej aktualizacie tohto dokumentu: 27.10.98.
Posledna aktualizacia udajov v systeme: 091006-V393.
Poznámky a komentáre:
WEBmaster@fmph.uniba.sk |
