Kométy
Rozpadnutá kométa 51P/Harrington
P. Manteca z observatória de Begues pri Barcelone oznámil, že na snímkach zo 6.decembra 2001 je kométa 51P/Harrington rozpadnutá na dve približne rovnako jasné časti. Komponenty sú od seba asi 10 arcsec a ich vzájomná vzdialenosť postupne rastie. Cieľom prvých pozorovaní v takýchto prípadoch je zistiť rýchlosť vzďalovania sa zložiek od seba. Rozpad nastal zrejme v čase prechodu perihéliom 5.júna 2001, čo ešte upresnia ďalšie pozorovania. Doteraz sa tento fakt nedal pozorovaním odhaliť kvôli nepatrnej vzdialenosti jadier zahalených v hustej kome po rozpade. Je zaujímavé, že už pri návrate v r.1994 sa pozoroval rozpad kométy 51P na tri časti, ale dve z nich, označené ako B a C boli asi stokrát slabšie ako hlavná zložka A. Teraz sa z nej oddelilo nové jadierko označené ako D.
Krátkoperiodická kométa 51P/Harrington patrí do Jupiterovej rodiny komét. Pohybuje sa okolo Slnka po eliptickej dráhe s obežnou dobou 6,77 rokov, rovina jej dráhy je sklonená voči ekliptike necelých 9 stupňov. Najbližšie k Slnku príde na vzdialenosť 1,6 AU a najďalej sa dostáva tesne za dráhu Jupitera, 5,6 AU.
Pozorovania kométy 51P/Harrington na Astronomickom observatóriu FMFI v Modre z noci 9./10. decembra ukázali, že jadierka sú v súčasnosti od seba vzdialené už 13 oblúkových sekúnd, zložka *A * má jasnosť približne 16 mag. a zložka *D * je asi o pol magnitúdy slabšia. Na snímke je zachytený aj asteroid 2001 WM39.
Rozpad kométy *C/1999 S4 (LINEAR0)
Ešte nedávno rozšírili tlačové agentúry správu o možnosti pozorovania jasnej kométy C/1999 S4 (LINEAR). Takéto informácie vždy zvýšia záujem verejnosti o kométy, zvlášť keď ich možno pozorovať voľným okom. Ešte si dobre pamätáme dopady častí kométy Shoemaker-Levy 9 na Jupiter, či mimoriadne jasné kométy Hyakutake a Hale-Bopp spred niekoľkých rokov. Podobná udalosť sa očakávala aj v týchto dňoch. Stalo sa však, čo sme nepredpokladali. Náhla zmena vzhľadu a súčasný pokles jasu kométy dávali tušiť, že sa s ňou deje niečo mimoriadne.
Mark Kidger, astronóm z Astrofyzikálneho ústavu na Kanárskych ostrovoch, na jednom z troch ďalekohľadov observatória na ostrove Las Palmas, si v uplynulých dňoch všimol zmeny charakteristického tvaru pozorovanej kométy. Detailná počítačová analýza obrazu potvrdila jeho prvý dojem. Hlava kométy sa zreteľne pretiahla a jej jas rovnomerne rozptýlil. Tieto zmeny svedčia o tom, že sa tam niečo deje. Kidger usúdil, že došlo k deleniu jadra kométy, pričom niektoré jeho časti sa od seba vzďaľujú rýchlosťou asi 40 m za sekundu. Kométa sa rozpadla pravdepodobne 23./24. júla 2000. Prvým cieľom bolo zistiť, na koľko častí sa jadro rozdelilo.
Tento zaujímavý jav pozorovali aj astronómovia na Astronomickom observatóriu MFF UK v Modre. Okrem iných, aj počas dvoch nocí 25.7. a 26.7. urobili snímky kométy C/1999 S4 digitálnou CCD kamerou 60-centimetrovým (priemer hlavného zrkadla) ďalekohľadom. Podarilo sa to i napriek nestálemu počasiu práve v kriticky dôležitom období tesne po momente rozpadu, čo je mimoriadne zaujímavé z odborného hľadiska.
Momentálna situácia je ale taká, že jadro kométy sa po rozpade doslova "rosypalo" a pôvodná centrálna kondenzácia sa rozplynula. Jasnosť sa prudko znížila a zdá sa, že oblak prachu mohol zakrývať kompaktnejšie pozostatky, ak tam ešte nejaké zostali. Predpokladáme, že súčasne s drobením jadra na menšie úlomky dochádzalo k prudkej sublimácii zmrznutých plynov a vodného ľadu (čo je úplne bežná súčasť kometárneho jadra), ktoré držali vo vnútri uväznené prachové častice ako-tak pokope. Odkedy sa tento "spojovací" materiál začal strácať, uvoľnený prach sa rozptyľuje do priestoru. Teraz zostal z kométy prakticky len prachovo-plynný chvost, z ktorého sa najprv veľmi rýchlo vytratí plyn. O pár dní zanikne aj zvyšok.
Obr.1: Aktívna kométa vytvára okolo svojho tuhého jadra plynný obal, ktorý tlakom slnečného žiarenia prechádza do chvosta a smeruje od Slnka (tu smeruje doprava šikmo hore). Na tejto snímke C/1999 S4 zo 14.7.2000 o 00:42:18 UT má hlava kométy ešte svoj typický tvar padajúcej dažďovej kvapky.
Obr.2: Počítačovo spracovaná snímka s detailom hlavy kométy z jedného z dvoch kriticky dôležitých dní už odhaľuje rozťahujúcu sa, ešte stále viac-menej kompaktnú, blízkojadrovú oblasť. Je možné, že v tom čase už išlo o husté chuchvalce prachu. Aj celkový charakteristický tvar hlavy je zmenený netypickým ostro ohraničeným výbežkom (smeruje doprava). V každom prípade je to dôkaz rozpadu jadra kométy.
Obr.3: Súčasný difúzny vzhľad kométy C/1999 S4 (LINEAR) sa diametrálne líši od toho pôvodného. Pozostatky chvosta sa rozptýlia behom niekoľkých dní a proces zániku kométy budeme môcť považovať za ukončený. (Pozn.: Šikmé rady bodov na skladaných snímkach sú obrazy hviezd, voči ktorým kométa na oblohe neustále mení svoju polohu. Počas troch týždňov sa zmenila aj orientácia jej chvosta v dôsledku zmeny polohy kométy voči Slnku.)
Štefan Gajdoš a Dušan Kalmančok,
Astronomický ústav MFF UK
Snímky: Astronomické observatórium MFF UK, Modra-Piesok
Kométa Hale-Bopp
Hale Bopp animation Počítačovo spracované obrazy kométy Hale-Bopp získané na observatóriu v Modre. Na jednotlivých snímkach možno sledovať zmeny vo vnútornej kome Hale-Bopp s približovaním sa kométy do perihélia, ktoré nastalo 1.4.1997. Analýzou týchto obrazov sa podarilo vypočítať rýchlosť rozpínania prachových oblúkov smerom od jadra (asi 350 m/s), ako aj odhadnúť rýchlosť rotácie jadra na 11.4 hod. Animáciu rotácie zhotovenú zo skutočných snímok Hale-Bopp možno vidieť na obrázku vľavo.
Február 1997 | |
Marec 1997 | |
April 1997 | |