Asteroidy
Od roku 1995 sa observatórium v Modre zaoberá presnými pozičnými pozorovaniami asteroidov a komét. Dáta sú potrebné pre výpočet dráh telies a preto sú posielané do Centra pre pozorovanie malých planét (Minor Planet Center) v Cambridge v USA a uverejňované priebežne v Minor Planet Electronic Circulars a v Minor Planet Circulars pod kódovým označením 118 popri pozorovaniach z iných observatórií. (Prehľad najnovších pozorovaní z celého sveta možno nájsť tu.
Prioritu pri pozičných pozorovaniach majú novoobjavené telesá na nezvyčajných dráhach uverejnené na http://cfa-www.harvard.edu/iau/NEO/ToConfirm.html a tzv. blízkozemské asteroidy s málo presnými dráhami, ktorých jasnosť klesá. Ak ich zdanlivý pohyb na oblohe nepresahuje cca 6"/min sú to často telesá 18.-19. magnitúdy.
V primárnom ohnisku 60-cm zrkadlového ďalekohľadu s ohniskovou vzdialenosťou 330 cm sa nachádza CCD kamera (najskôr SBIG ST6 do polovice roku 1998, potom ST8 do roku 2003, v súčasnosti AP8). Prístrojom bolo objavených aj niekoľko desiatok asteroidov. Časť z nich už má dostatočne presne spočítanú dráhu a preto boli katalogizované (a niektoré už aj pomenované). (Viac informácií o modranských asteroidoch možno nájsť tu.)
K pozičným pozorovaniam začali od roku 1998 pribúdať aj náročnejšie (na čas a kvalitu) fotometrické pozorovania. Tie sú využívané najmä na určenie rýchlosti rotácie a tvaru telesa, ale niekedy je možné zistiť aj povrchové vlastnosti, prípadne približnú polohu pólu. V dosahu modranského prístroja s R-filtrom sú v súčasnosti telesá okolo 16. magnitúdy.
Testovacie pozorovania boli uskutočnené pre asteroidy z hlavného pásu so známou periódou rotácie a amplitúdou.Začiatkom roku 2003 nastala vhodná príležitosť pre fotometrické pozorovanie aj jedného z modranských objavov! Asteroid s označením (28753) 2000 HA sa vtedy nachádzal v blízkosti opozície a zároveň v blízkosti perihélia svojej dráhy. Nakoľko je na Slovensku výnimočná príležitosť podrobnejšie skúmať vlastnosti vlastného objavu, bol zaradený do pozorovacieho programu. Z priebehu jeho relatívnej jasnosti v R-filtri vychádza synodická rotačná doba na 4.994 hodín a jeho tvar je príliš vzdialený od gule (amplitúda približne 1.0 mag).
Prioritu pri fotometrických pozorovaniach majú málo preskúmané blízkozemské telesá. V tomto smere sú pozorovania i výsledky priebežne konzultované so špičkovým observatóriom AV ČR v Ondřejove.
Zoznam známych parametrov svetelných kriviek asteroidov je tu.
Zoznam všetkých modranských fotometrických pozorovaní asteroidov je tu.
Na 27.9.2003 bol predpovedaný zákryt hviezdy planétkou. V priebehu roka je takých zákrytov veľa, ale problém je v tom, že z jedného miesta je vidieť len niektoré z nich. Svojou podstatou je tento úkaz rovnaký ako známe zatmenia Slnka, len v menšom vydaní: planétka osvetlená ďalekou hviezdou vrhá do priestoru tieň. Keď sa doň dostane pozorovateľ na Zemi, vidí vlastne zatmenie hviezdy, čomu hovoríme zákryt. Tieň asteroidu je dlhý zužujúci sa kužeľ, pretože hoci je hviezda obrovská, je ďaleko, a oveľa bližšia planétka naopak zas malá. Prierez jej tieňa je malý - zákrytové pásy bývajú široké od desiatok po niekožko sto kilometrov. Vo všeobecnosti sa ich tiene pohybujú po povrchu Zeme rýchlo, preto zákryty na jednom mieste trvajú krátko, iba zopár sekúnd. Orientácia zákrytových pásov je rôzna a závisí od vzájomného pohybu Zeme a planétky. Ich šírka súvisí len s veľkosťou planétky, nie s jej vzdialenosťou, čo sa na prvý pohľad môže zdať paradoxné. Platí totiž isté špecifikum: vďaka tomu, že hviezdy sú ďaleko (pri zákrytoch v nekonečne), je tieň takmer valcový. Práve v tom spočíva výhoda pozorovania zákrytov voči nepriamym metódam: rozmer tieňa udáva priamo veľkosť a tvar (momentálny prierez) asteroidu. Pri znalosti dráh asteroidov a polôh hviezd na oblohe sa dajú vopred vypočítať časy a miesta na povrchu Zeme, z ktorých bude možné zákryt pozorovať. Pochopiteľne, vstupné veličiny nie sú úplne presné, preto pri určení hlavných parametrov zákrytu musíme počítať s istou chybou. Je snaha zmenšiť ju intenzívnym pozorovaním pár dní pred samotným zákrytom, čím sa spresní dráha planétky i súradnice hviezdy. Aj tak predpovede udávajú i neistotu, čo do pozorovania zákrytov vnáša neopakovateľný prvok napätia a očakávania. Je však nesmierne povzbudzujúce, že každé jedno pozorovanie - či už pozitívne alebo negatívne - je úspešné. Všetky dohromady totiž vytýčia skutočný pohyb tieňa - jeho hranice a časový priebeh. Dĺžka zákrytu na jednom mieste udáva jednu tetivu - rez tieňom planétky, kombinácia tetív z rôznych miest vykreslí profil planétky. Čím viac je tetív, tým presnejší je tvar tieňa, t.j. momentálny prierez a rozmery asteroidu.
Zákryt nastal 26./27.9.2003. (Aby nedošlo k nedorozumeniu, 26.9. platí pre údaje vo svetovom čase - UT, ktorý sa v astronómii používa kvôli jednoznačnosti časových údajov; 27.9. je v našom (teraz platnom) pásmovom čase - letnom stredoeurópskom čase LSEČ. Svetový čas sa líši (mešká za LSEČ) o dve hodiny, za SEČ jednu hod.) Na AGO v Modre sme tento úkaz zaznamenali CCD kamerou v primárnom ohnisku 60-cm ďalekohľadu, čo je bežná zostava optického systému veľkého ďalekohľadu. Jediným rozdielom od zaužívaných postupov bolo pozorovanie metódou "drift-scan". Za cudzím slovom sa skrýva prostý princíp: CCD kamera exponuje (integruje svetlo) pri zastavenom pohone ďalekohľadu. Ten teda stojí, no obloha s objektmi na nej sa pohybuje. Hviezdy na snímke sa pritom posúvajú a tvoria stopy (čiary), ktorých šírka závisí na jasnosti hviezdy. Zakrytie alebo zoslabenie intenzity hviezdy sa prejaví prerušením alebo zoslabením jej stopy. Výhoda je, že pokles jasnosti pohybujúcej sa hviezdy sa na CCD čipe ešte znásobí. Obloha sa otáča (t.j. Zem rotuje okolo svojej osi) uhlovou rýchlosťou 360° za 24 hodín (15°/hodinu ~ 1°/4minúty ~ 15'/minútu). Zorné pole CCD kamery SBIG ST-8 (15'x10') tak hviezda prejde za 60 sekúnd. Je to interval, ktorý akurát vyhovuje upresneným predpovediam zákrytov. Tie sú totiž po cielenej astrometrii udávané s presnosťou niekoľkých - zriedkavo aj pár desiatok - sekúnd. Týka sa to i trvania zákrytov, kde do úvahy treba brať veľkosť zakrývajúceho asteroidu - väčší alebo bližší asteroid zákryt predĺži (platí to aj obrátene). Časový plán pozorovania musí preto s neistotou predpovede počítať. Riešením je expozícia (dlhšia) pokrývajúca (aj s rezervou) vypočítané momenty začiatku a konca zákrytu. U nás je optimálna expozícia 50 sekúnd. Vtedy sú oba body na snímke, čo je dôležité pri "ciachovaní" stopy - keď jej dĺžku vydelíme dĺžkou expozície, získame rýchlosť posunu hviezdy. Pohyb oblohy je nemenný, teoreticky by teda mal stačiť na snímke jeden zo spomínaných bodov. Najistejšie je však zaznamenať oba. To sa ale treba pri nastavovaní poža "pohrať" tak, aby na začiatku boli sledované objekty (zakrývaná hviezda aj zakrývajúci asteroid) pri okraji snímky. Poistili sme sa skrátením expozície z optimálnych 50 na istejších 40 sekúnd. Výsledok vidíte na priloženej spracovanej snímke: čas je v UT, skratky označujú začiatok (ZE) a koniec (KE) expozície. Na stope hviezdy je zoslabenie, ktoré trvalo 6,1 sekundy. Dodávame, že táto metóda je málo presná - zákrytoví odborníci vyžadujú presnosť najmenej desatinu sekundy. My zaručujeme presnosť do 1-2 sekúnd (počiatočné a koncové momenty). Chybu vnáša spozdenie mechanickej uzávierky kamery a (ne)presnosť počítačového času. PC je síce riadené presným internetovým časovým signálom, ale jeho interpretácia býva problematická. Druhým hlavným výstupom je trvanie zákrytu, kde je presnosť vyššia. Na sledovanie rýchlych zmien jasnosti nebeských objektov (teda aj zákrytov) sa však viac hodia fotoelektrické fotometre alebo moderná video/TV technika. U nich odpadá prerušovanie záznamu v čase vyčítania snímky zo CCD kamery, čo zvyšuje hustotu a presnosť informácie. Aj vtedy kritickým momentom zostáva správna koordinácia s presným časovým signálom.
Výsledky pozorovaní zákrytov (26.9. večer bol predpovedaný ešte jeden, ktorý mal prechádzať severnejšie, ale ten sme nezaznamenali) sme poslali organizáciám, ktoré sústreďujú pozorovania. Tie poskladali celkový priebeh zákrytu a z jednotlivých tetív zostavili prierez tieňa asteroidu. Predbežný výsledok - profil planétky Fringilla - je už známy.
Š.Gajdoš, A.Galád
spracovanie snímky: D.Kalmančok
Blízkozemský asteroid 1998 WT24
V týchto dňoch môžu pozemšťania" sledovať zriedkavú kozmickú udalosť. Jedinečnosť uplynulej a nasledujúcej noci spočíva v tom, že sme svedkami tesného preletu blízkozemskej planétky - telesa z kategórie potenciálne nebezpečných telies pre Zem. Tie obiehajú okolo Slnka po dráhach, ktoré ich občas privádzajú do blízkosti našej planéty. Tentokrát je to asteroid s označením 1998 WT24 s priemerom asi 1 km. Okrem toho, že je teraz veľmi jasný a dá sa pozorovať malými ďalekohľadmi, pohybuje sa na oblohe mimoriadne rýchlo - počas 24 hodín doslova preletí celé jedno súhvezdie. Práve veľká uhlová rýchlosť je dôkazom jeho nezvyčajnej blízkosti - minie nás v 5-násobnej vzdialenosti Zem - Mesiac. Zatiaľ nás teda neohrozí.
Túto udalosť pozorovali aj astronómovia na Astronomicko- geofyzikálnom observatóriu (AGO) Univerzity Komenského v Modre-Piesku. Nezvyčajnosť javu dokumentuje aj obrázok zložený zo 17 snímok exponovaných v priebehu 16 minút. Pohyb asteroidu sa prejavil ako medzi hviezdami po uhlopriečke (zľava zdola) sa pohybujúci jasný bod. Animácia pohyhu asteroidu medzi hviezdami.
