Fakulta matematiky, fyziky
a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave

História

Astronómia na území Slovenska do konca 19. storočia


V roku 1467 zakladá Matej Korvín v Bratislave Academiu Istropolitanu, prvú univerzitu na území dnešného Slovenska, kde sa po prvýkrát prednáša aj astronómia. Prednášal ju známy učenec-astronóm Johannes Muller-Regiomontanus.

 


Na Trnavskej univerzite, ktorú v roku 1635 zakladá arcibiskup Pázmány, sa rozvíja matematika aj astronómia. Okolo roku 1680 sa rektorom univerzity stáva Martin Szentiványi, ktorý na konci  sedemdesiatych rokov 17. storočia buduje na najvyššom poschodí budovy u nás vôbec prvú astronomickú pozorovateľňu.
 
V roku 1871 zakladá gróf Mikuláš Konkoly-Thege v Hurbanove prvé moderné astronomické, geofyzikálne a meteorologické observatórium.Astronomickéobservatórium bolovybavené refraktormi s priemermi 10 cm, 20 cm a 30 cm. Do pozorovaní je zahrnutých množstvo významných a moderných aktivít Napríklad pozorovanie slnečných škvŕn a protuberancií, pozorovanie meteorov,  astrometria, určovanie času,fotometria hviezd, spektroskopia hviezd a výskum planét.     Observatórium vydávaročenky pozorovaní. Hvezdáreň je síce súkromné pracovisko, ale gróf Konkoly ho v roku 1899 daruje štátu.
 


V roku 1913 si observatórium objednáva od firmy Hajde 60 cm ďalekohľad. Ale v roku 1916M. Konkoly-Thege zomiera apočas vojny je činnosť pracoviska natoľko utlmená, že po vzniku Československej republiky  je hvezdáreň v takmer dezolátnom stave.

Astronómia na území Slovenska počas Československej republiky


Po vzniku Československej republiky (1918)hvezdáreň v Hurbanove preberá Ministerstvo školstva ČSR a riaditeľom sa stáva dr. Jiří Kaván. Dr. Kaván v roku 1922 objednáva u firmy Zeiss 60 cm astronomický zrkadlový ďalekohľad. Prístroj je dodaný v roku 1925, ale nainštalovaný je až v r.1928, keď sa riaditeľom stáva prof. Šternberg. Ďalekohľad je najväčším optickým prístrojom v republike až do roku 1967, kedy je v Ondřejove inštalovaný 200 cm ďalekohľad. V roku 1930 sú 60 cm ďalekohľadom v Hubanove urobené prvé poobjavové pozície Pluta v Európe.
 
Tesne po Viedenskej  arbitráži  v r.1938 je  prístroj narýchlo demontovaný a prevezený do Prešova, kde je pod dozorom dr. Duchoňa uskladnený v mestskej vodárni. Predpokladalo sa, že bude znova uvedený do prevádzky, pravdepodobne v Prešove.

 
V roku 1940 sa začína  z podnetu dr. Antonína Bečvářa výstavba Štátneho observatória na Skalnatom Plese vo Vysokých Tatrách – tretieho najvyššie položeného observatóriav Európe. Jedným z dôvodov výstavby je i rozobraný 60 cm teleskop, ktorý je stále najväčší v ČSR. 19.IX.1943 je hvezdáreň uvedená do prevádzky a stáva sa jediným profesionálnym astronomickým observatóriom na území Slovenska na budúcich 50 rokov. 


V roku 1977 bol starý 60 cm teleskop vyradený z prevádzky a zdá sa, že skončí alebo v múzeu, alebo v zbere starého železa. Po zložitých jednaniach s riaditeľkou Ústavu Pajdušákovou napokon po tretíkrát tento historický prístroj mení svoje miesto.

Astronómia na Univerzite Komenského v Bratislave


Astronómia  sa  začína na Univerzite Komenského prednášať  v roku 1941. V roku 1944 zakladá na Prírodovedeckej fakulte SU v Bratislave dr. Bečvář Astronomický ústav. 

 

Ústav sa neskôr v roku 1952 transformuje na Katedru astronómie, geofyziky  a meteorológie a tá sa v roku 1989 rozčleňuje  na  tri samostatné  katedry, jednou z nich je Katedra astronómie a astrofyziky, už na Matematicko-fyzikálnej fakulte. V  roku 1997  sa  katedra transformuje na Astronomický ústav. Napokon v roku 2003 zlúčením troch katedier a AÚ vzniká nová katedra – Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie.


 
Astronómia na UK po celý čas svojej činnosti nikdy nemala vlastné observatórium. Pri výstavbe nových objektov pre  MFF UK sa uvažovalo aj s výstavbou observatória,  ale pre nedostatok finančných prostriedkov a priestorové  problémy sa toto riešenie nerealizovalo.
 
Situácia sa zmenila po tom,ako AÚ SAV vyradil z prevádzky 60 cm ďalekohľad na Skalnatom Plese. Napriek tomu, že prístroj bol vo veľmi zlom stave, sa vedenie Katedry AGM rozhodlo, že sa tento po optickej stránke výborný prístroj pokúsi znova uviesť do prevádzky.
 
Cesta k naplneniu tohto cieľa bola dlhá, namáhavá a mnoho ľudí obetovalo pre túto víziu veľa voľného času. Či a ako sa im to podarilo, môžete posúdiť sami. 

Ako sa to všetko začalo?


Takmer súčasne, v rokoch 1973 – 1976 sa vedenie katedry AGM MFF snaží presadiť výstavbu Astronomického observatória pri novej  fakulte v Bratislave a skupina pracovníkov AsÚ SAV, oddelenia MPH v Bratislave bojuje za výstavbu nového ďalekohľadu v Malých Karpatoch.  Robia astroklimatický prieskum v lokalitách Veľká Homola, Jelenec, Klokoč a Malý Javorník. Z meraní víťazne vychádza Veľká Homola.
 
Ani jeden z predchádzajúcich zámerov sa však nerealizuje, a tak sa v roku 1978 po vyradení 60 cm teleskopu zo Skalnatého Plesa obe skupiny spájajú so zámerom získať prístroj a po jeho oprave ho umiestniť v malej pozorovateľni niekde v Malých Karpatoch. Treba však presvedčiť vedenie UK i vedenie AsÚ SAV.
 
Po zložitých rokovaniach s vedením Ústavu Katedra AGM prístroj získava prevodom za 102 000 .- Kčs a v zime v roku 1978 je ďalekohľad prevezený do Bratislavy.
 
Ihneď sa formuje pracovná skupina na opravu ďalekohľadu. V priestoroch fakulty je prístroj rozobraný na súčiastky, všetko je vyčistené, urobia sa montážne výkresy, prístroj dostane nový povrch a je znova zložený na niekoľko častí a zabalený do debien. Práca je veľmi zdĺhavá a neuveriteľne náročná. Veď ďalekohľad je vysoký 7 metrov a váži až 6 ton.
 
Do roku 1983 pri tejto činnosti pracovníci MFF a SAV, ale najmä študenti MFF odpracovali viac ako 3 000 brigádnických hodín. 

Tu bude stáť budúca hvezdáreň


Astroklimatický prieskum favorizoval Veľkú Homolu, piaty najvyšší vrch Malých Karpát. Bolo treba urobiť kompromis limitovaný prívodom elektrickej energie. Vybrané miesto bolo vzdialené asi 1,2 km od Zochovej chaty smerom na juh, vo výške 535 m.n.m. Teraz bolo treba stavbu dostať do plánu a samozrejme nájsť vhodného a najmä obetavého dodávateľa.

 

Hľadanie dodávateľa, projektová dokumentácia a začiatok výstavby AGO


V roku 1982 sa ukázalo, že už nastal čas začať riešiť vo vedení univerzity stavbu objektu, kde by mal byť prístroj umiestnený. Samozrejme sa s nami zo začiatku vôbec nik nechcel ani rozprávať, pretože bolo známe, že prístroj bol na SAV vyradený z prevádzky ako nepoužiteľný. Napokon sme všetkých vrátane rektora akosi uhovorili a stavba bola zaradená do plánu na rok 1985. Ale to bol iba začiatok. 


 
Ďalším, takmer neprekonateľným problémom sa stalo hľadanie dodávateľa. Háčik bol v tom, že  projektant chcel najprv dodávateľa a dodávateľ samozrejme chcel vidieť projekty. Tak to vtedy bolo v školstve.

 


Napokon po dlhom chodení a prosení sa podarilo získať pre stavbu JRD Lakšárska Nová Ves. Sľúbili nám to, ale isto netušili do čoho idú. Stavbu projektoval IPO ŠS a každý detail bolo treba zvlášť konzultovať. Bolo to po prvýkrát, čo sa na Slovensku po roku 1945 stavala hvezdáreň. Najväčší problém bol však s kupolou. Celá stavba bola projektovaná ako podlimitná do dvoch miliónov korún a len kupola vtedy samotná stála 1 200 000.- korún. Napokon sme na túto akciu nahovorili Autoklub pri TAZ v Trnave za 500 000.- korún. Traja chlapi ju potom počas jedného roka urobili na mieste, bez akejkoľvek špeciálnej techniky.

 


 
Celú akciu samozrejme organizoval stavebný odbor Univerzity Komenského. Po dokončení projektovej dokumentácie bolo treba zohnať spústu povolení, ale to už bola  veselšia práca, lebo sme vedeli, že sa predsa len začne stavať.

 


 
Základy sme museli vykopať sami brigádnicky, lebo dodávateľ nemal techniku. Tak sme si vypožičali kompresor a prázdniny sme strávili na stavbe AGO. Bývali sme v stanoch, asi dvadsiati, kopali základy a varili guláš.

 


 
Napokon sa v septembri objavili dvaja murári a zasa naši brigádnici a toto je výsledok prvého roku stavby.


Súčasťou výstavby bol ajgeofyzikálny pavilón na meranie magnetického poľa Zeme.

 


Po  ukončení  stavby  sme vybudovali aj prístupovú komunikáciu na observatórium z Pánskeho domu v dĺžke asi jeden a pol kilometra.

Astronomické a geofyzikálne observatórium bolo na jeseň v roku 1989 skolaudované.

Druhá etapa výstavby - roky 1990 až 1992


Vo februári roku 1989 prichádza nečakane ponuka z MŠ SR na možnosť ďalšej výstavby s tým, že pôjde znova o podlimitnú stavbu, ktorá sa musí dokončiť do dvoch rokov,  ale ponúknutý rozpočet bude nepomerne vyšší s podmienkou, že sa stavba musí  začať do konca júna 1989. Po dôkladnom zvážení  našich možností sme navrhli výstavbu ďalších šiestich objektov tak, aby sme do budúcnosti vytvorili dôstojnú pozorovaciu bázu pre astronómiu, geofyziku a príbuzné vedy.  

 


 
Keďže sme mali už dostatok skúseností, podarilo sa nám v rekordnom čase zohnať projektantov i dodávateľa na stavbu. Projektové práce zabezpečilo DRUPRO Bratislava a dodávateľom sa stalo JRD Cífer.

 
Počas tejto etapy sa vybudoval pavilón pre malý školský ďalekohľad s dielňami, prevádzková budova s konferenčnou miestnosťou a ubytovaním pre študentov, paleomagnetický pavilón pre demagnetizátory a magnetometre, seizmická kobka pre monitorovanie zemetrasení, požiarna nádrž s objemom 600 metrov kubických, vlastný vodný zdroj s dostatočnou kapacitou pre potreby AGO.
 
Všetky projektové práce a schvaľovania dokumentácie sme dokázali zorganizovať a ukončiť za 4 mesiace, čo sa dá považovať doslova za rekord.
 
Výstavba prebiehala znovu za pomoci množstva brigádnikov, aj keď už nie v takom počte, ako pri stavbe hlavnej budovy AGO. Súčasťou tohto projektu boli i kompletné inžinierske siete po celom areáli.

Prácu sme mali veľmi uľahčenú, pretože dve hlavné organizácie, ktoré nám z úradnej moci mohli komplikovať  život, nám prácu  naopak uľahčovali a veľmi nám pomáhali. Bolo to vedenie CHKO Malé Karpaty a Mestský národný výbor v Modre. 

V čase výstavby druhej etapy  naša spoločnosť prešla dôležitými a potrebnými politickými zmenami a nám sa podmienky práce menili tak rýchlo, že sme mali problém orientovať sa najmä v rôznych vyhláškach a predpisoch. 
 
Napriek tomu sme práce takmer v termíne ukončili a AGO bolo až na niekoľko detailov kompletné.

Po ukončení všetkých stavebných prác a splnení všetkých zákonných podmienok Stavebného zákona bolo Astronomické a geofyzikálne observatórium Matematicko – fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave 9. Júna 1992 rektorom UK - Prof. Jurajom Švecom, DrSc. slávnostne uvedené do prevádzky.

 

 

AGO v súčastnosti


Po dokončení observatória nastalo obdobie rýchleho uvedenia všetých prístrojov do prevádzky tak, aby sme sa mohli zapojiť do medzinárodných pozorovacích programov.


Bolo treba čo najskôr zmontovať ďalekohľad v kupole hlavnej budovy a uviesť ho do prevádzky. Táto práca nám trvala necelé dva roky a prvé pozorovania sme začali robiť v roku 1994. Do geofyzikálneho pavilónu bolo kúpené moderné automatické zariadenie na monitorovanie magnetického poľa Zeme. Ešte počas výstavby v roku 1988 sme dali do prevádzky meteorologickú stanicu.