Juraj Tóth: V južnom Pacifiku máme cintorín družíc
Umelá družica Cluster Salsa sa vrátila na Zem a zhorela v atmosfére nad Tichým oceánom. Jej dráhu upravila Európska vesmírna agentúra (ESA) a priebeh rozpadu z lietadla vo výške 12 km skúmal medzinárodný tím vedcov, vrátane výskumníkov z Univerzity Komenského v Bratislave (UK). O tomto zážitku moderátorke Eve Kopeckej viac porozprával Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, ktorý bol súčasťou pozorovacej misie.
Od: Podcast Komunita
Ako si môžeme predstaviť umelú družicu, ktorá sa vracia na Zem?
Tieto telesá vnikajú do zemskej atmosféry pomerne vysokou rýchlosťou, pri nižších dráhach je to okolo 7 – 8 km za sekundu. Konkrétne tento Cluster tvoria štyri družice, z ktorých prvá – Salsa, vstupovala do zemskej atmosféry po veľmi výstrednej eliptickej dráhe. Jej rýchlosť bola viac ako 11 km za sekundu. Pri takejto rýchlosti sa materiál rozpadáva, taví a svieti v podobe umelého meteoru. Tým, že sa zaoberáme meteoritmi ako prirodzenými vesmírnymi telesami a ich zánikom v zemskej atmosfére, naše zistenia sa snažíme uplatniť aj na tieto umelé telesá. Vyzerajú podobne, rýchlo sa pohybujú po oblohe, svietia intenzívnym jasným svetlom, avšak tentoraz bolo toto svetlo prežiarené pozadím oblohy počas dňa, pretože sa to dialo napoludnie v lokálnom čase, nad Južným Pacifikom.
Prečo ste boli práve v tomto priestore?
Väčšina družíc, ktoré majú možnosť riadeného zániku, tzv. Targeted Re-Entry, smeruje práve do južnej časti Tichého oceánu, pretože je tam málo obyvateľov, málo obchodných trás, lietadiel, lodí, vďaka čomu ide o najbezpečnejšie miesto na zánik družíc. Väčšina materiálu zhorí či zanikne, rozpadne sa v atmosfére, avšak nejaké úlomky dopadnú aj na hladinu oceánu. Z bezpečnostných dôvodov je to naozaj výnimočné miesto.
Ak by som sa teraz vybrala do Južného Pacifiku na lodi, uvidela by som tu plávať zvyšky družice, alebo všetky klesnú na dno?
Klesnú na dno, pretože majú vyššiu hustotou. Práve v tejto južnej časti Tichého oceána máme cintorín družíc. Na obežnej dráhe sa pohybujú veľké počty družíc a potrebujeme ich riadene nechať zanikať, aby uvoľnili miesto pre ďalšie, prípadne aj pre ďalšie krajiny, ktoré ešte nemajú vhodné technológie, ale v budúcnosti by chceli mať vlastné a využívať ich aj na civilné účely. Európska vesmírna agentúra nedávno vyhlásila chartu The Zero Debris, ktorá má zabezpečiť nulový odpad v tejto oblasti. Preto sa aj my snažíme pomôcť Európskej vesmírnej agentúre a chceme byť zároveň aj užitoční, keďže sme asociovaným členom tohto združenia.
Ako ste sa na toto konkrétne miesto dostali?
Využili sme kolegov z Austrálie, ktorí majú skúsenosti s podobnými misiami v minulosti. Išli sme do Sydney, kde sme nastúpili na špecializované lietadlo a preleteli ponad Nový Zéland, Tahiti až na Veľkonočné ostrovy, ktoré boli najbližšie k miestu zániku. Tam sme mali ešte dva dni na prípravu, a zároveň sme chceli spraviť experiment, počas ktorého kolega Tomáš Paulech zostal na Veľkonočných ostrovoch a družicu pozoroval ešte z ďalšieho nezávislého miesta. Je veľmi dôležité mať nejakú nezávislú trianguláciu a určenie trajektórie. Takže sme ho vysadili, síce na nie opustenom, ale pomerne malom ostrove. So zvyškom tímu sme leteli zhruba 2000 kilometrov na juhozápad, k takzvanému bodu Nemo, v ktorom mala zanikať družica. Ide o najvzdialenejšie miesto od všetkých ostatných miest, ostrovov a pevnín. Experiment trval niekoľko minút a po ňom družica zaniká v priebehu desiatok sekúnd alebo niekoľkých minút.
Potom sme sa opäť vrátili na Veľkonočný ostrov a odtiaľ naspäť do Austrálie. Celé to bolo pomerne náročné, ja som mal napríklad jetlag po prílete už len do Austrálie, a potom sme prekonali ešte ďalšie časové pásma. Prešli sme celkovo sedemnásť časových pásiem ktoré sme preleteli tam a späť. Boli sme z toho dosť vyčerpaní a unavení.
Zvyšok rozhovoru si môžete vypočuť v epizóde podcastu Komunita, kde sa tiež dozviete:
prečo malo lietadlo astronómov zatemnené okná,
na čo slúžila družica, keď bola funkčná,
kto rozhodoval, aby sa časti družíc vrátili na Zem,
v čom vedcom pomôžu tieto pozorovania,
aké majú vedci výsledky z pozorovania zániku družice,
- aká unikátnosť sa podarila astronómom pred štyrmi rokmi.
